HRONSKÝ BEŇADIK. Už túto letnú sezónu by chceli turistom sprístupniť obnovenú časť kláštora v Hronskom Beňadiku. Rekonštrukciou prešla časť sýpky s baštou a opátskym krídlom.
„Prízemie sýpky chceme poskytnúť predovšetkým turistom, vznikli tu rozľahlé priestory pre výstavy,“ ozrejmil Martin Štofko, ekonóm Nitrianskeho biskupstva, ktoré je investorom renovácie. Dokončenia by sa čoskoro mali dočkať aj toalety, nový komfort by mala priniesť aj plánovaná kaviareň.
Pred rekonštrukciou. (zdroj: Eva Štenclová)Vznikne expozícia o histórii kláštora
Veľký projekt financovalo biskupstvo nielen za vlastné, ale aj z fondov EHP a Nórskych fondov.
„Odtiaľ sme dostali približne polmilióna eur, treba však povedať, že obnova sýpky si vyžaduje celkovo asi 4,5 milióna. V rámci projektu sa teda obnovilo len prízemie, no chceme pokračovať aj v ďalších rokoch, či už z vlastných zdrojov alebo z externých,“ potvrdil zámer Štofko.
Samého ho prekvapilo, ako veľmi sa historický objekt zmenil. „Tu bývala autodielňa a vo vedľajších miestnostiach to vyzeralo ako v chlieve. Bolo to skladisko všetkého možného, drevené podlahy boli poničené, veľmi škaredé,“ opísal, ako niekoľkopodlažná budova vyzerala pred zásahom.
V budúcnosti plánujú na mieste stálu expozíciu o histórii Hronského Beňadika a o vývoji kláštora.
„Zaujímavé sú obdobia, keď kláštor slúžil v podstate ako protiturecká pevnosť či ako internačný tábor pre rehoľníkov počas totality. Nemôžeme však zabudnúť ani na jeho benediktínske počiatky,“ povedal.
Jednotlivé stavebné fázy vývoja pamiatky budú približovať aj makety, kláštor totiž počas stáročí prešiel veľkými zmenami.
Prízemie sýpky aktuálne. (zdroj: Iva Zigová)Narazili aj na pôvodnú gotiku
Objekt vlhol a niektorým jeho častiam hrozil úplný zánik. „V nie najlepšom stave boli fasády, no aj interiér vykazoval známky celkovej zanedbanosti,“ povedal počas minulotýždňovej konferencie architekt obnovy Tomáš Haviar.
Prehnité drevené dlážky a vlhnúce steny boli podľa jeho slov realitou ešte nedávno. Pri prieskumoch a a samotných prácach prišli odborníci na skutočnosť, že kláštor je postavený na skale, od ktorej sa do interiéru dostávala voda.
„Preto sme sa rozhodli pre podlahu ako prevetrávanú dutinu, aby sa voda nedostávala dnu,“ povedal architekt. Éru benediktínov si podľa jeho slov ako jediné pamätá opátske krídlo, celá sýpka vznikla v období protitureckých vojen ako obranná stavba.„Zaujímavosťou sú nálezy dvoch krásnych okien, portálu či strieľní, ktoré sa nachádzali v ohradnom múre. Ide o originál gotiku, ktorej sa nedotkla neskoršia regotizácia v 19. storočí, pričom pri stavbe použili aj materiál z románskeho kláštora, ktorý tu stál predtým,“ spomenul architektonické vzácnosti.
O úspechu hovorí aj reštaurátor Marek Repáň, podľa ktorého sa podarilo zachrániť niektoré prvky, ktoré boli na pokraji rozpadu a či prezentovať také, ktoré v minulosti prekryli mladšie etapy.
Nesmierne vzácna pamiatka
Ako výraznú vníma premenu pamiatky aj riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Zuzana Klasová. Podľa jej slov zachovali autenticitu všade, kde to šlo, pri rekonštrukcii a reštaurovaní však podľa jej slov vznikli aj novotvary.
„V takých prípadoch, keď sme podľa archívnych dokumentov nevedeli dedukovať pôvodné výplne,“ povedala.
Kláštor v Hronskom Beňadiku je podľa jej slov nesmierne významný z historického aj z architektonického hľadiska.
„Je výraznou dominantou a vstupom do nášho regiónu,“ poznamenala šéfka pamiatkarov v kraji. Komplexu sa zvykne hovoriť aj perla Pohronia.
„Zažil rôzne sínusoidy. Napríklad ku koncu 19. storočia sa musel popasovať s následkami, ktoré spôsobil požiar. Po ňom sa zmenil jeho vzhľad v rámci návrhu Ferenca Storna, ktorý ho riešil prísne v štýle neogotiky,“ pripomenula.
Kláštorný kostol patrí k najvýznamnejším gotickým stavbám na Slovensku. Veriaci smerujú do Hronského Beňadika aj pre relikviu Kristovej krvi, ktorú kláštoru daroval kráľ Matej Korvín.
