BANSKÁ ŠTIAVNICA. Pred 390 rokmi bol v Hornej Bieber štôlni na bývalom Piargu (dnešné Štiavnické Bane) prvýkrát použitý na odstrel horniny pušný prach.
Listina ako dôkaz
Pokusný odstrel uskutočnil nemecký vojak pôvodom z Tirolska Gašpar Weindl. Tento objav, v ktorom má podľa niektorých Banská Štiavnica svetové prvenstvo, priniesol zefektívnenie ťažkej baníckej práce.
"8. februára 1627 je dátum, kedy bol v Banskej Štiavnici prvýkrát použitý čierny strelný alebo pušný prach na iné ako vojenské účely, čiže na odstrel horniny. Podľa dostupných prameňov to bolo na prekope Daniel," priblížil Ondrej Michna zo Slovenského banského múzea (SBM) v Banskej Štiavnici.
Od tohto dátumu sa podľa jeho slov odvíja používanie pušného prachu v samotnej Banskej Štiavnici, ale aj jeho rozšírenie do celého baníckeho sveta.
Niektoré názory síce hovoria, že v zahraničí to bolo aj skôr, no podľa Michnu na to neexistujú písomné dôkazy. Svetové prvenstvo Banskej Štiavnice v tejto oblasti naopak dokazuje listina vydaná 16. februára 1627 banským súdom, ktorá popisuje pokus použitia strelného prachu.
Jej originál je dodnes uschovaný v bývalom Štátnom ústrednom banskom archíve, kópiu vzácnej listiny však môžu vidieť aj návštevníci expozície Baníctvo na Slovensku - Sieň komorských grófov v banskoštiavnickom Kammerhofe. Okrem nej sa tu nachádzajú aj ďalšie zbierkové predmety, ktoré úzko súvisia s použitím čierneho prachu ako napríklad vrtáky, medené ihly či nádoba na jeho krátkodobé uskladnenie.
Na snímke je Protokol o prvom odstrele pušným prachom v baníctve v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici. (zdroj: TASR)Pracháreň na odľahlom mieste
Použitie strelného prachu v baníctve znamenalo podľa Michnu doslova revolúciu. "Keďže základnou činnosťou baníkov je rozpojovanie horniny, tak práve začatím využívania čierneho strelného prachu na odstrel sa o niekoľko stoviek percent zvýšila produktivita práce," podotkol Michna.
Ako centrálny sklad pušného prachu slúžila podľa Michnu budova s názvom Pracháreň nachádzajúca sa v skanzene múzea, ktorá je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Vybudovaná bola v 70. rokoch 18. storočia, pre bezpečnosť bola postavená na odľahlom mieste. Zaujímavosťou tiež je, že niektoré jej steny merali približne 1650 milimetrov. Na budove bol v roku 1781 umiestnený jeden z prvých bleskozvodov vo vtedajšom Uhorsku.
"Tých skladov však bolo viac. Jeden bol na Novom zámku v suterénnych priestoroch, keďže ale pušný prach ako výbušnina ohrozoval mesto, tak neskôr boli všetky sklady dislokované na odľahlé miesta," dodal Michna.
