ŽIAR NAD HRONOM. Keď ide o život, žiarski hasiči patria k tým najlepším. Dokazuje to ocenenie v rámci podujatia Hasiči hasičom, ktoré získali za minuloročné 2. miesto v 13. ročníku súťaže o Putovný pohár prezidenta Hasičského a záchranného zboru pre najlepšie družstvo hasičov záchranárov v Humennom. Rok predtým sa rovnako prebojovali na stupne víťazov.
Spoliehajú sa jeden na druhého
Aby v celoslovenskej konkurencii záchranárov dosiahli podobný výsledok musí byť sedemčlenný tím v zložení František Páleník, Miroslav Krajči, Michal Kyjovský, Michal Kukura, Peter Kocian, Maroš Kravec a vedúci družstva Ján Kobelár dokonale zohratý.
Podmienkou úspechu nie je len fyzická zdatnosť, ale aj inteligencia a pohotové reakcie. Hasiči totiž musia zvládnuť náročné disciplíny, ktoré kopírujú záchranu reálnych ľudí.
„Sme dobrá partia, väčšinou mladých. Pri takýchto súťažiach je to najmä o kolektíve, keď aj niekto niečo zabudne urobiť, zaskočíme za neho a ideme ďalej. Je to ako pri skutočnom zásahu, či pri požiari alebo pri dopravných nehodách, keď sa musíme spoľahnúť jeden na druhého,“ vysvetľuje umiestnenie František Páleník.
(zdroj: Iva Zigová)Kompletný zásahový oblek váži 20 kíl
Strihanie, rozbrusovanie, lezenie, lanovka, záchrana figuríny predstavujúcej človeka v ohrození z hlbín, pomoc pri havárii, oživovanie a ďalšie. To všetko v čo najkratšom čase, bez zbytočných chýb a často v kompletnom zásahovom obleku vážiacom viac ako 20 kíl či s dýchacou maskou na tvári.
„Každý musí vedieť, čo má robiť, aby sme to všetko stihli. Nacvičujeme to tri dni vo výcvikovom centre v Lešti. Tam sa zohráme a rozdelíme si úlohy, aby to na súťaži klapalo,“ hovorí Páleník.
Že mužstvo musí pracovať ako dobre namastený stroj potvrdzuje aj jeho vedúci Ján Kobelár, ktorý sa súťaže zúčastnil už jedenásťkrát. „Dôležité je, aby chlapci jeden druhého nesklamali, aby sa vedeli dopĺňať. Vtedy aj úspechy aj práca majú zmysel,“ tvrdí najstarší člen tímu.
Priznáva ale, že svoju úlohu zohráva aj šťastie. „Sem-tam sa stane nejaká chybička, chlapci ale musia bojovať do poslednej sekundy. Súťaž sa skončí, až keď prebehnú cieľom,“ pripomína.
Skúsený hasič dáva svojim mladším kolegom spätnú väzbu. Ako hovorí, vychováva ich pekným slovom. „To, čo sa naučia na súťaži, využijú aj pri reálnych zásahoch.“ .
Ďakovné listy sú pre nich motiváciou
Emócie počas súťaže sú však o niečom inom, ako v prípade, keď výjazd smeruje k ľuďom v ohrození života.
„Keď prídeme napríklad na miesto nehody, často tam nájdeme vystrašeného človeka. Každý z nás sa snaží poskytnúť najnutnejšiu pomoc podľa charakteru zranení. Čo najrýchlejšie, no s citom,“ približuje Páleník nezriedka vypäté situácie plné bolesti a obáv zachraňovaných.
Stáva sa, že hasiči dostanú ďakovný list či detskú kresbu. „Odkladáme si ich, máme ich vystavené na nástenke, je to pre nás motivácia,“ hovorí.
Občas niekto príde aj osobne. „Podá ruku, poďakuje. Vážime si to a sme radi, že ľudia v regióne sa nás môžu spoľahnúť,“ odkazuje.
