Utorok, 29. november, 2022 | Meniny má Vratko

Herec Marcel Nemec: Nič zo svojho života neľutujem

Sláva aj pád. Obe strany mince rodák z Kremnice, herec, spevák a lektor Marcel Nemec dôverne pozná. Otvorene hovorí o svojej homosexualite aj o skúsenostiach s drogami.

Marcel Nemec hovorí o svojej minulosti aj o nových projektoch. Marcel Nemec hovorí o svojej minulosti aj o nových projektoch. (Zdroj: Ján Krošlák)

KREMNICA. Stretli sme s kaviarni v jeho rodnej Kremnici, kam sa vždy rád vracia. Dokonca sa netají tým, že raz, možno v dôchodkovom veku, by rád Kremnici šéfoval ako primátor a zmenil mesto na centrum kultúry.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odskočil si tam z kempu, ktorý počas jarných prázdnin organizuje na Krahuliach pre deti zo znevýhodnených rodín jeho občianske združenie Moonlight Camp.

Ako je to dlho, čo sa z našej scény vytratilo populárne humoristicko–hudobné zoskupenie Kopytovci, v ktorom si účinkoval? Nasledovali pomerne ťažké roky hľadania, kedy si musel vybojovať aj boj s drogovou závislosťou.

SkryťVypnúť reklamu

– Ak dobre počítam, od rozchodu Kopytovcov je to už štvrť storočia. Neboli to ľahké roky, ale dnes môžem s úplne čistým svedomím povedať, že všetko, čo sa udialo, beriem pozitívne. Posunulo ma to tam, kde som dnes. Som šťastný, spokojný a teším sa zo života.

Najhoršie, čo môže byť, je stagnácia. A tej som sa vďaka turbulentným obdobiam v mojom živote vyhol.

Televízni diváci ťa momentálne môžu vidieť aj v skeč šou s názvom Kávomat. Ide o zaujímavý projekt. Čo ťa na ňom zaujalo?

– Na slovenskom trhu je to novinka, tento formát sme prevzali z Francúzska. Hercov sníma iba jedna statická kamera, ktorá akoby bola zabudovaná v kávomate. Ľudia hodia mincu a čakajú, kým sa káva naleje. Tak vzniká priestor na rôzne humorné situácie, ktoré sa odohrávajú pred kávomatom. Časovo aj priestorovo je to niečo úplne nové.

SkryťVypnúť reklamu

Kávomat stojí na miestnom úrade v Hodrušanoch. Podoba čisto náhodná?

– Samozrejme, že nie. Kávomat režíruje Karol Vosátko, ktorý rád vkladá do deja momentky zo svojho života. V Hodruši má ich rodina chatu, prežíval tam detstvo, a tak vznikla určitá paralela s momentkami z reálneho života.

Je práca na takejto seriálovej novinke náročná? Predsa len sa pomerne výrazne odlišuje od ostatných seriálov.

– Je to komediálny seriál, no nie je to prvoplánový humor, ktorý nemám rád. Preto radšej účinkujem v projektoch, ktoré podľa mňa majú význam. S Karolom Vosátkom práve z tohto dôvodu rád spolupracujem aj v divadle La Komika, kde momentálne účinkujem v troch hrách.

Nie sú to len komédie pre komédiu, ale nesú so sebou nejakú myšlienku – posolstvo. Divák by sa totiž mal pri každom predstavení v divadle nielen pobaviť, ale mal by z neho odchádzať s nejakým odkazom.

SkryťVypnúť reklamu

Jedna kamera – to je zrejme náročné nielen pre kameramana, ale aj pre hercov samotných. V čom je takéto nakrúcanie iné?

– Napríklad v tom, že naše presuny musia byť vyrátané doslova na milimetre. Keď sme pred kamerou napríklad piati a niekto sa postaví inak, už druhého herca prekryje ramenom. Ak to mám povedať zjednodušenie – musí to byť rovnaká gymnastika.

Vždy točíme tri – štyri diely za jeden deň a každý z týchto dní je pre mňa zážitkom. Stretla sa tu partia výnimočných ľudí – kolegov, s ktorými hrám aj v divadle. Sú to ľudia, ktorí nie sú očkovaní proti humoru, a to je podstatné.

