BANSKÁ ŠTIAVNICA. Perkusie sú srdcovou záležitosťou Norberta Píša ml. z Banskej Štiavnice už dlhé roky.
Najprv skúšal vyrábať bubny djembe a bongá, neskôr úplne prepadol výrobe jednoduchého perkusijného nástroja pôvodom z latinskej Ameriky s trochu neobvyklým názvom – cajon (čítaj kachon).
Norbert Píš povýšil jeho výrobu na vysokú profesionálnu úroveň. Ide o precíznu ručnú prácu bez použitia syntetiky s pozoruhodným zvukom a zaujímavým riešením.
„Hoci som vyštudoval gymnázium, experimentovanie s drevom ma priťahovalo od detstva,“ hovorí. A keďže mal v rodine hudobníkov, prišlo k akémusi prirodzenému prieniku hudobných ambícií a práce s drevom.
V umeleckej škole síce chodil na klavír, no vždy ho viac priťahovali bicie a perkusie.
Cajon ako výzva
Nástroj, ktorý zrejme ako prví používali černosi, keď sa plavili dlhé dni do Ameriky, ho mimoriadne oslovil. „Na internete bolo síce viacero návodov, ako ho vyrobiť, ale ja som hľadal vlastnú cestu,“ hovorí.
Naučil sa, ako správne vyrobiť strunenie vo vnútri nástroja a ako upevniť čelnú dosku tak, aby zvuk bol čo najdokonalejší. Pri spájaní jednotlivých častí používa takzvané rybinové spoje, ktoré sa v stolárstve používajú pomerne často.
Spočiatku skúšal rôzne druhy dreva, na napokon sa začal orientovať výhradne na brezové.
„Osvedčilo sa mi najlepšie. Moji dodávatelia mi prinesú veľké pláty dreva, ktoré ďalej sám formátuje a spracovávam,“ hovorí.
Malé umelecké dielo
Hoci základom cajonu je dobrý zvuk, výrobky Norberta Píša majú aj ďalšiu pridanú hodnotu. Každý cajon brúsi, ručne dotvára, dáva mu farby aj originálnu výzdobu čelnej časti.
„Navrhujem si to v počítači a následne si vytváram šablónku vo zvolenom programe,“ dodal.
Po cajonoch je dopyt medzi ľuďmi rôzneho veku. Norbert už mal klientov medzi rodičmi malých detí, ale aj u dôchodcov.
„Vyrábal som cajon pre trojročné dieťa, bežne ich vyrábam pre deti do 140 centimetrov. Tieto sú o niečo menšie,“ hovorí.
Kým prejde cajon od dreveného plátu k perkusii, je to celý dlhý výrobný proces, ktorý si Norbert robí sám. Píli, frézuje, lepí, tmelí, dobrusuje, lakuje a napokon sa dostane až k umeleckej finalizácii.
Kvalitný zvuk nástroja zabezpečuje strunenie, ktoré je vo vnútri a bass reflex. Strunenie sa dá jednoduchým spôsobom doladiť z vonkajšej časti. „Neladí sa pritom tón, ale frekvencia strunenia.“
Vo vnútri zvykne byť od dvanásť do 40 strún podľa želania zákazníkov.
Nejde to automaticky
Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že stačí po cajone udrieť a už je tu kvalitný zvuk, nie je to celkom tak.
„Treba chytiť rytmus a vedieť správne udrieť. Niektorí mladí ľudia sa chytajú hneď, iným to trvá dlhšie. Je to v nemalej miere závislé od toho, kto má v sebe aký rytmus,“ hovorí.
Cajon je v posledných rokoch veľmi žiadaný aj na Slovensku a niektoré umelecké školy ho už majú ako doplnkový nástroj popri bicích. Norbert v súčasnosti uvažuje, že popri cajone sa pustí aj do výroby ďalšieho zaujímavého druhu perkusie – konga.
