Štvrtok, 6. október, 2022 | Meniny má Natália

60. výročie víťazstva nad fašizmom

Svet si v týchto májových dňoch pripomína 60. výročie víťazstva nad fašizmom a ukončenia 2. svetovej vojny, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov ľudských životov.


Vojna
Vojna, slovo ťažké, zlé,
60 rokov o nej nevieme.

Ľudia, tí čo ju prežili,
veľmi často sa modlili.
Nech nevráti sa ten čas,
čo prinášal smútok, strach.

Hlas sirén ľudí desil,
výbuch za výbuchom ľudí kosil.
Starí, mladí, jedno bolo,
padalo, čo v ceste stálo.

Človek bol človeku katom,
veľakrát nenazval brata bratom.
Všetci báli sa o život
a nedostať sa za ostnatý drôt.

Nech nevráti sa ten krutý čas,
nech láska a pokoj spája ľudí.
Nech každé ráno zas a zas,
počuť veselý smiech detí.

Nezničme to pekné okolo,
nech nám je stále veselo,
môžeme vždy spokojne spať
a pokojne učiť sa a hrať.

SkryťVypnúť reklamu

Martina Bírešová, 6.B
ZŠ Pavla Križku, Kremnica

Päťdesiat miliónov obetí
V nedeľu sme si pripomenuli 60. výročie ukončenia druhej svetovej vojny a zároveň s tým aj oslobodenie našej vlasti od fašizmu.
Májové dni roku 1945 navždy vryli do myslenia národov hlboký pocit hrdosti i smútku. Hrdosť preto, že spoločným úsilím bola zničená fašistická mašinéria, ale i smútok, pretože víťazstvo bolo vykúpené nevyčísliteľnou cenou.
Svoju túžbu po svetovláde zaplatilo Nemecko celkom 13,6 miliónmi obetí a ich európski spojenci utrpeli cez 2 milióny strát. Podobne Japonsko utrpelo straty asi 2 milióny vojakov.
Víťazstvo si však vyžiadalo značné straty i na strane protifašistickej koalície. Najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz - celkom cez 25 miliónov ľudí. Mimoriadne veľké straty malo Poľsko - nad 6 miliónov, Juhoslávia vyše 1,7 milióna, Anglicko malo 375 tisíc padlých a 370 tisíc ranených, USA na všetkých bojiskách stratili 1,1 milióna ľudí, Francúzsko 500 tisíc, Československo 360 tisíc, Holandsko 200 tisíc a pomerne veľké straty mali škandinávske krajiny. Najmenšie straty malo Bulharsko - 20 tisíc.
Celkovo obete v 2. svetovej vojne predstavovali viac ako 50 miliónov ľudí.

