KREMNICA. Marcový termín pre svoju cestu do Nepálu si vybral študent Technickej univerzity vo Zvolene Juraj Koreň zámerne.
Známy kremnický paraglidista bol v krajine najvyšších vrchov sveta už vlani a vedel preto dobre odhadnúť, ktorý termín je pre dlhé lety najvhodnejší.
„Obdobie pred nástupom monzúnov je pre lety ideálne a dopredu som vedel, že v inom ako marcovom termíne tam ísť nechcem. Vo februári totiž takmer neexistujú stúpavé prúdy, a naopak, v apríli je búrok už priveľa. Mal som totiž v pláne preletieť čo najväčšiu časť nepálskych Himalájí,“ dodáva s tým, že jeho dobrodružná cesta sa začala v druhom najväčšom nepálskom meste Pokhara, ktoré sa považuje nielen za dôležitý východiskový bod do Himalájí, ale tiež za raj paraglidistov.
Vyrazil do hôr sám, takže sa mohol spoliehať výlučne na vlastné schopnosti a sily. Ako zvykne hovoriť, keď je človek mladý a má dobrodružnú povahu, podobné plány berie jednoducho ako výzvu, ktorá ho posunie ďalej.
„Počasie hrá pri plánovaní letu veľmi dôležitú úlohu. Potrebujeme na jednej strane veľa slnka, ale aj nejakú tú oblačnosť. Potrebujeme vietor, ale ten by zas nemal byť veľmi silný. Podľa predpovedí sa to presne odhadnúť nedá, a tak musí človek vedieť reagovať na aktuálnu situáciu,“ hovorí.
Základ je dobrodružná povaha. Spoľahnúť sa Juraj mohol len sám na seba. (zdroj: Archív J. Koreň)Búrok sa nezľakol, trasu si zmapoval cez Google Earth
V pláne mal pôvodne preletieť 300 kilometrov, no nakoniec sa mu ich za štyri dni podarilo zdolať 380. Podstatné bolo práve to, že do karát mu zahralo počasie a tak mohol denne preletieť od 90 do 150 kilometrov.
„Prvé tri dni boli vynikajúce. Zastihli ma síce aj lokálne búrky, ale nebolo to nejako obzvlášť dramatické. Takmer som doletel do Bhutánu, bol som od hraníc asi tridsať kilometrov,“ dodal.
S veľkým predstihom pred cestou podrobne mapoval, ktorá trasa z Pokhary smerom na východ je najvhodnejšia, kde sa dá dobre pristáť a naopak vzlietnuť.
Vedel odhadnúť aj to, že smerom na západ by bolo počasie podstatne horšie. Tunajšie dažďové pralesy prinášajú vlhko, a to často znamená nízku spodnú hranicu oblačnosti.
Pre lety je to veľký problém. Keď majú kopce povedzme šesťtisíc metrov a mraky sú v ich polovici, ťažko si predstaviť kvalitný let.
„Na východe však boli mraky kvôli suchému počasiu podstatne vyššie a to bolo výborné. Dopredu som vedel odhadnúť, čo ma čaká. Podrobne som si trasu pozrel cez Google Earth, zaznamenával si súradnice, hľadal vhodné miesta na pristátie a ďalší štart,“ hovorí.
Výhodou Nepálu podľa neho je, že všetci bývajú v kopcoch a tie sú doslova posiate terasovitými políčkami, kde sa dá dobre pristáť.
Cez Google Earth však už nevidno, či na niektorom políčku nie je natiahnutý elektrický kábel, takže človek musí byť v strehu prakticky nonstop.
Z rekordu sa tešil asi mesiac, prekonal ho Francúz
Nie vždy sa dá naplánovaná trasa dodržať. Juraj sa o tom presvedčil aj v momente, keď počas tretieho dňa bol údolným vetrom stlačený na zem. Nebolo by na tom v podstate nič zlé, keby nemusel následne vyjsť do nadmorskej výšky približne 2 900 metrov.
