Čomu predovšetkým vďačíte za strelenie takého vysokého gólov v uplynulej sezóne?
P. Mikuška: Samozrejme mojim spoluhráčom a ich prihrávkam. Bez nich sa góly dávajú ťažko. V jesennej časti som hrával za iný klub a tam som prihrávky nedostával takmer žiadne. Určite som využil aj skúsenosti z vyšších súťaží a svoj vrodený „nos“ na góly.
M. Poliačik: V Rudne je skvelá atmosféra a vynikajúce vedenie, ktoré by nám dalo aj modré z neba. Veľa spravil kolektív, vytvorila sa super partia mladých ľudí, doplnená skúsenými chalanmi. V klube funguje dobrá chémia hráči – tréner – vedenie. Za dva roky čo som v Rudne sa mi podarilo nastrieľať cez päťdesiat gólov.
M. Halát: Povedal by som, že predovšetkým spoluhráčom. Najviac by som chcel vyzdvihnúť môjho spoluhráča z útoku Peťa Blahúta. On má najväčšiu zásluhu na tom, že mi to tak strieľalo.
M. Poliačik zažíva v Rudne časy bohaté na góly (zdroj: ARCHÍV M. POLIAČIK)S akými osobnými a klubovými cieľmi nastúpite do novej sezóny?
P. Mikuška: Budeme chcieť určite skončiť čo najvyššie v tabuľke a hrať dobrý futbal pre divákov, ktorí si zaslúžia túto súťaž. Voznica do nej dlhé roky patrila a snáď aj bude patriť. Samozrejme to nebude jednoduché. Je to veľmi dobrá súťaž s kvalitnými mladými futbalistami, ale aj s tzv. vyslúžilcami, ktorí sa do nej vracajú z vyšších líg. A ja budem rád, keď svojimi dobrými výkonmi a nejakými gólmi pomôžem mužstvu.
M. Poliačik: Cieľom je udržať partiu pokope a na niektorých postoch doplniť hráčov. Taktiež chceme pritiahnuť ľudí na náš štadión, ktorý sa nachádza v peknom areály. Výsledky ukážu na čo máme. Ku klubovým cieľom je ešte ťažko povedať, či máme na postup, hlavne chceme hrať pozerateľný futbal.
M. Halát: Samozrejme s tými najvyššími. Chceme si postrážiť dobrý vstup do ligy a nastrieľať súperom čo najviac gólov.
Miroslav Halát si v budúcej sezóne spolu so svojim tímom želá postup do vyššej súťaže (zdroj: FUTBALNET.SK)S akým najkurióznejším zážitkom ste sa stretli počas sezóny?
P- Mikuška: Keď sme hrali zápas (neprezradím kde), tak nám na postrannej čiare rozhodovala žena. A to my futbalisti nemusíme, lebo vieme aké máme skúsenosti s nežnejším pohlavím, keď rozhodujú futbalový zápas. A naozaj niektoré jej rozhodnutia neboli dobré, stále sme za ňou chodili a dohovárali sme jej. Nakoniec v druhom polčase na to všetko povedala, že je to tak rýchly a kvalitný futbal, že nestíha rozhodovať a sledovať tie situácie ako má... Zažil som všeličo ale toto ozaj stálo za to. Spomínam si ešte na zápas, keď sme hrali na Horehroní - ale ozaj na pravom Horehroní - tak cez zápas stála jedna pani za postrannou čiarou s dáždnikom. Na tom by nebolo nič divné, veď je normálne, že fanúšikovia chodia na futbal. Lenže zábradlie bolo na krok od postrannej čiary a tak bola blízko diania na ihrisku. Tú pani vytočilo hádam všetko, a keď nie, tak si našla zámienku. Navyše s tým dáždnikom pichala postranného rozhodcu a dokonca aj futbalistov ktorí boli v jej blízkosti.
M. Poliačik: Zážitky sú pekné, ale neviem si spomenúť na kuriozity. Každopádne ma vie pobaviť výkon rozhodcov. Snažia sa, ale nie vždy im to ide. Nakoniec, sú tam aj na to, aby sme sa zabavili.
M. Halát: Keď mám pravdu povedať, na nič kuriózne si nespomínam.
