Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

60. výročie víťazstva nad fašizmom

Svet si v týchto májových dňoch pripomína 60. výročie víťazstva nad fašizmom a ukončenia 2. svetovej vojny, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov ľudských životov.


Vojna
Vojna, slovo ťažké, zlé,
60 rokov o nej nevieme.

Ľudia, tí čo ju prežili,
veľmi často sa modlili.
Nech nevráti sa ten čas,
čo prinášal smútok, strach.

Hlas sirén ľudí desil,
výbuch za výbuchom ľudí kosil.
Starí, mladí, jedno bolo,
padalo, čo v ceste stálo.

Človek bol človeku katom,
veľakrát nenazval brata bratom.
Všetci báli sa o život
a nedostať sa za ostnatý drôt.

Nech nevráti sa ten krutý čas,
nech láska a pokoj spája ľudí.
Nech každé ráno zas a zas,
počuť veselý smiech detí.

Nezničme to pekné okolo,
nech nám je stále veselo,
môžeme vždy spokojne spať
a pokojne učiť sa a hrať.

Skryť Vypnúť reklamu

Martina Bírešová, 6.B
ZŠ Pavla Križku, Kremnica

Päťdesiat miliónov obetí
V nedeľu sme si pripomenuli 60. výročie ukončenia druhej svetovej vojny a zároveň s tým aj oslobodenie našej vlasti od fašizmu.
Májové dni roku 1945 navždy vryli do myslenia národov hlboký pocit hrdosti i smútku. Hrdosť preto, že spoločným úsilím bola zničená fašistická mašinéria, ale i smútok, pretože víťazstvo bolo vykúpené nevyčísliteľnou cenou.
Svoju túžbu po svetovláde zaplatilo Nemecko celkom 13,6 miliónmi obetí a ich európski spojenci utrpeli cez 2 milióny strát. Podobne Japonsko utrpelo straty asi 2 milióny vojakov.
Víťazstvo si však vyžiadalo značné straty i na strane protifašistickej koalície. Najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz - celkom cez 25 miliónov ľudí. Mimoriadne veľké straty malo Poľsko - nad 6 miliónov, Juhoslávia vyše 1,7 milióna, Anglicko malo 375 tisíc padlých a 370 tisíc ranených, USA na všetkých bojiskách stratili 1,1 milióna ľudí, Francúzsko 500 tisíc, Československo 360 tisíc, Holandsko 200 tisíc a pomerne veľké straty mali škandinávske krajiny. Najmenšie straty malo Bulharsko - 20 tisíc.
Celkovo obete v 2. svetovej vojne predstavovali viac ako 50 miliónov ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Kde majú hroby slovenskí vojaci
Keď sa silní ľudia (ľudia posadnutí mocou) rozhodnú, že budú viesť vojnu, tak tá vojna bude, hoci by sa všetci ostatní ľudia proti nej postavili. Rozdelia ľudí (možno aj z tej istej dediny alebo nebodaj rodiny) dajú im do rúk zbrane a rozkážu, aby do seba strieľali. No a ľudia sú už raz takí, že rozkazom nedokážu odolať.
Tak nejak sa to zjednodušene odohráva celé stáročia v našej histórii. Krutú hru rozohrala pre slovenský národ druhá svetová vojna. Slovenský štát z rokov 1939 – 1945 sa ocitol na strane Nemecka, teda na strane, ktorá túto hru rozohrala, a tak naši spoluobčania, najmä tí, čo boli odvedení z dôvodu povinnej vojenskej služby (mobilizácie), sa stali spojencami veľkonemeckej ríše. Po účasti na napadnutí Poľska sa dve divízie (Rýchla a Zaisťovacia) zúčastnili bojov v Sovietskom zväze. V prvej etape sa dostali až po Azovské more, ba až ďalej na Kaukaz, viac ako dvetisíc kilometrov za hranice Slovenska. Úspešné boje spolu s nemeckou armádou o Ľvov, Kyjev, Lipovec či Rostov, však zanechávali za sebou hroby, cintoríny, ale aj honosné pamätníky so slovenskými menami. Musím však povedať a veľmi zdôrazniť, že to neboli dobrovoľníci, ani žoldnieri, ale to boli mladí chalani (zo dvadsaťroční), ktorí museli ísť na front v rámci mobilizácie. Pre mladších spoluobčanov sa mi žiada napísať, že ich kultovnou piesňou bola pieseň „Slovenské mamičky pekných synov máte, vychovali ste ich, na vojnu ich dáte“, a preto táto pieseň bola určité obdobie po vojne zakázaná. Znovu sa začala spievať až po roku 1968.
