BANSKÁ ŠTIAVNICA. Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici – klenot neskorej gotiky na Slovensku. Taký je názov kolektívnej monografie dvanástich autorov, ktorú v piatok uviedli do života práve v tomto pozoruhodnom sakrálnom priestore.
Editorka monografie Katarína Vošková z Fakulty architektúry STU – Ústavu teórie a dejín architektúry a obnovy pamiatok hovorí, že na tomto ojedinelom projekte pracovali približne päť rokov.
„Pre každé z období, ktorými kostol počas svojej existencie prešiel, som oslovila renomovaných historikov a historikov umenia. Za veľký prínos považujem aj to, že značný priestor v rámci prípravy knihy sme venovali výskumu a postupnému dopĺňaniu poznatkov o tejto pamiatke,“ hovorí.
Kostol sv. Kataríny postavili na sklonku 15. storočia a vysvätili ho v jubilejnom roku 1500. Podľa Kataríny Voškovej patrí medzi najdôležitejšie neskorogotické stavby z okruhu stredoslovenských banských miest a historici umenia ho zaraďujú medzi významné objekty sakrálnej architektúry aj v stredoeurópskom kontexte.
Monografia prináša kapitoly o architektúre a umení chrámu v jeho postupných premenách, pričom každá z kapitol je zasadená do prislúchajúceho historického rámca. Najobsiahlejšie kapitoly sa zaoberajú obdobím gotiky a baroka – dvoch najvýznamnejších epoch z hľadiska dejín umenia.
Oltár Majstra MS ožil vo virtuálnej podobe
Gotická fáza kostola je podľa nej predmetom vedeckého záujmu stredoeurópskych aj našich historikov umenia už takmer 150 rokov.
Rovnako dlho sa diskutuje aj o neskorogotickom oltári Majstra MS z roku 1506. Napriek dlhoročnému bádaniu ostáva jeden z najvýznamnejších maliarov na pomedzí gotiky a renesancie stále anonymnou postavou.
Jeho vrcholné dielo, dnes už neexistujúci oltár, však ožíva v knihe vďaka virtuálnej rekonštrukcii, ktorej autorom je historik umenia Dušan Buran, kurátor gotického umenia SNG.Katarína Vošková dodáva, že ide o prvú interpretáciu oltára, ktorá je najpravdepodobnejšia a zrozumiteľná aj pre laickú verejnosť.
Z obdobia okolo roku 1500 si kostol síce podľa nej uchoval celistvú architektonickú podobu, ale jeho pôvodné zariadenie dnes už poznáme len vo fragmentoch. Hlavný oltár Majstra MS, inšpirovaný dielami Albrechta Dürera či Veita Stossa bol v 18. storočí rozobratý a jeho jednotlivé časti – sedem gotických obrazov a tri monumentálne sochy – sa postupne roztratili do rozličných múzeí a galérií, väčšinou za hranicami Slovenska.
Nenápadné závažia na oltári prehovorili
Dnešnú podobu interiéru kostola však určuje predovšetkým barokové umenie, najmä vďaka monumentálnemu hlavnému oltáru z roku 1727 od Michaela A. Räsnera a Johanna G. D. Grasmaira.
Príslušné kapitoly pre monografiu napísal ďalší historik umenia Slovenskej národnej galérie Martin Čičo, ktorému sa zároveň podarilo zrekonštruovať doteraz neznámy – mechanizmus inštalácie ďalších – sviatočných a výmenných obrazov na príslušné cirkevné sviatky.
Katarína Vošková dopĺňa, že tento mechanizmus sa podarilo objaviť vďaka malým závažiam na hlavnom oltári. Vďaka tomuto dômyselnému mechanizmu bolo možné využívať počas rôznych liturgických období takzvané slávnostné obrazy.
Tie v čase sviatkov nahrádzali trvalý oltárny výjav.Monografiu vydal Spolok Banskej Štiavnice 91, autorsky sa na nej podieľali Barbara Balážová, Peter Buday, Dušan Buran, Mária Čelková, Martin Čičo, Karol Ďurian, Juraj Gembický, Adriana Matejková, Štefan Oriško, Michal Šimkovic, Martin Štefánik a Katarína Vošková.
