BANSKÁ ŠTIAVNICA. Historická Piargska brána v Banskej Štiavnici, ktorá patrí k najhodnotnejším pamiatkam mesta, sa dočká komplexnej obnovy. Pamiatkový úrad SR, ktorý má stavbu vo vlastníctve, ju zaradil na zoznam objektov, určených na opravu a rekonštrukciu.
Po dokončení obnovy tu chcú zriadiť pracovisko, zamerané na problematiku súčasných lokalít svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale tiež tých, ktoré na zápis ešte len ašpirujú.
Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Zuzana Klasová hovorí, že Piargska brána je pre nich, ako i pre mnohých Štiavničanov nepopierateľným symbolom pôvodného vstupu do mesta.
„Má exponovanú polohu a preto je i vysoký záujem obyvateľov o jej sfunkčnenie. Súčasná intenzita a rozsah prác na jej obnove dávajú záruku, že brána bude čoskoro užívaniaschopná a včlenená do života tak impozantného mesta, akým je Banská Štiavnica.“
Bránu čaká veľká obnova
Práce na odstránení havarijného stavu sa začali už na jeseň minulého roka a Pamiatkový úrad bude v obnove pokračovať aj tento rok. Na objekte opravili v predchádzajúcom období strechu a v klampiarskych prácach chcú pokračovať aj v apríli a máji tohto roka.
Pamiatkari súčasne potvrdili, že sú v prípravnej fáze väčších opráv. V tomto mesiaci sa bude robiť reštaurátorský výskum, na základe ktorého sa začnú práce na obnove. Sanačné práce na murive, odstránenie vlhnutia objektu, či starého muriva sú plánované na leto.
V ďalšej etape na budúci rok by mali práce pokračovať napojením na inžinierske siete a vykoná sa interiérová prestavba.
Cieľom obnovy je zriadiť v objekte detašované pracovisko Pamiatkového úradu, ktoré bude zamerané na problematiku súčasných lokalít svetového kultúrneho dedičstva na Slovensku a lokalít, ktoré sa nachádzajú na predbežnom zozname. Ide o lokality, s ktorými sa uvažuje na zápis na listinu svetového dedičstva UNESCO.

Zostala jediná
Piargska brána sa zachovala ako jediná zo systému vstupných brán do mesta. Podľa historických prameňov v roku 1554 postavili renesančnú bránu mestského opevnenia ako dvojpodlažnú hranolovú vežu s polkruhovým priechodom na prízemí.
V 18.storočí sa uskutočnila prestavba, ktorá zakryla pôvodný charakter brány ako mestskej fortifikačnej stavby a zmenila stavbu na reprezentačný monumentálny vstup do mesta s rozvinutím plastických a priestorových hodnôt neskorého baroka.
Jej šírkové rozloženie zdôraznili ešte pripojené múry opevnenia, ukončené valcovými baštami. Táto úprava sa vykonala pri príležitosti návštevy cisára Františka Štefana Lotrinského v roku 1751.
Počas druhej svetovej vojny prišlo k zničeniu jednej bašty a odstráneniu južnej časti pevnostného múru.
Historická hodnota objektu je však výrazná aj dnes. Na stavbe sa zachovala charakteristická úprava neskorého baroka, v interiéri dvojtraktová dispozícia objektu s trojpriestorovým traktom nad prejazdom, krovová konštrukcia z 19.storočia, či komínové telesá a časti interiérových omietok s náterovými vrstvami.