ŽIAR NAD HRONOM. Interisti síce štvrtý súboj proti Komárnu prehrali 66:86, no v sérii vyhrávajú 3:1 a v sobotu môžu doma rozhodnúť a získať majstrovský titul.
Príbeh Žiarčana Richarda Grznára začína ešte v decembri 2013, kedy obliekal dres Banskej Bystrice.
„V zápase mi skočili na pätu a pocítil som prvú bolesť. Postupne to však prešlo a odohral som ďalšie stretnutia. Išlo o obyčajný výrastok, no na Vianoce ma začala noha bolieť. Bežne má toto zranenie mnoho športovcov, a tak som výrazné obavy nemal,“ na začiatky spomína odchovanec žiarskeho basketbalu.
Sezónu skončil ako najlepší strelec ligy a druhý najlepší hráč. Stal sa i rozohrávačom roka a veľký záujem začal o jeho služby mať nemecký Trier, ktorý pôsobí v najvyššej súťaži.
„Na deväťdesiat percent som mal zmluvu podpísanú,“ dodal.
Dostal infekciu
Grznár bol blízko k splneniu životného sna, pred odchodom do Nemecka mal v apríli ešte absolvovať ľahkú operáciu. Do Trieru mal odísť v júni, no vtedy sa začali diať veci.
„Pár dní po operácii som dostal infekciu zlatého stafylokoka, čo je základom mojej celej dvojročnej pauzy. Začala mi hnisať celá noha, dostal som vysoké teploty a praskli mi rany. Pravidelne mi to museli čistiť a bral som antibiotiká. Začal som s rehabilitáciou, no ako sa neskôr ukázalo, noha bola zle preliečená a v auguste som dostal vysoké teploty. Začala mi noha puchnúť a mal som ju ako basketbalovú loptu. Bolo to najhoršie obdobie môjho života,“ pokračuje v rozprávaní o svojom trápení.

Hrozila mu amputácia
Grznárová noha bola až v takom katastrofálnom stave, že ho otec musel odviesť do nemocnice.
„Doktor mi povedal, že keby sme prišli o päť hodín neskôr, hrozila by mi amputácia nohy. Hnisalo to celé, vytiahli mi z tade niekoľko deci hnisu. Potom mi antibiotiká zabrali a nohu mi zachránili. Mal som obrovské šťastie. Pomohla mi celá rodina, ktorá stála pri mne,“ povedal o životnom momente.
Po rehabilitácii skúšal basketbalista opäť trénovať, no ako sám povedal, ledva chodil.
„Ležal som v nemocniciach, bolesti boli také, že som musel podstúpiť ďalšie operácie. Vystriedal množstvo nemocníc, desiatky doktorov, stovky injekcií, rázových vĺn a kolagény. Hodiny a hodiny som trávil u fyzioterapeutov,“ dodal pred.

Veľký návrat
Nakoniec Grznárovi pomohli v susednom Česku a mohol pomaly začať trénovať. Hoci to bolo náročné, pre reštart svojej kariéry robil všetko. A na 17. máj 2017 do konca života nezabudne. V drese Interu Bratislava nastúpil na finálový zápas proti Komárnu.
„Splnil sa mi životný sen, po ťažkých troch rokoch som si opäť mohol zahrať hru, ktorú milujem. Najväčšia vďaka patrí mojim rodičom, ktorí mi neskutočne pomohli v najťažších časoch, bez nich by to nebolo možné. Samozrejme, poďakovanie patrí aj celému vedeniu Interu Bratislava, podali mi pomocnú roku a umožnili mi návrat na palubovky. Ďakujem však tiež skvelým spoluhráčom, ktorí mi dali obrovskú energiu. Nemôžem zabudnúť na Tomáša Mrviša, ktorý si tiež so mnou veľa vytrpel. Preto bojujte za svoje sny a robte to, čo milujete,“ uzavrel navrátilec Richard Grznár.