Vždy si mal bližšie ku komédii ako k tragédii....

– Zvyknem hovoriť, že človeka ľahšie rozplačeš ako rozosmeješ. Všetky veci, ktoré sa zdanlivo robia s ľahkosťou, sú pedantne nacvičené. Chce to veľa času a driny, aby vyzerali pohodovo. Mojimi veľkými vzormi vždy boli v tomto smere páni Lasica a Satinský, s ktorými mám osobnú a veľmi cennú skúsenosť.

Popri divadle a televízii sa venuješ aj deťom v rámci projektu Na palube jednorožca. Ako si sa k tomu dostal?

– Keď sa rozpadli Kopytovci a nemal som veľmi do čoho pichnúť, začal som pracovať u Juraja Kukuru v divadle Aréna v public relations. S Univerzitou Komenského sme robili detské univerzity, čo ma inšpirovalo. Založil som občianske združenie a už šiesty rok sa venujeme deťom zo sociálne znevýhodnených rodín.

Takže budúci herci?

– Nie celkom. Projekt nie je založený na tom, že by sme chceli z detí vychovať umelcov napriek tomu, že mnohé z nich v sebe majú prirodzený talent. Počas celého roka zapájame deti do kurzu kreativity, kde sa okrem herectva podučia aj vyjadrovacím schopnostiam či vzájomnej komunikácii.

Kurzy sú každú nedeľu hodinu a pol, vedia ich Eňa Podzámska. Okrem toho majú aj kurzy spoločenského tanca, kde sa učia nielen pohybovej výchove, ale aj bontónu a podobne. Kurzy už tradične vrcholia počas jarným a letných prázdnin spomenutými pobytmi na Krahuliach.

Tu prichádza k zaujímavému spojenie – okrem detí zo sociálne slabých rodín sem beriete aj deti z tých solventnejších. Akú s tým máte skúsenosť?

– Musím povedať, že veľmi dobrú. Deti z bohatších rodín sa učia empatii, z tých chudobnejších zas to, že nie je dôležité, čo má človek na sebe, ale čo má v srdci. Funguje to výborne. A ešte musím povedať – prvé čo pri príchode na Krahule urobíme je to, že deťom vezmeme mobily. Zvykli si na to a vôbec im nechýbajú. Píšu domov namiesto esemesiek listy.

Nič nemôže byť krajšie, ako keď rodič dostane list s hrubicami od svojho dieťaťa.

Zrejme ťa svojím spôsobom inšpirovalo aj vlastné detstvo. Vyrastal si v neúplnej, ale šťastnej rodine.

– Za to, že som prežil krásne detstvo, ďakujem predovšetkým mame. Pochodil som kus sveta, no vždy sa najradšej vraciam práve do Kremnice. Všetko sa mi tu spája s detstvom. Kým som tu žil a bol som tínedžer aj ja som si neraz povedal, že chcem ísť z tohto zapadákova preč.

Dnes to vidím celkom inak a priznám sa, že raz, keď mi už vek pokročí, by som sa rád uchádzal aj o post primátora. Dlhšie som žil v Poľsku, kúsok od Varšavy v mestečku Kazimierz Dolny. Mestečko, doslova nabité kultúrnym životom, veľmi pripomína Kremnicu.

Takmer každý víkend sú tam festivaly rôznych žánrov a Kremnica má pre niečo podobné určite potenciál.

Patril si k prvým osobnostiam na Slovensku, ktoré otvorene prehovorili o svojej sexuálnej orientácii. Bolo ťažké nájsť v tom čase na to odvahu?

– Na to netreba odvahu. Skôr som mal pocit, že týmto otvoreným priznaním môžem niekomu pomôcť. Je veľa ľudí, ktorí stále majú obavy o tom hovoriť, hlavne ak žijú na vidieku alebo v malých mestách. Prečo? Lebo ľudia vedia byť aj zlí.

Ešte nedávno jeden z politikov tvrdil, že je to choroba. Ja sa chorý necítim , za choré považujem skôr takéto názory. Keď som sa rozhodol otvorene o svojej orientácii hovoriť, viac som sa bál o mamu ako o seba. Ale moja mama je v tomto smere nadčasová. A mne to aspoň prečistilo vzťahy a preriedilo kamarátov. Buď ma majú radi takého, aký som, alebo to nie je skutočná láska.

