ŽIAR NAD HRONOM. Patrik býva v Ladomerskej Vieske a horskej cyklistike sa venuje už niekoľko rokov. Ako priznáva, nie je to lacný špás, ale život si bez nej už nevie predstaviť.
Vysvetlil by si v krátkosti ľuďom, ktorí sa v tomto športe neorientujú ako prebiehajú downhillové preteky?
Vyvezieme sa lanovkou na kopec. Hore aj dole je časomiera. Prejsť trať trvá zhruba tri až päť minút. Celkovo je downhill považovaný za kráľovskú disciplínu horskej cyklistiky.
Ako vás pretekárov vo všeobecnosti vnímajú ľudia?
Veľa z nich si o nás myslí, že sme blázni. Že sa pustíme bezhlavo dole z kopca. Ale za technikou každého jazdca sú roky driny. Človek je počas celého preteku v maximálnom vypätí síl. Pulzová frekvencia pretekára sa pohybuje v hodnotách stoosemdesiat a vyššie.
Boli nejaké iné športy, ktorým si sa venoval v minulosti?
Keď som bol malý skúšal som veľa športov. Futbal, hokej, alebo tenis. Cyklistika ma však chytila najviac.
Nebál si sa prvýkrát pustiť dole kopcom? Čo ťa najviac fascinuje na tvojom športe?
Nie, skôr ma to priťahovalo. Najviac ma fascinovala technika jazdenia, že to nie je len o tom, aby sa človek pustil bezhlavo dole kopcom. Pre laikov by som to prirovnal k lyžiarskemu slalomu.
Za aký tím momentálne jazdíš?
Jazdím za Absolute racing team. Veľa jazdcov v tíme je odo mňa mladších, čiže ich viac-menej aj trénujem, ukazujem im správne stopy a podobne.
Ako sa vám darí?
Dobre, ide nám hlavne o bodové umiestnenia, čo sa týka Slovenského pohára. Zatiaľ sme piaty, čo je celkom slušná pozícia, vzhľadom na to, že sme v podstate len partia chalanov, ktorí sa do toho pustili sami. Nemali sme za sebou nikoho, žiadnu tímovú podporu, čo sa týka výroby bicyklov. Je veľa profi tímov, ktoré majú podporu od továrne, to u nás nehrozí. Sponzorov si zháňame sami.
Kde trénujete?
Je to rôzne. Väčšina tratí je v lyžiarskych strediskách, ide o to, aby tam bola lanovka. Najznámejšie trate sú Ružomberok – Malinô Brdo, Jasná, Kubínska Hoľa, Malá Lučivná. Sú to strediská, kde sa či už trénuje, alebo sa tam usporadúvajú rôzne kolá Slovenského pohára, ktorých je šesť, plus Majstrovstvá Slovenska, ktoré budú o necelý mesiac. Dovtedy sa dám hádam dokopy.
Je vidieť, že si si privodil nejaké zranenie, čo sa stalo?
Bol som na operácii kolena. Jazdil som na crossovej motorke, keďže je to dobrý tréning, čo sa týka bicykla. Keď potom človek presadne z motorky na bicykel, tak sa cíti ako keby sedel na pierku. Nanešťastie pri jednom tréningu som padol spôsobom, že som si vyvrtol nohu v kolene, čakala ma operácia a z tej sa teraz zotavujem.
Aké úspechy sa ti podarilo zatiaľ dosiahnuť?
Zatiaľ ešte asi nie som na tom výkonnostne tak, aby som dominoval v európskych pohároch, aj keď v rámci Slovenska patrím medzi top desiatku. Na bedňu sa človek dostane len veľmi ťažko. Dvakrát som vyhral Downhill Cup Sliač, taktiež pretek na Malej Lehote, dobre bodovaný som na Moravsko-Slovenskom pohári, priebežne som šiesty. Za úspech považujem aj to, že som sa zúčastnil pretekov Európskeho pohára. Vždy som bol do prvej polovice, čo je super.
Kam až siahajú tvoje ambície?
Momentálnou prioritou je jazdiť spomínaný Európsky pohár, dostávať sa do medzi tridsiatich najlepších jazdcov a následné získavať body. Robím pre to všetko, chodím trénovať aj do zahraničia. Cez zimu, keď tu bol ešte sneh, som bol napríklad na dva týždne v Taliansku. Taktiež k mojim aktuálnym cieľom patrí ukázať sa tímom, ktoré majú podporu továrenských bicyklov. Budúcu sezónu už dúfam, že budem za ne pretekať. Celkovo si ciele stanovujem postupne, najvyšším je jazdiť Svetové poháre.
Ktoré európske krajiny si vďaka cyklistike navštívil?
Čo sa týka vzdialenosti tak najďalej bolo asi Slovinsko, kde som jazdil Európsky pohár. Dosť často jazdíme aj do Rakúska, predsa len v Alpách je množstvo tratí. Chodíme aj do Nemecka, Česka, či Poľska.
Ako to vidíš s popularitou Downhillu? Chodí na preteky viac ľudí oproti minulosti?
O horskú cyklistiku sa určite zaujíma viacej ľudí. Veľa z nich jej však nerozumie. Mnohým vysvetľujem, aký je rozdiel medzi disciplínou, ktorej sa venujem a napríklad endurovou cyklistikou, kde sa šliape aj do kopca.
Čo všetko, samozrejme okrem bicykla, zahŕňa výbavu?
Je potrebné mať chrániče komplet na celé telo, to znamená rukavice, lakťové, kolenné chrániče. tie sú prvoradé. Človek na to koleno padne najrýchlejšie. Ďalej je to hrudný chránič, ktorý je zároveň aj chráničom chrbta. Dosť do popredia ide aj chránič krku.
Koľko stojí kvalitný bicykel, na ktorom sa dajú dosahovať kvalitné výsledky?
Sú to nehorázne ceny. Nám najviac dostupná cena je tritisíc eur a viac. Sú aj značkové bicykle, ktoré sú drahé viac-menej kvôli tej značke, ale tam už sú ceny aj päťmiestne.
