BAĎAN. Dobrovoľníci, medzi ktorými boli aj starostka a poslanci obce Baďaň v okrese Banská Štiavnica, čistili minulý víkend okolie tufových pivníc v časti Klastava.
Takéto vykresané diery v skalách sú pre Hont typické. Lokalita v lesnom poraste, ktorú pre verejnosť po čase chátrania odhalili a sprístupnili pred štyrmi rokmi, sa postupne stáva turistickou atrakciou.
„Vtedy sme sa prihlásili do súťaže Dedina roka a komisii sme chceli ukázať niečo zaujímavé aj v Klastave. Rozhodli sme sa preto, že to tu vyčistíme. Odvtedy sa tu stretávame už štvrtýkrát na takejto brigáde,“ povedala starostka obce Ľubica Kuková.
Tvrdí, že ako odbočku k pivniciam označili a priamo na mieste osadili informačnú tabuľu o pôvode a minulosti pivníc, záujem o ne narastá.
„Urobili sme z nich súčasť náučného chodníka Po stopách predkov a dnes sa tešíme zo záujmu návštevníkov – turistov, ale aj cyklistov, ktorí sem predtým ani nezablúdili,“ poznamenala.
Skrýša počas vojny aj sklad zeleniny
Sama sa v sobotu chytila náradia a upravovala prístupovú cestu k obecnej pamätihodnosti.
„Snažíme sa to tu upraviť pre turistov, ale aj pre nás, aby sa tu dalo oddýchnuť a zároveň do pivníc nazrieť,“ ukázal nám vnútro najväčšej z nich mladý Klastavčan Ján Ondrejka.
„Skúmame, na čo mohli slúžiť tieto jamy,“ zasvietil lampášom do diery s kruhovým otvorom. „Údajne to bola sýpka, má tvar fľaše,“ priblížil.
Zo stropu visia netopiere, v kúte sa chladí pivo pre brigádnikov. Ako sklad potravín slúžili pivnice aj v minulosti. Dôvodom bola pomerne stála teplota od 12 do 17 stupňov Celzia počas celého roka.
„Pamätám si, že keď som bol ešte dieťa, boli zarezané hlbšie do skaly. Zub času to však zmenil. Ľudia si tu uskladňovali zemiaky, zeleninu a podobne,“ zaspomínal si Dušan Vajda, miestny poslanec.
Zopakoval, že pôvodne išlo o sýpky, tradujú sa však aj povesti o väzení či o skrýšach počas protitureckých vpádov.
„Aj počas druhej svetovej vojny sa tam vraj schovávali ľudia,“ pridal sa mladík Juraj Blaško, ktorý rovnako prišiel priložiť ruku k dielu.
Všetci sa zhodujú, že zachovať tento kus histórie obce je potrebné. „Nielen kvôli turistom, ale aj kvôli nám. Je to pamiatka na predkov. Vytvorili sme tu aj posedenie s ohniskom, kam chodievame relaxovať,“ povedal ďalší z dobrovoľníkov Ján Majsniar.

Džavot detí teší aspoň cez víkendy
Klastava je malebná, podľa slov starostky obce píše svoju históriu dlhšie ako Baďan.
„Kedysi tu bolo niečo cez 20 domov. Ľudia sa tu živili väčšinou ako roľníci, venovali sa chovu dobytka, aj dnes sa starajú o polia, o lúky. V súčasnosti však už prevažujú chalupári,“ pripomenula.
Aj títo víkendoví obyvatelia sa ale postupne zapájajú do života obce. „Pomaly sa chytajú niečo robiť, pýtajú sa, ako by pomohli. Čo narobíme, miestnych je nás už menej ako chalupárov, tí sú najmä z Bratislavy. Sú to zväčša mladí ľudia, ktorí majú deti. Džavot poteší aspoň cez víkend, cez týždeň je tu smutno, len potok hučí,“ dodal s povzdychom Dušan Vajda.