SkryťVypnúť reklamu

Kde majú hroby slovenskí vojaci
Keď sa silní ľudia (ľudia posadnutí mocou) rozhodnú, že budú viesť vojnu, tak tá vojna bude, hoci by sa všetci ostatní ľudia proti nej postavili. Rozdelia ľudí (možno aj z tej istej dediny alebo nebodaj rodiny) dajú im do rúk zbrane a rozkážu, aby do seba strieľali. No a ľudia sú už raz takí, že rozkazom nedokážu odolať.
Tak nejak sa to zjednodušene odohráva celé stáročia v našej histórii. Krutú hru rozohrala pre slovenský národ druhá svetová vojna. Slovenský štát z rokov 1939 – 1945 sa ocitol na strane Nemecka, teda na strane, ktorá túto hru rozohrala, a tak naši spoluobčania, najmä tí, čo boli odvedení z dôvodu povinnej vojenskej služby (mobilizácie), sa stali spojencami veľkonemeckej ríše. Po účasti na napadnutí Poľska sa dve divízie (Rýchla a Zaisťovacia) zúčastnili bojov v Sovietskom zväze. V prvej etape sa dostali až po Azovské more, ba až ďalej na Kaukaz, viac ako dvetisíc kilometrov za hranice Slovenska. Úspešné boje spolu s nemeckou armádou o Ľvov, Kyjev, Lipovec či Rostov, však zanechávali za sebou hroby, cintoríny, ale aj honosné pamätníky so slovenskými menami. Musím však povedať a veľmi zdôrazniť, že to neboli dobrovoľníci, ani žoldnieri, ale to boli mladí chalani (zo dvadsaťroční), ktorí museli ísť na front v rámci mobilizácie. Pre mladších spoluobčanov sa mi žiada napísať, že ich kultovnou piesňou bola pieseň „Slovenské mamičky pekných synov máte, vychovali ste ich, na vojnu ich dáte“, a preto táto pieseň bola určité obdobie po vojne zakázaná. Znovu sa začala spievať až po roku 1968.
Samozrejme, dnes už vieme, ako táto katastrofálna vojna skončila. Z úspešnej armády sa stala porazená, mnohí z nej prebehli na stranu Červenej armády, ale viac ako dvetisíc tristo slovenských vojakov sa už k svojim rodinám nevrátilo. Padli v bojoch v Rusku, Ukrajine, Bielorusku alebo pri ústupe aj na našom území.
Zachovala sa mi malá knižka. Je veľmi opotrebovaná. Ide o akúsi pamätnicu slovenského vojaka na východnom fronte. Zrejme moji predkovia s ňou nezaobchádzali príliš šetrne a po stranu 75 má vytrhané listy. Čo je však na tejto knižke zaujímavé, že práve na týchto stranách uvádza mená padlých slovenských vojakov aj z nášho regiónu. Na strane 75 je číslo padlého vojaka 471. Sú to vojaci, ktorí sa narodili v rokoch 1917 – 1918, pochádzajúci z Janovej Lehoty, Sklených Teplíc, Šašovského Podhradia, Župkova, Pitelovej, Piargov pri Kremnici, Horných Hámrov, Banskej Štiavnici. Spomína sa tu Ján Schneider, Štefan Vallo, Ján Sedliak, Štefan Truska, Aladár Tyrala, Juraj Ulbrich, Ján Uram, Ignác Weis. Padli na rôznych miestach bývalého Sovietskeho zväzu v rokoch 1941 – 1943.
K napísaniu tohto článku ma inšpirovala najmä skutočnosť, že pre nemeckých vojakov, ktorí padli na území Slovenska, boli vybudované honosné cintoríny, do ktorých boli títo vojaci po identifikácii sústredení. Len pre zaujímavosť, takéto cintoríny sú vo Važci pod Tatrami, Liptovskom Mikuláši, Hunkovciach pod Duklou a iste aj na iných miestach Slovenska. Stará sa o ne Spoločnosť starostlivosti o nemecké hroby spolu s ich kolegami z Nemecka (Ľudový zväz starostlivosti o nemecké vojnové hroby). V Rusku bolo v roku 1995 naplánované vybudovanie 25 takýchto cintorínov.
Neviem o tom, že by takéto cintoríny mali v Rusku slovenskí vojaci, viem, že pri postupe na Kaukaz im boli postavené honosné pamätníky, ale po ich ústupe a víťazstve Červenej armády boli možno zbúrané. O týchto cintorínoch niet dostatok presných informácií. Cintoríny pravdepodobne existujú, ale s ohľadom aj na naše skúsenosti, v akom stave asi sú! Svoju úvahu zakončím vetou, ktorá bola už dávno vyslovená: „Žiadny mŕtvy vojak už nie je nepriateľ, ale obeť nezmyselnej vojny a táto obeť si zaslúži dôstojný odpočinok!“
Richard Kafka

SkryťVypnúť reklamu

Vojna v dátumoch
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbii podnikli útok na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
2. 9. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.

Album
V prednej izbičke starej mamy, už roky drieme na skrini drevený album s obrázkami a spomienkami starými. Pahreba v piecke zašantila, keď okná zastrel tichý dážď, vnučka sa k starkej pritúlila „Čo v tom albumu schovávaš?“
Z minulosti sa vynárali staré obrázky svadobné: „Tu bol tvoj ocko ešte malý a tam sa ženil po vojne. Toto sú tvoji prarodičia, nech im Pán večnú slávu dá - listuj pomaly, bo sa zničia - a tu je naša záhrada.“ Všetko má koniec, tak to býva, v albumu strana posledná a z portrétu sa žena díva mladá, krásna a tajomná. „Kto je tá pani, povedz, prosím, azda nejaká herečka?“ Starká má v očiach kvapky rosy, „Na tú pravdu si maličká.“ Zvedavosťou jej horia líčka, za rukáv starkú pomyká, šteboce ako lastovička: „Starká, ja už som veľká“ „No dobre, poviem ti to teda, len bližšie ku mne pritúľ sa. Cez vojnu bol tu hlad a bieda a ľudia veľmi báli sa. Mala som vtedy, dieťa zlaté, vzácnu priateľku jedinú, so žltou hviezdou na kabáte odviedli ju, aj rodinu. Už nikdy som ju nevidela, no ako dnes si pamätám havranie kučery z jej čela, pleť ako biely orgován...“ Už ďalšie slová nepustilo bolesťou hrdlo zovreté. Na vnučku pozrela sa milo, diaľka bola v tom pohľade. Schovala album na dno skrine, drevo do piecky vložila. V ohni sa blysli slzy slané krutá spomienka ožila.
Janka Bernáthová Lehotská
Banská Štiavnica

Vojna a mier
Zúrila vojna,
búchali granáty,
všade smrť číhala,
o život sme sa báli ja i ty.

