ŽIAR NAD HRONOM. Žiarčanka Hana Ritterová sa venuje cvičeniu a tancu pri tyči, takzvanému pole dance, už niekoľko rokov.
Dnes vo Zvolene ako trénerka vedie kurzy, ktoré navštevujú ľudia rôzneho veku a profesií. Za úspech považuje, keď svojich zverencov vidí napredovať.
Čo je vlastne pole dance?
– Je to mix akrobacie, gymnastických prvkov a tanca. Tradícia a inšpirácia pochádza z indického cvičenia s drevenou tyčou Mallakhamba. Ide pritom pôvodne o mužskú záležitosť. Neskôr sa tyče objavovali v čínskom cirkuse a napokon sa stali súčasťou striptízových barov.
Práve so striptízom aj dnes pole dance spájajú. Stretávaš sa s tým často?
– Áno, je to časté. Medzi striptízom a pole dance je však veľký rozdiel. Spája ich len tyč. Toto cvičenie je fyzicky veľmi náročné. Na podujatiach sú síce súťažiace sporo odeté, ale dôvod je jednoduchý, zachytávajú sa totiž kožou.
Na súťažiach platia pre oblečenie prísne pravidlá. Je presne dané, koľko centimetrov látky musia mať ženy v rozkroku, aby nič netrčalo, aj to, ako musí byť zakryté poprsie. Vystúpenie nesmie byť vulgárne. Niekedy sa strhávajú body aj za vábivý pohľad.
Berie sa to vážne. Existujú totiž snahy presadiť pole dance ako olympijský šport.
Ako si sa k pole dance dostala? Na Slovensku ho ani dnes mnoho ľudí nepozná.
- Keď som mala 14 rokov, v Žiari som sa venovala street dance. Mali sme vlastnú hip-hopovú skupinu. Neskôr, ako 20-ročná, som odišla do Írska, kde som spoznala úžasných ľudí. Vytvorili sme skupinu a cestovali po súťažiach. Vystupovali sme napríklad v Las Vegas.
S pole dance som začala v roku 2013 v štúdiu v Dubline spolu s kamarátkou. Vyučovali ma muži, čo keď spomeniem na Slovensku, tak sa ľudia veľmi čudujú. V zahraničí majú v súťažiach kategórie – ženy, muži, deti, starší nad 40 rokov. Toto sa u nás len vyvíja.
Aké boli na začiatku reakcie okolia?
– Spočiatku do mňa ľudia trochu rýpali. Všetkým som odpovedala pozvaním, však príď a uvidíš. Ale mám dobrých kamarátov, neberú to ako striptíz, ale ako šport spojený s tancom.
Kto sú typickí klienti, ktorí navštevujú tvoje kurzy?
– Záujemcovia sa často pýtajú, či sú obmedzujúce vek alebo váha. Ja odpovedám, že dôležité je vyskúšať si to a nezavrhnúť to pre obavy a predsudky. Chodia ku mne rôzne ženy, ktoré sa na to dali, napríklad maminy. Medzi mojimi klientmi mám striptérku, kozmetičku, obchodníčku, súkromnú podnikateľku, zubárku, riaditeľku,... Žiadne zásadné obmedzenia tu neplatia.
Spomenula si klientku, ktorá sa živí ako striptérka...
– Áno, chodí na súkromné hodiny. Chce sa zdokonaliť v tom, čo robí. Chce podať výkon na tyči, chce, aby to vyzeralo ladne. Nesúdim ju, každá sa ničím živíme.
A čo muži? Majú záujem o pole dance?
– Na Slovensku toto cvičenie nie je veľmi rozšírené medzi mužmi. V zahraničí je to bežné, chlapi u nás sú však zdržanliví. Nevedia si predstaviť, že budú cvičiť okolo tyče. Ak sa páni hanbia, ponúkam aj možnosti individuálnych hodín.
Aký je najmladší a aký najstarší účastník tvojich kurzov?
– Najmladší má 18 rokov a najstarší do päťdesiat. Veľmi fandím najmä maminám.
Sú predsudky na začiatku časté?
– Skoro každý má na začiatku obavy, či to zvládne. Snažím sa ich viesť k tomu, aby sa prišli odreagovať a naučiť sa niečo nové. Spočiatku na to ideme opatrne. Postupne napredujeme a vzniká komunita.
Pole dance fyzickou náročnosťou pripomína workout a iné cvičenia s vlastnou váhou...
– Vlastne je to tiež cvičenie s vlastnou váhou. Ide o šport, v ktorom sa dá nonstop posúvať. Nemá hranice. Pribúdajú nové prvky, ktoré niekto vymyslí. Dajú sa kombinovať s tancom, street dance alebo s latino.
Teší ma, že aj moje klientky stále objavujú tajomstvá pole dance. Vo fitku cvičia tie isté cviky dookola, ale keď prídu sem, každý tréning je o nejakom novom prvku.
Ako vyzerá bežný tréning? Čo musí človek ovládať ako základ?
– Prvé kurzy sa zameriavajú na to, aby človek nabral silu do rúk, bez nej to nejde. Príde, zahreje sa, rozcvičí sa, zvládne šnúry, rozštepy. Nasleduje chôdza pri tyči, držanie tela, točky, šplhanie a sedenie na tyči a neskôr náročnejšie prvky, napríklad dole hlavou. Má to svoju postupnosť.
Ako dlho trvá, kým človek zvládne náročnejšie prvky?
– Závisí to od toho, či má základ aj z iného športu. Napríklad baletkám to ide veľmi pekne, ich pohyby sú ladné. Gymnastom to zase ide ľahko, majú silu, disciplínu. Sú ľudia, ktorí sa jeden prvok učia tri mesiace a iní, ktorým na ten istý prvok stačia dva tréningy.
Čo musím mať, aby som vydržala pri tomto druhu cvičenia?
– Vytrvalosť a motiváciu.
Čo poháňa a motivuje tvoje klientky?
– V skupine je vždy niekto, kto je popredu, komu to ide lepšie ako ostatným. Spolu zdieľajú energiu, motivujú sa navzájom.
Je to druh cvičenia, ktorý pomôže človeku zdvihnúť sebavedomie?
– Určite áno. Najmä ženy si chcú dokázať, že to zvládnu. Mám tu veľa matiek, ktoré sú vyťažené. Nemajú na seba čas, veľmi si preto cením, že ich tu mám a že bojujú. Keď nejaký prvok úspešne zvládnu, ich šťastný úsmev stojí za to. Cením si každého, kto sa na to dá.
V ženách pole dance navyše prebúdza skrytú ženskosť. Nie každá máme možnosť pekne sa obliecť a namaľovať. Tu pri tyči sa vyrovnajú, cítia sa pohodlne a krásne. Ukážu svoje vnútorné ja.
Chcú mať neskôr tyč aj doma?
– Viaceré majú tyč aj doma. Je to bežné.
Kam by si sa chcela posunúť ty? Kde sa vidíš o päť rokov?
– Aktuálne všetku energiu a silu dávam do tréningov. Určite by som sa chcela zdokonaliť v technike, v tanci, mať viac klientov. Možno nájsť inštruktorku – dve, ktoré mi pomôžu.
Čo ti pomáha vytrvať? Aké je tvoje vnútorné nastavenie?
– Nikdy sa neriadim tým, čo si myslia iní, robím to, pri čom sa cítim šťastná a napredujem.
Slovensko má majsterky sveta v pole dance. Z Prešova Čítajte
Video: Pozrite si diskusiu žMYkáreň, aj s pole dance naživo Čítajte
