ODHORIE/B. ŠTIAVNICA. V obci Podhorie neďaleko Banskej Štiavnice sa pred Vianocami schádzajú ženy, aby spoločne vyrábali adventné vence, zdobili medovníky a piekli sladké oblátky a trubičky.
„Ja som pôvodom z Dolniakov, sem som prišla ako chalupárka a zapáčilo sa mi tu. Takže rada nasávam všetky zvyky, tradície, teraz aj predvianočnú atmosféru,“ hovorí starostka Podhoria Dana Lóžiová.
Obec má pre túto príležitosť vyrobenú aj špeciálnu medovníkovú formu v tvare takzvanej podhorskej ruže, čo je motív špecifický pre tunajšie krivou ihlou vyšívané kroje.

So škoricou aj s orieškami
Ženy si pri pečení oblátok poklebetia a vymenia si tradičné rodinné recepty. V minulosti sa aj tu používali ťažké železné formy a pieklo sa nad ohňom, už dávno ich však nahradili jednoduchšie oblátkovače na elektrinu.
„Ja som tento dostala od kamaráta, učím sa na ňom piecť už tretí rok. Je to forma stará desiatky rokov, keď je veľmi rozhorúčená, musí sa mechanicky vypnúť, aby oblátky neprihoreli,“ ukazuje nám starostka obce.
Adrianu Slašťanovú naučila túto techniku pečenia kamarátka, neskôr si kúpila vlastnú formu. Voňavé krehké pečivo si odvtedy vyrába v domácnosti s asistenciou celej rodiny. „Doma mi každé Vianoce pomáhajú deti. Mám štyroch chlapov, takže polovica toho, čo napečieme, sa pritom hneď aj zje,“ hovorí s úsmevom gazdinká.
Vysvetľuje pritom, ako sa plocha formy potiera voskom, ktorý sa používa namiesto oleja či iného tuku. „Je dôležité, aby sa cesto neprilepilo, oblátky a trubičky sú potom pekné chrumkavé,“ objasňuje.
Recept je jednoduchý. „Mlieko, hladká múka, kyštálový a vanilkový cukor, olej a vajíčka. Keď chcete, aby bolo voňavé, môžete pridať škoricu a orechy. Slanú verziu zase vyrábame na Starý rok,“ približuje tradičné zloženie cesta Adriana.


Forma odmeny pre učiteľa
Oblátky sú tradične súčasťou štedrovečernej večere, zvyk ich pečenia je podľa etnografky Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici Zuzany Denkovej známy po celej Európe už od stredoveku.
Vianočné oblátky v niektorých regiónoch do 18. storočia piekli a roznášali kňazi. V školách úloha piecť ich pripadla učiteľom – rechtorom.
„Bola to vlastne forma odmeny učiteľovi alebo kňazovi. Platy boli mizerné a aj toto bola jedna z dávok, ktorú obecná komunita odovzdávala. Pieklo sa na otvorenom ohnisku na dvore fary alebo pred školou,“ charakterizuje zvyk Denková. Banské múzeum má vo svojich zbierkach aj ťažké železné formy s náboženskými motívmi.
„Na oblátkach sa objavovala väčšinou symbolika súvisiaca s kresťanstvom, prípadne zelené vetvičky alebo vinše,“ hovorí. Ženy a gazdiné potom oblátky predávali a výťažok šiel práve učiteľovi či kňazovi. „Ľudia si považovali za povinnosť kúpiť si tieto výrobky a podporiť tak myšlienku akejsi koncoročnej odmeny. Často na ne prispievali aj surovinami,“ približuje etnografka.
Neskôr, keď už tento spôsob prípravy nedokázal pokryť stúpajúci dopyt, začali vlastné oblátky v predvianočnom období vyrábať aj cukrári a pekári.
Oblátkam sa pripisovali aj rôzne magické účinky. Podľa internetovej encyklopédie Ústredia ľudovej umeleckej výroby sa so zapečenou petržlenovou vňaťou dávali dobytku a odkladalo sa z nich do siatin, na liečenie a na ochranu pred požiarom.
