BANSKÁ ŠTIAVNICA. Dom na Trojičnom námestí, kde sa narodila a prežila väčšinu života Sládkovičova múza Mária Pischlová, by chceli verejnosti sprístupniť už v mesiaci lásky a mal by sa stať Epicentrom lásky.
„Veríme, že sa nám to podarí, práce v objekte momentálne finišujú,“ hovorí spolumajiteľ objektu a riaditeľ neziskovej organizácie Marína a Sládkovič Ján Majsniar.
Hoci plánujú verejnosti predstaviť aj historické priestory domu a izbu, v ktorej – ako sa tradovalo – Marína bývala, nebude to iba putovanie históriou a príbehom, starým viac ako 170 rokov. Naopak, príbeh nesmrteľnej lásky chcú prezentovať modernými spôsobmi. V súčasnosti pracujú napríklad na 3D technológii, ktorá bude predstavovať rozšírenú holografickú realitu. „Zatiaľ nebudeme prezrádzať podrobnosti, chceme si to nechať ako veľké prekvapenie na máj,“ dodal Ján Majsniar.
Ľúbostná rekordérka
Rozbehli však už aktivity, aby ľúbostnú báseň Marína oficiálne uznali ako najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete. Ján Majsniar dodáva, že báseň s 2 900 veršami, ktorá vyšla po prvý krát v roku 1846 a odvtedy uzrelo svetlo sveta 43 jej vydaní v šiestich jazykoch, je skutočným ľúbostným rekordérom.
„Pokúšame sa o zápis do World Record Academy aj Guinessovej knihy rekordov. Tam to však asi nebude také jednoduché, lebo neexistuje samostatná kategória pre ľúbostnú poéziu. Zapísanú majú iba najdlhšiu báseň,“ dodal Majsniar s tým, že v prípade World Record Academy by to už malo byť jednoznačnejšie. Doteraz zapísaná rumunská ľúbostná báseň Luceafarul je totiž podstatne kratšia ako Marína.
Zaujímavosťou tiež je, že vďaka modernej technológii sa vlani podarilo naskenovať rukopis Maríny, ktorý je aj národnou kultúrnou pamiatkou.
Autor: ETA
