BANSKÁ ŠTIAVNICA. Súčasníci o nej hovorili, že bola rovnako sladká ako perníky a marcipán, ktoré predávala v obchode svojho manžela, vychýreného pernikára a voskára Juraja Gerzsöa.
Dnes sa zas dobre predáva jej meno, lebo ako sa hovorí – láska je nesmrteľná.
Možno je to trochu paradox, ale životný príbeh Márie Pischlovej Gerzsöovej sa nezachoval kvôli manželovi Jurajovi, ku ktorému ju viazal pevný a celoživotný vzťah, ale vďaka mladému študentovi, neskôr básnikovi a evanjelickému farárovi Andrejovi Sládkovičovi.
A bola to zrejme práve nenaplnená prvá láska, ktorá dala talentovanému básnikovi poetické krídla a svojej múze venoval jednu z najkrajších básnických zbierok.
Hoci aj samotný Sládkovič neskôr zakotvil v peknom vzťahu s Júliou Sekovičovou, ktorej, mimochodom, tiež napísal nádherný ľúbostný list, zbierku Marína už nič nedokázalo prekonať.
Jej posolstvo žije silno predovšetkým v Banskej Štiavnici, kde sa príbeh lásky medzi Marínou a Andrejom Sládkovičom odohral. A keďže láska je vďačná téma bez ohľadu na storočie, aj sa dobre predáva.
Marínin dom ako epicentrum lásky
Na priečelí meštianskeho domu, kde sa Marína narodila a kde prežila prakticky celý život, svieti názov Epicentrum lásky. V interiéroch sa usilovne pracuje aj počas zimy, keďže v dome chcú postupne rozbehnúť rôzne aktivity.
Väčšina z nich sa bude viazať nielen k životu samotnej Maríny, ale aj k oslave lásky ako trvalej hodnoty. Už dnes sa však pred domom stretávajú stovky zaľúbencov, aby sem umiestnili zámky lásky. V susediacej reštaurácii na to zareagovali promptne.
„Doplnili sme sortiment a nakúpili sme zámky, keďže sem chodí množstvo mladých párov a nie vždy si ich prinesú so sebou. Záujem je veľký, vždy im dáme aj fixky, aby si na zámky napísali svoje mená,“ s úsmevom hovorí pracovníčka reštaurácie.
Aj v predajni suvenírov na Trojičnom námestí hovoria, že po pohľadniciach s motívom nehynúcej lásky sa len tak zaprášilo. Prikrášlený ľúbostný príbeh žije vlastným životomV Informačnom centre mesta nám Peter Danáš prezradí, že v ponuke majú knihu Múza – Marína, Andrej Sládkovič a Banská Štiavnica, ktorú zostavila Adriana Matejková.
Turistov dokážu previesť aj po všetkých miestach, ktoré spája príbeh lásky. Ukážu im dom, kde Marína žila, budovu evanjelického lýcea, kde Sládkovič študoval, či cintorín a evanjelický kostol.
„Sprievodkyňa v evanjelickom kostole im vie veľmi pekne priblížiť, kde sedával Sládkovič a kde rodina Pischlových a odkiaľ sa mohli na seba pozrieť,“ hovorí. Je však pragmatik a pripomína, že tento ľúbostný príbeh je dosť prikrášlený.
V kostole sa zachovali aj prikrývky na oltár a kazateľnicu, o ktorých sa traduje, že pochádzali z Maríniných svadobných šiat.
Na cintoríne vás možno prekvapí, že tu nájdete hneď dva hroby, viažuce sa k Maríne. V skutočnosti leží v rodinnej hrobke Gerzsöovcov, opodiaľ má však aj symbolický náhrobok – Marína Sládkovičova.

Marína moja, Moja Marína
Júlia Bédiová pochádza z Nitry, no Banskú Štiavnicu si zamilovala a presídlila sa sem. Približne pred pol rokom si na Trotuári otvorila príjemný obchodík so suvenírmi, ktorému dala príznačný názov Moja Marína.
„V básnickej zbierke sa slovné spojenie Marína moja, alebo Moja Marína objavuje veľmi často a bol to aj podnet k názvu obchodu,“ hovorí.
Uchováva tu zbierku, na ktorej svieti rok vydania 1940. „Bohužiaľ, staršie vydanie som už nenašla,“ hovorí.
Obchodík nechcela zaplniť gýčovými predmetmi či romantickými pohľadnicami, no láska tu más skôr význam symbolu. Okno zdobí silueta moderného poňatia Maríny a nájdete tu množstvo vecí, ktoré majú potešiť vášho partnera
„Hovorí sa, že každý, kto príde do Štiavnice, sa do nej zamiluje. V prenesenom význame chceme tento symbol lásky ponúknuť aj v našich výrobkoch,“ hovorí.

Láska, ktorá ostala nenaplnená
Mária Pischlová a Andrej Sládkovič boli rovesníkmi. Narodili sa v roku 1820, no žili v rozdielnych pomeroch.
Andrej vyrastal od dvanástich rokov ako polosirota na evanjelickej fare v Krupine, zatiaľ čo Mária sa narodila v dome významného banskoštiavnického mešťana.
Navštevovala dievčenskú školu v Banskej Bystrici, no štúdium musela ukončiť, pretože otec chorľavel a musela sa starať o domácnosť.
Neskôr sa na žiadosť matky vydala za dobre zabezpečeného pernikára. Dodnes sa však traduje, že rukopisy Maríny opatrovala do smrti.
Andreja Sládkoviča, ktorý je pochovaný na cintoríne v Radvani, prežila o 27 rokov.
