HORNÉ HÁMRE. Tridsiatnika Mareka Oslanca z Horných Hámrov lákala umelecká práca s drevom prakticky od malička, na naplno jej prepadol až po tom, čo umelecko–remesel-né spracovanie dreva vyštudoval na Strednej odbornej škole lesníckej v Banskej Štiavnici.
Dodnes ho mrzí, že niekoľko rokov po tom, čo štúdium ukončil, odbor pre nezáujem študentov zanikol.
„Dostali sme tam veľmi slušné základy a naučili sme sa rozumieť drevu,“ dodal s tým, že pracovať sa dá prakticky so všetkými druhmi dreva. Len sa treba naučiť, ktoré drevo je na čo vhodné a ako dlho musí „pracovať“, kým je zrelé na umelecké dielo.
„Spočiatku som sa snažil venovať výhradne drevorezbárstvu, no postupne som videl, že by ma to neuživilo. Takže som začal pracovať a práca s drevom ostala mojím najväčším koníčkom,“ dodal.
Vo dvore vzniká socha boha hromu a blesku
Marek sa snaží využiť každú voľnú minútu, ktorú môže stráviť s dlátom v ruke. Najviac ho oslovujú reliéfy, ktoré zväčša vyrába podľa želaní zákazníkov, no vyrába z dreva aj úžitkové predmety a drobné plastiky.
Ponuku na prvú veľkú drevenú sochu dostal nedávno a už na nej pracuje. V jeho dvore postupne dostáva tvary a formy staroslovanský boj hromu a blesku Perún.
„Bude to v podstate totem z červeného smreka. Perún bol v staroslovanskej tradícii veľmi silná osobnosť a túto pečať by som chcel vtlačiť aj soche,“ dodal s tým, že je to úplne odlišný druh práce, no súčasne je to aj tvorivá výzva.
Ak sa mu podarí s Perúnom popasovať, prijme aj ďalšie podobné výzvy. „Červený smrek má pomerne vysoký obsah živice, takže sa veľmi dobre hodí aj do exteriérov. Inak je to napríklad u obľúbenej lipy, ktorá viac podlieha vplyvom počasia.“
Pri práci uprednostňuje usušené drevo pred surovým, keďže to stále pracuje, čo sa môže negatívne podpísať na konečnej podobe diela.
Dedkove figúrky boli jeho obľúbenou hračkou
Pri reliéfoch často siaha po orechovom dreve, ktoré má krásnu štruktúru a sfarbenie. Reliéfy majú rôznu tematiku – náboženskú, historickú aj krajinársku.
„Tu sa vyslovene prispôsobujeme želaniu zákazníka, on si zväčša povie, čo na reliéfe chce mať. S hrdosťou však ukazuje aj svoju maturitnú prácu – vyrezávanú stoličku, ktorú si ako jednu z mála prác ponechal.
„Z mojich prác mi ostalo minimum, prakticky všetko sa hneď rozoberie. Keď príde niekto, kto chce vidieť moje práce, zvyčajne mu môžem ukázať iba fotodokumentáciu.“
K jeho obľúbeným výtvarníkom patrí Alfons Mucha, čo sa pretavilo aj do jeho drevorezieb. Zaujímajú ho však aj ľudové motívy, čo prebral od svojho starkého.
„Starký sa nikdy nevenoval rezbárstvu profesionálne, no drevu rozumel. Zvykol pásť kravičky a krátil si pritom čas aj tým, že z lieskového dreva vyrábal postavičky do betlehema. Pre mňa to boli najkrajšie hračky,“ hovorí.
Prvé dlátka dostal od strýka ako 15-ťročný a odvtedy sa jeho vzťah k rezbárstvu rozvíja.