Zmizlo z neba slnko,
zakryl ho pušný prach,
lietalo vo vzduchu olovo,
keď je vojna, býva to tak.

Krvácali rany,
horeli mestá aj dediny,
nebol som jediný,
kto trpel bez viny.

Trpeli starci, ženy aj deti,
o mieri snívali svoj sen.
Až prišli naši vojaci,
a nadišiel mierový deň.

Nakoniec mier prišiel sladký,
my konečne sme slobodní.
Chceme žiť len v mieri
a poznať dni bez vojny.

Nech vždy z neba
slnko jasné svieti
prajú si rodičia
pre všetky svoje deti.

Lukáš Néger, VI. B
ZŠ Pavla Križku, Kremnica

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  3. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  4. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  5. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  6. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  7. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  8. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  1. Kedysi boli takéto šóry na práčku PHILCO. Dnes ju môžete VYHRAŤ!
  2. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  3. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  4. Riešenie Atosu zachraňuje životy
  5. Nechajte sa zelektrizovať!
  6. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  7. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  8. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 21 664
  2. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52% 7 787
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 353
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 292
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 6 013
  6. Dôležitosť duševnej pohody 5 083
  7. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma 3 339
  8. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami 2 957

Blogy SME

  1. Anton Kaiser: Zlatomoravecký jarmok
  2. Erik Kriššák: Dotyk rán
  3. Katarína Vanišová: Gólový fenomén opäť úradoval. Bude lepší ako Messi s Ronaldom?
  4. Nicholas Wintzler: Niektoré maľby a zápisky za posledný polrok.
  5. Viktória Holejová: Na zdravie (Slovensko)!
  6. Ján Marton: Vlčanov odkaz potravinovým podvodníkom - poďte, u nás sa Vám nič nemôže stať.
  7. Marián Betík: "Smrť má s nami ľahšiu prácu"
  8. Štefan Vidlár: A dokonané bude
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 603
  2. Matúš Lazúr: Koľko rôznych "dedečkov" s platmi ako minister živíme z našich daní v rôznych organizáciách napojených na štátne peniaze ? 4 815
  3. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 800
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 233
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 4 052
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 134
  7. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 816
  8. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 765
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Relax vo vírivkovej vani v akvaparku Vyhne.

Obec zvažuje úsporné opatrenia.


TASR 42m

V ponuke sú ďalšie tikety.


7 h
1. miesto - Základná škola E. Lániho v Bytči.

Koncom septembra bolo v troch základných školách - na Ul. Eliáša Lániho v Bytči, v Jazernici a v Čimhovej, rušno.


7 h
Ilustračná fotografia.

Modernizácia bude stáť 42,8 milióna eur.


SITA 4. okt

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dôvodom je výstavba kanalizácie aj diery na ceste.


15 h

Miesto výskytu držia v tajnosti.


5. okt

Gangsterka, ktorú natáčali v Lučenci aj Rimavskej Sobote, prichádza do kín.


a 1 ďalší 5. okt

Štvorročné dieťa utrpelo poranenia hlavy.


a 1 ďalší 5. okt

Blogy SME

  1. Anton Kaiser: Zlatomoravecký jarmok
  2. Erik Kriššák: Dotyk rán
  3. Katarína Vanišová: Gólový fenomén opäť úradoval. Bude lepší ako Messi s Ronaldom?
  4. Nicholas Wintzler: Niektoré maľby a zápisky za posledný polrok.
  5. Viktória Holejová: Na zdravie (Slovensko)!
  6. Ján Marton: Vlčanov odkaz potravinovým podvodníkom - poďte, u nás sa Vám nič nemôže stať.
  7. Marián Betík: "Smrť má s nami ľahšiu prácu"
  8. Štefan Vidlár: A dokonané bude
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 603
  2. Matúš Lazúr: Koľko rôznych "dedečkov" s platmi ako minister živíme z našich daní v rôznych organizáciách napojených na štátne peniaze ? 4 815
  3. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 800
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 233
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 4 052
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 134
  7. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 816
  8. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 765
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu