NOVÁ BAŇA. Hoci Novobančan Marek Ištók (20) ešte ani nezmaturoval, už sa stihol presadiť ako jeden z výrazných fotografov slovenskej hip-hopovej scény.
Po rozhovore s ním nám bolo jasné, že sa vie chopiť šance a využije každú príležitosť, ako sa posunúť ďalej a urobiť si v komunite dobré meno.
Marek na sebe neustále pracuje a svojmu snu podriaďuje mnohé. Nedávno fotografoval krst Rytmusovho albumu Krstný otec, ale aj Primetime tour Majka Spirita a kapely H16.
Fotografovali ste mnohých zástupcov hip-hopovej komunity, tých, ktorí len začínajú, ale aj známe mená. Rytmus a Majk Spirit patria k tým najpopulárnejším. Je náročné osloviť ich produkčný tím a ich samých?
– Základ toho, ako sa predať, je byť dobrým v tom, čo robíte. Keď o tom viete všetko, k tomu máte nápady a presvedčenie, že sa budú páčiť a dokážete ich ponúknuť tým správnym ľuďom, zbystria pozornosť.
Jednoducho, musíte ovládať to, čo robíte. Keď sa vás opýtajú čokoľvek, nemôžete zaváhať. To by bola chyba. Z fleku odpovedať a nepovedať blbosť – to je môj recept.
Konkurencia je veľká. Čo robí vaše fotky výnimočnými?
– Myslím si, že môj rukopis je špecifický. Nejaký čas som menil čiernu farbu za modrú, čo fotkám dávalo zvláštnu atmosféru. Teraz ale skúšam niečo iné.
Snažím sa to obmieňať, aby to bolo stále iné a niečím zaujímavé. Chcem stále prekvapovať a nezostať stáť.
S Majkom Spiritom a H16 ste koncom roka absolvovali podstatnú časť veľkého turné. Je náročné obrazovo zdokumentovať takýto typ koncertov?
– Je to skôr o tom vystihnúť a zachytiť správny moment, ktorý vyjadruje atmosféru. Na fotografii musí byť vidno emóciu. Svetlá, šou, interpret, publikum, strieda sa to, no musí tam byť to podstatné.
Ja radšej nafotím 700 fotiek, aby mi nič neušlo, a pri postprodukcii z toho vyberiem 70 až 130 najlepších.
Ale v zásade platí, že keď už fotíte toľký koncert a poznáte celú šou, viete, kedy asi príde ten najzaujímavejší moment.
Z fotografií vidno, že sa k interpretom dostanete blízko. Pohybujete sa priamo na pódiu?
– Určite aj tam. Na koncerte v Prahe sa mi napríklad stalo, že som sa postavil medzi dva horáky a fotil som na rybie oko.
Dídžej, ktorý ich ovládal, si ma nevšimol, takže mi to odepilovalo ruky. To bola celkom sranda. (úsmev) Odvtedy sa opatrenia sprísnili, keď sú tam ohne, fotografov na pódium nepúšťajú. Na niektorých veľkých akciách je veľa fotografov a každý sa snaží získať čo najlepšiu snímku.
Treba mať v takomto prípade ostré lakte?
– Napríklad pri Rytmusovom krste sa vedľa mňa tlačili kameramani Jojky, TV Prima a ďalší fotografi. Je to aj o tom dohovoriť sa medzi sebou, aby mal každý svoj dobrý záber.
Čo ale neznášam, je blesk na fotke. Mne ide o tie svetlá, atmosféru, takže keď príde niekto s malým Nikonom a začne tam blýskať a kaziť mi fotku, vie ma to rozladiť.
Patrik Rytmus Vrbovský. (zdroj: ŠTOKY DESIGN PHOTOGRAPHY)Majk Spirit je obľúbený najmä u tínedžerského publika. Ako to vyzerá, keď sa naňho vrhnú fanúšičky? Stáva sa to?
– Tak to občas býva brutálne. Napríklad, keď na koncerte v Bratislave hodil bundu medzi fanúšičky, deväť sa ich tam o ňu bilo, kým ich od seba neodtrhli ľudia z SBS-ky.
