VEĽKÁ LEHOTA. Prednedávnom sa gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku dostali do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
V obci Veľká Lehota v okrese Žarnovica dodnes žije gajdoš, ktorý na tomto unikátnom hudobnom nástroji dokáže vylúdiť tóny, no zároveň vie gajdy aj opraviť či vyrobiť. Reč je o Dominikovi Garajovi, pre ktorého sa stali gajdy celoživotnou záľubou.
Dnes sa gajdy objavujú skôr ako spestrenie
Garaj sa ku gajdám dostal ešte ako chlapec, ako sám povedal, vyrastal v rodine s gajdošskou tradíciou. Nástroj ovládal jeho starý otec, otec, brat a hrať na gajdy naučil aj svojho syna.
„Je to taká rodinná gajdošská tradícia, ktorá sa zachovala v našom rode, pretože v minulosti bolo u nás vo Veľkej Lehote veľa vynikajúcich gajdošov,“ podotkol.
Ešte v 30. rokoch minulého storočia zabávala podľa jeho slov gajdošská hudba ľudí na svadbách. Potom začali gajdy vytláčať nové, modernejšie nástroje a gajdošská kultúra postupne zanikala.
„Môj otec však tradíciu udržiaval, keď si už len príležitostne zahral na gajdách, ale cez to všetko gajdy vždy držal. Takto naučil gajdovať aj mňa a môjho brata,“ poznamenal Garaj.
Dnes sa už sporadicky gajdošská hudba objaví na svadbe ako spestrenie.
Tradičné gajdy. (zdroj: TASR)Typické sú trojhlasné a vyššie ladené
V minulosti si zruční gajdoši dokázali gajdy aj opraviť či vyrobiť, nebolo to však pravidlom pre každého.
„Ja som mal to šťastie, že môj otec okrem toho, že vedel výborne hrať na gajdách, vedel tento nástroj aj vyrábať. Ja som to prebral po ňom,“ ozrejmil gajdoš. Podľa Garaja sú gajdy ľudovým nástrojom, a to pre ľahkú dostupnosť materiálov.
Mech sa vyrábal z kozej alebo ovčej kože, ostatné časti zo slivkového dreva a mosadzného plechu. Od šikovnosti gajdoša záležalo, či bol nástroj jednoducho alebo precízne zdobený.
Na Slovensku je podľa jeho slov viac typov gájd, pre tieto, ktoré sa zachovali pod Pohronským Inovcom, je špecifické to, že sú trojhlasné a vyššie ladené.
Vo Veľkej Lehote sa aktuálne okrem Dominika Garaja a jeho syna gajdovaniu nikto nevenuje.
O udržiavanie tradícií sa však táto rodina stará aj napriek tomu. Jeho snahy pred dvoma rokmi ocenila aj miestna samospráva. Za osobitný prínos uchovávania a rozvoja kultúrneho dedičstva obce Veľká Lehota získal ocenenie.
„Záležalo mi na tom, aby sa gajdošská hudba a zvyky dostali do povedomia. Preto som v roku 1975 založil Gajdošskú folklórnu skupinu,“ povedal Garaj.
Prvým počinom bol gajdošský fašiang či ukážky svadobných zvykov. Za roky fungovania skupina reprezentovala Veľkú Lehotu nielen v širokom okolí, ale aj v zahraničí. „Teraz robíme viac-menej spevy a rozkazovačky,“ dodal. V roku 2010 vydali CD.