Mal tak postarané súčasne aj o kvalitný trek. Potešilo ho aj to, že zdolal nepálsky vzdialenostný rekord.
„Nešiel som tam priamo s týmto cieľom, ale človek to predsa len má v hlave,“ usmeje sa.
Celosvetová súťaž funguje v rámci Xcontest, internetovej stránky, na ktorú sa prihlasujú lety z celého sveta. V Nepále bol dovtedy najdlhší let 144 kilometrov, zhodou náhod jeho vlastný z roku 2016, teraz Juraj dosiahol 151 kilometrov v rámci jedného letu.
Z rekordu sa tešil necelý mesiac. Zakrátko ho prekonal francúzsky paraglidista približne o štyri kilometre. Aj preto už dnes plánuje, že v marci budúceho roka sa do Nepálu opäť vráti.
Hoci aj teraz tvrdí, že prípadný rekord bude iba postrannou záležitosťou. V pláne má totiž preletieť zhruba tisíc kilometrov. Vyraziť chce z Indie, preletieť Nepál a keďže táto krajina sa nachádza v akomsi geografickom zovretí Indie, let plánuje skončiť opäť na hraniciach s Indiou.
Miesto, kde čas nemá žiadny význam
Na otázku, či má z nadhľadu dostatok možností spoznávať krajinu, odpovedá Juraj kladne.
„Na padáku je naozaj zaujímavý kontakt s okolím. Človek nie je zatvorený v kabíne lietadla a je to neopakovateľný pocit, byť zároveň nad tým všetkým, ale neustále v blízkom kontakte s prírodou, vtáctvom i ľuďmi.
Lietal som aj pár metrov nad hlavami školákov, ktorí ma s udivujúcim vreskotom naháňali, roľníci zabúdali na oranie a len vyvracali hlavy nahor a vykrikovali Namasté. Po pristátí som im musel vysvetľovať, že ma ani nevyhodili z lietadla, ani nemám žiaden motor,“ zasmeje sa.
S mladšími Nepálcami sa bez problémov dohodol po anglicky, pre starších si dopredu pripravil pár slov v ich rodnom jazyku. Týkali sa jedla, prenocovania, pozdravu, či poďakovania.
Hlavne v malých horských osadách sa stretol so srdečnými ľuďmi. „Ak mali dve vajíčka, jedno mi dali a s druhým sa delili štyria,“ hovorí.
Usmeje sa však aj nad tým, ako málo pre nich znamená čas.
„Je pravdou ak sa hovorí, že my máme hodiny, ale v Nepále majú čas. Presvedčil som sa o tom napríklad pri odchode autobusov. My sa hneváme, ak mešká spoj pár minút. Keď som tam zisťoval, kedy mi pôjde najbližší autobus, tvrdili, že niekedy pôjde. No rovnako sa môže stať aj to, že to nebude práve v ten deň, ale aj niektorý iný deň.“
(zdroj: Archív J. Koreň)Sám pod končiarmi a miliardami hviezd
Na svoje lety si Juraj so sebou berie približne 21 kilogramov batožiny, v čom už je zahrnutý spacák, stan, jedlo na šesť dní, štyri litre vody, či náhradné baterky.
Keď spal celkom sám pod himalájskymi končiarmi a miliardami hviezd, považoval to za súčasť veľkého dobrodružstva.
Nad otázkou, či sa mu chce po takých nezabudnuteľných zážitkoch ešte ísť na Krahuľský štít nad Kremnicou, z ktorého zvyknú štartovať paraglidisti, pousmeje sa.
„Keď som sa pred pár týždňami vracal z Nepálu, už na letisku v Dubaji ma potešilo, keď som počul češtinu. A keď som vystúpil v Žiari nad Hronom a išiel stopom do Kremnice, bol to nádherný pocit. Nepál je super, ale domov je iba jeden.“