Samozrejme, dnes už vieme, ako táto katastrofálna vojna skončila. Z úspešnej armády sa stala porazená, mnohí z nej prebehli na stranu Červenej armády, ale viac ako dvetisíc tristo slovenských vojakov sa už k svojim rodinám nevrátilo. Padli v bojoch v Rusku, Ukrajine, Bielorusku alebo pri ústupe aj na našom území.
Zachovala sa mi malá knižka. Je veľmi opotrebovaná. Ide o akúsi pamätnicu slovenského vojaka na východnom fronte. Zrejme moji predkovia s ňou nezaobchádzali príliš šetrne a po stranu 75 má vytrhané listy. Čo je však na tejto knižke zaujímavé, že práve na týchto stranách uvádza mená padlých slovenských vojakov aj z nášho regiónu. Na strane 75 je číslo padlého vojaka 471. Sú to vojaci, ktorí sa narodili v rokoch 1917 – 1918, pochádzajúci z Janovej Lehoty, Sklených Teplíc, Šašovského Podhradia, Župkova, Pitelovej, Piargov pri Kremnici, Horných Hámrov, Banskej Štiavnici. Spomína sa tu Ján Schneider, Štefan Vallo, Ján Sedliak, Štefan Truska, Aladár Tyrala, Juraj Ulbrich, Ján Uram, Ignác Weis. Padli na rôznych miestach bývalého Sovietskeho zväzu v rokoch 1941 – 1943.
K napísaniu tohto článku ma inšpirovala najmä skutočnosť, že pre nemeckých vojakov, ktorí padli na území Slovenska, boli vybudované honosné cintoríny, do ktorých boli títo vojaci po identifikácii sústredení. Len pre zaujímavosť, takéto cintoríny sú vo Važci pod Tatrami, Liptovskom Mikuláši, Hunkovciach pod Duklou a iste aj na iných miestach Slovenska. Stará sa o ne Spoločnosť starostlivosti o nemecké hroby spolu s ich kolegami z Nemecka (Ľudový zväz starostlivosti o nemecké vojnové hroby). V Rusku bolo v roku 1995 naplánované vybudovanie 25 takýchto cintorínov.
Neviem o tom, že by takéto cintoríny mali v Rusku slovenskí vojaci, viem, že pri postupe na Kaukaz im boli postavené honosné pamätníky, ale po ich ústupe a víťazstve Červenej armády boli možno zbúrané. O týchto cintorínoch niet dostatok presných informácií. Cintoríny pravdepodobne existujú, ale s ohľadom aj na naše skúsenosti, v akom stave asi sú! Svoju úvahu zakončím vetou, ktorá bola už dávno vyslovená: „Žiadny mŕtvy vojak už nie je nepriateľ, ale obeť nezmyselnej vojny a táto obeť si zaslúži dôstojný odpočinok!“
Richard Kafka

Skryť Vypnúť reklamu

Vojna v dátumoch
1. 9. 1939 – nemecké vojská zaútočili na Poľsko bez vyhlásenia vojny
17. 9. 1939 – sovietske jednotky vstúpili do východného Poľska a rozmiestnili sa aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve
10. 5. 1940 – nemecké oddiely vtrhli do Belgicka, Luxemburska a Holandska, ktoré sa dovtedy od vojny dištancovali
14. 6. 1940 – nemecké vojská obsadili severné Francúzsko a dobyli Paríž
28. 6. 1940 – Červená armáda obsadila rumunské oblasti Besarábie a severnú Bukovinu
13. 9. 1940 – talianske jednotky rozmiestnené v Líbii podnikli útok na Egypt
15. 9. 1940 - začala sa letecká bitka o Britániu
6. 4. 1941 – Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Juhosláviu a Grécko
22. 6. 1941 – nemecké vojská napadli ZSSR
7. 12. 1941 – útok Japonska na americkú flotilu na Havajských ostrovoch
2. 1. 1942 – japonské vojská dobyli Filipíny, Mjanmarsko, Malajziu a Indonéziu
7. 6. 1942 – obrat vo vojne v Tichomorí, USA prevzali iniciatívu nad Japonskom
23. 11. 1942 – bitka pri Stalingrade, obrat vo vojne na východnom fronte
5. 7. 1943 – pokus nemeckého velenia zvrátiť priebeh vojny protiútokom pri Kursku sa skončil neúspešne
6. 6. 1944 – vylodenie spojencov v Normandii, otvoril sa západný front
2. 5. 1945 – kapitulácia Nemecka
9. 5. 1945 – ukončenie vojny v Európe
6. 8. 1945 – zhodenie atómovej bomby na Hirošimu
2. 9. 1945 – kapitulácia Japonska a ukončenie II. svetovej vojny.

