KREMNICA. Originálny nástenný kalendár s obrázkami fauny a flóry s názvom Príroda Kremnických vrchov vydal dlhoročný dobrovoľný strážca prírody a fotografický nadšenec Jaroslav Slašťan.
Fotky s osobným príbehom
„Ľudia z Kremnice už moju tvorbu poznajú z predchádzajúcich výstav. Ale kalendárom som si chcel spraviť radosť. Sú v ňom fotky, ktoré sú pre mňa osobne najsilnejšie. Také, pri ktorých vzniku som zažil najkrajšie zážitky,“ povedal autor.
Každá fotografia má preňho príbeh. V kalendári možno vidieť dvoch rysov, veveričku v čase párenia, babôčku pávookú, sokola sťahovavého a ďalších obyvateľov Kremnických vrchov. „Napríklad jeleňa v ruji som zachytil bez použitia funkcie zoom tak, že sme sa k nemu s kamarátom plazili. Podobne 80-kilového medveďa, ktorý mal poranenú končatinu a vracal sa niekoľko dní na jedno miesto, som chodieval pozorovať so synom,“ hovorí o výnimočných chvíľach, ktoré sa mu podarilo zvečniť.
Zachytil aj zimnú krajinu so zasneženými smrekmi či oblohu pred búrkou a lúku kvitnúcu nažlto, v ktorej strede stojí majestátna lipa.
„Ide o zákutie v blízkosti dedinky Kunešov. Paradoxne práve tento obraz zaujal viaceré agentúry a vyžiadali si ho na základe zverejnenia vo fotobanke,“ ukazuje zaujímavý kontrast.
Kalendár je praktický, možno doňho zapisovať termíny schôdzok či rodinných osláv, záležať si dal Jaroslav aj na kalendáriu s menami.
„Prešiel som si viaceré druhy kalendárov a spojil ich, takže pri jednom dátume môže byť viacero mien vrátane zriedkavých. Pridal som aj medzinárodné dni spojené s prírodou, napríklad Deň Zeme, vody, vtáctva a podobne.
Zamaskovaný. Vie splynúť s prostredím. (zdroj: Archív J. Slašťan)Každá fotografia je vzácnosť
Fotograf prírody priznáva, že kalendár je do istej miery aj jeho sebaprezentáciou. Posielal ho najmä rodine a kamarátom. „Rozchytal sa veľmi rýchlo, lebo práve známi ma chceli týmto spôsobom podporiť v mojej záľube,“ hovorí.
Fotografiu považuje za úspech vtedy, ak živočícha, ktorého sa snaží objektívom „uloviť“ nevyplaší a nevyruší v jeho prirodzenom prostredí. Najčastejšie využíva dva spôsoby.
„Buď na zviera zamaskovaný čakám alebo sa k nemu priblížim. Čakanie si nevyžaduje taký kumšt ako približovanie sa. Lebo zviera má veľmi vyvinuté zmysly,“ pripomína.
Vo svojej výbave má preto okrem fotoaparátu aj 3D-plachtu s kamuflážou a rovnaké nohavice, pončo, kuklu a rukavice, ktoré mu umožňujú splynúť s okolím.
„Stávam sa neviditeľným. Zver sa na mňa pozerá, ale nevydesí ju to. Vyhľadávam tiež rôzne úkryty – zvalené stromy, skaly. Vytypujem si miesto a čakám. Samozrejme, ak mi vydrží trpezlivosť,“ usmieva sa.
V minulosti sa snažil k svojim objektom dostať čo najbližšie, dnes však už preferuje fotografie, kde sa mu podarí zachytiť zviera aj s prostredím. „Je tam a okolo neho les, rúbaň, lúka, jednoducho atmosféra,“ opisuje, čo ho aktuálne fascinuje najviac.
Hoci urobí veľa fotografií, len so zlomkom z nich je skutočne spokojný. „Niekedy sa mi za deň podaria aj dve dobré fotky, inokedy mi trvá mesiace, kým príde jedna. Vždy je to však vzácnosť, ktorá ma poteší a posunie dopredu,“ dodáva autor kalendára.
Predná strana kalendára. (zdroj: Iva Zigová)