Zažil som aj ľudí, ktorí dve hodiny pred koncertom sedeli pod pódiom na zemi, aby boli prví. Jeden mal na sebe tričko H16, na ňom bundu H16 a na nej bombéru H16 a potichu sa potil v prvom rade.
Ako na vás Majk Spirit či Rytmus zapôsobili ako ľudia?
– Nie je tam nejaký prehnaný rešpekt z mojej strany, berieme sa vzájomne tak normálne. Kamarátsky s človekom pokecajú. Rytmus ma dokonca svojou osobnosťou veľmi pozitívne prekvapil.
Po koncerte na festivale Hip-hop žije – Duchonka som mal možnosť s nimi a ich priateľmi a známymi na chate oslavovať Majkove narodeniny.
Ale zatiaľ najviac na mňa zapôsobili Igor Kmeťo a jeho partia. Keď sme cestovali na jeho koncert v Košiciach, bolo nás tam kopec a bola to poriadna zábava. Kmeťovci, Monika Bagárová, Anita Soul... Hralo sa, spievalo – normálne som mal zimomriavky. Vedia sa baviť, sú to najpozitívnejší ľudia, s akými som mal možnosť pracovať.
Majk Spirit počas koncertu. (zdroj: ŠTOKY DESIGN PHOTOGRAPHY)Koncerty na Slovensku aj v Čechách, festivaly, k tomu práca v klube, pre ktorý fotografujete víkendové akcie... Zdá sa, že minulý rok bol pre vás hektický.
– Vlastne áno. Fotil som aj natáčanie jedného z videoklipov Majka Spirita. Druhýkrát mi to už nevyšlo, lebo som mal vtedy niečo iné. Aha, počkať, mal som vtedy stužkovú. (úsmev)
Cestovanie bolo náročné, jeden deň v Košiciach a ďalší v Banskej Bystrici, neustále dobíjanie fotoaparátu, bol som nevyspatý. Ale stálo to zato. Keď som potom videl Igora Kmeťa v Teleráne a moje fotografie púšťali v pozadí, bol to celkom fajn pocit.
Ste ešte stredoškolák. Asi nie je úplne ľahké skĺbiť prácu a štúdium. Čo na to vaši spolužiaci, rodičia?
– Reakcie sú rôzne. Závisť, posmešky, no mám v škole aj pár v pohode ľudí. Napríklad kamaráta z triedy, ktorý je talentovaný, snaží sa, párkrát za mňa dokonca zaskočil v Jantár clube v Prievidzi, kde fotím počas víkendov.
A rodičia? Mal som zlé známky, takže mi povedali, že škola by mala byť na prvom mieste. Ale pomaly sa s tým vyrovnali, začali ma podporovať. Vidia, že je v tom perspektíva a že som sa v tom našiel.
Nová Baňa je malé mestečko, zrejme tu po škole nechcete ostať. Aké sú vaše plány po maturite?
– Bratislava je jednoznačná voľba. Plánujem si tam nájsť nejaké bývanie a naďalej pracovať a rozvíjať sa. Hip-hop a ľudí okolo neho mám rád, chcem pri tejto komunite ostať.
Prezradili ste, že za váš najväčší úspech zatiaľ považujete možnosť fotografovať hviezdy amerického rapu na známom festivale Hip-hop kemp Hradec Králové.
– Áno, je to festival, kam chodievajú desiatky tisícov ľudí, úplne iná mierka. Kamarát, ktorý pracuje pre český hip-hopový magazín BBarák, mi vybavil, že som tam mohol fotiť aj ja.
Je skoro neuveriteľné, že som sa dostal k takým ľuďom, akým je napríklad Machine Gun Kelly z USA, ktorý je jedným z najlepších amerických raperov a v tomto žánri je už považovaný za legendu.
Kam sa chcete ako fotograf v budúcnosti dostať?
– Chcem ostať pri hip-hope a dostať sa do fázy, keď budem fotiť všetkých dôležitých ľudí, ktorí sú s ním spätí. Môj veľký sen je prepracovať sa až k Eminemovi.
Keď sa mi to podarí, možno od radosti zinfarktujem. (smiech) To by bol asi môj strop.