Album
V prednej izbičke starej mamy, už roky drieme na skrini drevený album s obrázkami a spomienkami starými. Pahreba v piecke zašantila, keď okná zastrel tichý dážď, vnučka sa k starkej pritúlila „Čo v tom albumu schovávaš?“
Z minulosti sa vynárali staré obrázky svadobné: „Tu bol tvoj ocko ešte malý a tam sa ženil po vojne. Toto sú tvoji prarodičia, nech im Pán večnú slávu dá - listuj pomaly, bo sa zničia - a tu je naša záhrada.“ Všetko má koniec, tak to býva, v albumu strana posledná a z portrétu sa žena díva mladá, krásna a tajomná. „Kto je tá pani, povedz, prosím, azda nejaká herečka?“ Starká má v očiach kvapky rosy, „Na tú pravdu si maličká.“ Zvedavosťou jej horia líčka, za rukáv starkú pomyká, šteboce ako lastovička: „Starká, ja už som veľká“ „No dobre, poviem ti to teda, len bližšie ku mne pritúľ sa. Cez vojnu bol tu hlad a bieda a ľudia veľmi báli sa. Mala som vtedy, dieťa zlaté, vzácnu priateľku jedinú, so žltou hviezdou na kabáte odviedli ju, aj rodinu. Už nikdy som ju nevidela, no ako dnes si pamätám havranie kučery z jej čela, pleť ako biely orgován...“ Už ďalšie slová nepustilo bolesťou hrdlo zovreté. Na vnučku pozrela sa milo, diaľka bola v tom pohľade. Schovala album na dno skrine, drevo do piecky vložila. V ohni sa blysli slzy slané krutá spomienka ožila.
Janka Bernáthová Lehotská
Banská Štiavnica

Vojna a mier
Zúrila vojna,
búchali granáty,
všade smrť číhala,
o život sme sa báli ja i ty.

Zmizlo z neba slnko,
zakryl ho pušný prach,
lietalo vo vzduchu olovo,
keď je vojna, býva to tak.

Krvácali rany,
horeli mestá aj dediny,
nebol som jediný,
kto trpel bez viny.

Trpeli starci, ženy aj deti,
o mieri snívali svoj sen.
Až prišli naši vojaci,
a nadišiel mierový deň.

Nakoniec mier prišiel sladký,
my konečne sme slobodní.
Chceme žiť len v mieri
a poznať dni bez vojny.

Nech vždy z neba
slnko jasné svieti
prajú si rodičia
pre všetky svoje deti.

Lukáš Néger, VI. B
ZŠ Pavla Križku, Kremnica

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 42 351
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 067
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 846
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 389
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 948
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 892
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 326
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 197
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 055
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 934
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Testovanie v Žiari nad Hronom.

Obyvatelia využili aj možnosť online registrácie.

12 h
Momentka zo zápasu proti Púchovu.

Futbalisti Pohronia absolvovali ďalšie dva prípravné zápasy. Najskôr si zmerali sily so Žilinou, cez víkend doma privítali futbalistov Púchova.

13 h
Antigénové testovanie na koronavírus.

Čerstvé výsledky z dnešného testovania.

23. jan
Mesto zredukovalo počet odberových miest.

Na testovanie dnes prišlo menej ľudí ako očakávali.

23. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

5 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Už ste čítali?