ŽARNOVICA. Ako väčšina jeho rovesníkov, po škole utekal hneď na futbalové ihrisko, kde trávil väčšinu svojho voľného času. V súčasnosti pôsobí Ján Matonok na pozícii predsedu oblastného zväzu.
Zhodil tašku a utekal na ihrisko
Ako dieťa hrával v Žarnovici, neskôr ako dorastenec v Ostrom Grúni či Voznici. V tom čase boli športoviská plné detí, čo sa o súčasnosti povedať nedá.
„Po škole som hodil tašku do kúta a utekal som na ihrisko. Bol som tam až do tmy, kým ma mama neprišla vyhnať s prútom. Dnes je to žiaľ úplne inak, deti máme problém vôbec dostať na ihrisko,“ spomína predseda zväzu Ján Matonok, ktorý pôsobí tiež ako tréner žiačok v Žarnovici.
Na mládež číha v súčasnej dobe viacero nástrah, no podľa odborníkov je v porovnaní s minulosťou v mnohých prípadoch pohodlnejšia.
„Keď ma tréner nepostavil do zápasu, plakal som na striedačke až kým ma nepustil do hry. Dnes je to naopak, deti trénerovi plačú, aby nemuseli hrať,“ porovnal.
Problémov je viacero
Po Matonokovom nástupe do funkcie bola mládež v ObFZ Žiar nad Hronom v kritickom stave. Ideálne to nie je ani teraz, no členovia začínajú s potrebnými opatreniami.
„Problémov, prečo deti nehrajú futbal, je viacero. Kedysi sa ich rodilo viac a navyše, teraz si môžu vybrať z množstva aktivít. My sme mali len futbal. Snažíme sa však s týmto problémom bojovať. Ako prvý oblastný zväz na Slovensku sme rozbehli súťaž žiačok. Turnaje majú ešte rôzne nedostatky, ale tie v priebehu jarnej časti určite vychytáme. Snažíme sa do súťaže pritiahnuť aj ďalšie družstvá a preto sme oslovili aj iné kluby z regiónu,“ pokračuje v rozprávaní.
Prioritou v ObFZ Žiar nad Hronom je mládež, podľa šéfa je našou budúcnosťou.
„I keď vieme, že je to ťažké, snažíme sa. Samozrejme, keď klub ani obec družstvo nechcú, zväz s tým nespraví nič. Smutné však je, že za počítačovú dobu sa schovávajú iné problémy našej mládeže. Myslím, že v prvom rade sú za to zodpovední rodičia, či už z dôvodu zištného alebo nezištného. Ale taká je momentálne spoločnosť, ľudia sa snažia prežiť a na deti si čas nájdu stále ťažšie. Po dedinách nám preto chýbajú dobrovoľníci, ktorí by robili s nádejnými futbalistami. Je ich stále menej a zas narážame na ten istý problém, v tejto dobe jednoducho nemajú čas,“ vysvetlil.

Úspešný dievčenský projekt
Ján Matonok zažil od svojho nástupu do funkcie viacero negatívnych i pozitívnych momentov. Momentálne sa však teší z práve prebiehajúcej premiérovej súťaže žiačok.
„Dievčenský futbal sme v regióne založili preto, aby aj mladé slečny mohli športovať, pretože veľa možností tu nemajú. Projekt je len v začiatkoch, ale myslím, že má úspech. Vidieť, ako jednotlivé zápasy emocionálne prežívajú, je na nezaplatenie,“ povedal a prezradil jednu zaujímavosť zo sveta ženského futbalu: „Od toho chlapčenského je odlišný. Baby sa viac kopú, tie ich pohyby sú menej koordinované, no o to ľahšie znášajú údery a neváľajú sa po zemi. Je mnoho prípadov, kedy by si chlapci už dávno pýtali faul, ale dievčatá stále hrajú. Keď si spomeniem na príklad, jedna moje hráčka si veľmi nepekne zranila koleno. Napriek tomu zostala so sebazaprením na palubovke a aby toho nebolo málo, za dve minúty dokázala s opuchnutým kolenom a narazenými rebrami streliť dva góly a vyrovnať na konečných 2:2. Po odpískaní sa dievčatá tešili tak, ako som už veľmi dávno nevidel. Aj pre toto to robíme, dievčenský futbal je o obrovských emóciách.“
Treba dať deťom šancu
Či sa situácia v mládežníckom futbale či celkovo v športe zmení, to je otázne. Podľa Matonoka však treba našim deťom dať šancu.
„Nehovorme, že sa to nedá. To, že deti športujú menej je chyba nás rodičov. Preto ich nenechajme pred počítačmi či televízormi a vytvorme im podmienky, aké potrebujú a aké si zaslúžia. Aby mali také detstvo, aké sme mali my, pretože možnosti na to sú,“ na záver prehovoril k rodičom.