Napriek tvojej otvorenej spovedi sme ťa nikdy nevideli napríklad na dúhovom pochode.

– A ani neuvidíte. Nie som zástanca takýchto pochodov. Nemyslím si, že by mal človek kričať po ulici, akej je sexuálnej orientácie. Nekričia to heterosexuáli a nevidím dôvod, prečo by sme to mali robiť my. Je to každého súkromná vec a ja budem rád, ak sa spoločnosť raz naučí chápať ľudí ako som ja ako celkom prirodzenú vec. Tým, že sa ide kričať do nejakého sprievodu, sa dosiahne celkom opačný efekt. Ja napríklad nie som ani za adopcie detí homosexuálnymi pármi. Mám na to viacero dôvodov.

Ako vidíš registrované partnerstvá?

– To je celkom iná vec a tú treba naozaj doriešiť. Ak niekoho milujem, žijem s ním v spoločnej domácnosti a partner ochorie, malo by byť celkom prirodzené, že mi lekár povie o jeho zdravotnom stave.

Alebo ak si budeme chcieť zobrať spoločnú pôžičku na bývanie, tiež by to nemal byť problém. Mnohé praktické veci momentálne nemôžu homosexuálne páry riešiť a v tom vidím naozaj problém.

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  2. Malý Cambridge: Aká je idea Trnavskej univerzity
  3. Zažívali domáce násilie a nikdy nepracovali. Ako dlho trvá naučiť ich to?
  4. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  5. Počúvaj hlas svojho srdca a študuj, čo ťa baví...
  6. Vedeli ste, čo všetko kryje poistenie nehnuteľnosti?
  7. Fakulta s urýchľovačom či observatóriom? U nás možné
  8. Hľadá sa nástupca slávneho pekára
  1. Prvotriedne služby, nikoho iného by sme už nebrali
  2. Posledné voľné byty z úrody Jabloní. Nenechajte si ich ujsť.
  3. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  4. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  5. Získajte sériu retro keramických hrnčekov
  6. Aby ste si pri príprave vianočných dobrôt spievali od radosti
  7. Hľadá sa nástupca slávneho pekára
  8. Statute of limitations in consumer relations
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 28 438
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 8 589
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 879
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 4 667
  5. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 2 663
  6. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 589
  7. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 2 044
  8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 866

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Vydierač a rozvratník s podporou médií (2)
  2. Júlia Piraňa Mikolášiková: Vojna v bezpečnostných zložkách: Komu zovrelo v hrdle po domovke u pána X?
  3. Samuel Ivančák: Mlčanlivosť kvetov
  4. Irena Šimuneková: Šášov
  5. Marek Mačuha: O dorovnávaní platov
  6. Soňa Bulbeck: O kultúre i nekultúre v prvý adventný víkend...
  7. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  8. Štefan Vidlár: Neschválíme rozpočet
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 51 675
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 611
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 115
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 353
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 4 223
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 995
  7. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 988
  8. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 708
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Hádanky, hry a hlavolamy pre všetky zvedavé deti od päť do sedem rokov sú súčasťou zošita s názvom Tešíme sa do školy, ktorý vychádza na 32 stranách.


15 h

Výber TOP športových správ z regiónov.


25. nov
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


25. nov
Kino Vatra v Novej Bani už filmy roky nepremieta. Oživiť by ho mohol projekt, v ktorom je zahrnutý dataprojektor a plátno, na ktorom by sa mohli filmy premietať.

Miestnosť premietačov v mestskom kine je ako z dobového filmu.


25. nov

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Vydierač a rozvratník s podporou médií (2)
  2. Júlia Piraňa Mikolášiková: Vojna v bezpečnostných zložkách: Komu zovrelo v hrdle po domovke u pána X?
  3. Samuel Ivančák: Mlčanlivosť kvetov
  4. Irena Šimuneková: Šášov
  5. Marek Mačuha: O dorovnávaní platov
  6. Soňa Bulbeck: O kultúre i nekultúre v prvý adventný víkend...
  7. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  8. Štefan Vidlár: Neschválíme rozpočet
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 51 675
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 611
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 115
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 353
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 4 223
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 995
  7. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 988
  8. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 708
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu