BANSKÁ ŠTIAVNICA. V týchto dňoch zahalí Horný kostol Kalvárie v Banskej Štiavnici lešenie. Začína sa hlavná fáza obnovy najvyššie položeného objektu barokového sakrálneho komplexu, ktorú možno nazvať veľkým finále. Ide totiž o symbol známej pamiatky, ktorý sa pravidelne objavuje na fotografiách turistov.
„Príprava na reštaurovanie kostola trvala asi tri roky. Bolo treba vyriešiť statiku strechy, výskum fresiek a kamenných článkov. Aktuálne objekt čaká zreštaurovanie fasády, fresiek, sôch a kamenného vstupného portálu, ktorý počas druhej svetovej vojny v roku 1945 poškodila sovietska delostrelecká paľba,“ vymenoval plánované práce, ktoré by mali ukončiť v roku 2018, Martin Macharik z Kalvárskeho fondu.
Bol kostol biely?
Ako presne bude Horný kostol vyzerať po dokončení prác, nie je ešte úplne jasné, už dnes však možno povedať, že sa zmení jeho farebnosť.
Už skoršie výskumy podľa reštaurátora Jána Hromadu ukázali, že tri dominanty kalvárie mali rôzne farby. So stúpaním do kopca sa uberá z farebnosti, najhonosnejší bol Dolný kostol, pričom vrchol kalvárie bol prispôsobený pohľadu z diaľky.
„V archívnych prameňoch sa uvádza, že Horný kostol bol pôvodne biely, malo to symbolizovať obetovanie Krista. Z nálezov sa nám biela viac-menej potvrdila, našli sa však aj lososová a okrová,“ priblížil, ako sa pamiatka v minulosti menila.
S istotou sa farba podľa reštaurátora, ktorý aktuálne pracuje na freskách na strope, potvrdí, keď sa celoplošne odkryjú pôvodné omietky. „Tento rok odstránime cementovú omietku, ktorá nedýchaním poškodzuje steny a budeme jednoznačne vedieť, ako kostol vyzeral,“ dodal.
Výmaľbu vytvoril rodák z Viedne Anton Schmidt, ktorý však svoj život spojil najmä s Banskou Štiavnicou. „Vidíme tu triumf Krista, jeho nanebovstúpenie, Ježiš so zástavou stúpa do nebies a spevom ho sprevádza anjelský chór,“ ukázal na vrcholný výjav odborník s dôvetkom, že maliar sa inšpiroval u svojho rakúskeho učiteľa.
Portál poškodila delostrelecká paľba
Obnovy sa dočká aj kamenná výzdoba kostola s dôrazom na masívny vstupný portál a sochy. Výraznou pomocou je pritom nález fasádnej fotografie z predvojnového obdobia, vďaka ktorej sa podarilo preskúmať detaily portálu. Tím reštaurátorov už začal s čistením kamenných článkov a tmelením.
„Z portálu sa zachovalo asi tridsať percent. Skompletizovali sme chýbajúce články, pomocou bola práve archívna fotografia fasády a podrobné zameranie zo 70. rokov minulého storočia z archívu pamiatkového úradu,“ povedal reštaurátor kamenných architektonických článkov Ján Fečo.
Pripomenul, že portál poničila delostrelecká paľba a že pri prácach už našli viaceré zvyšky šrapnelov. „Aktuálna rekonštrukcia zahŕňa stĺpy, rímsy , profily,“ vymenoval s dôvetkom, že sochy si počkajú na ďalšiu finančnú injekciu.
Banícku minulosť mesta má v budúcnosti pripomínať aj základ Golgoty, ktorý v minulosti pokrývali takzvané grajzne, teda kusy horniny s kryštálmi kremeňa.
„Máme dohodu s poslednou zlatou baňou v strednej Európe, s baňou Rozália, že nám takéto kamene odkladajú a z nich Golgotu vyskladáme,“ prezradil Martin Macharik.
Práce za stovky tisícov
Celková rekonštrukcia bude stáť asi 400-tisíc eur, polovicou pritom prispeje Nadácia VÚB, ktorá pamiatku podporuje už od roku 2008. Zvyšok bude Kalvársky fond hľadať inde.
„Snažíme sa pomôcť nielen finančne, ale prísť aj osobne v rámci brigád a dobrovoľníckych aktivít,“ povedal dnes pri symbolickom poklepaní základného kameňa rekonštrukcie Horného kostola Alexander Resch, predseda správnej rady nadácie. Spomenul, že sám pomáhal pri prenášaní asi tristokilového kamenného článku či jedného z reliéfov.
Duchovný odkaz kalvárie pripomenul banskoštiavnický farár Ľudovít Frindt, keď povedal, že Horný kostol nevznikol kvôli budúcim krásnym fotografiám. „Ale predovšetkým preto, aby si všetci uvedomili, že Kristus žije,“ poznamenal a požehnal prácam.
Jedna z veží bude s vyhliadkou
Budúcu podobu návštevníckeho režimu kostola po ukončení obnovy v súčasnosti Kalvársky fond ešte len hľadá. „Chceme, aby bol prístupný verejnosti, no nebude otvorený stále. Pripravíme ho na príležitostné sväté omše. A určite ho bude chrániť kamerový systém,“ povedal Macharik.
Jednu z veží plánujú ako vyhliadkovú trvalo sprístupniť. „Mojou súkromnou ambíciou je, keďže originál som prírodovedec, vytvoriť v nej malú expozíciu zameranú na štiavnický vulkán. Z veže je totiž nádherne vidieť Štiavnické vrchy,“ naznačil ďalšie plány.
