Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš

ZÁHADA: Hľadaný „hrobový“ kameň je už v múzeu. Preskúmať ho má aj geológ

Tajomné nápisy na vrchu Velestúr sú dlhé desaťročia jadrom sporov a polemík. Jasnejšie svetlo do témy má vniesť preskúmanie dlho hľadaného náhrobného kameňa.

Dlho hľadaný kameň. V múzeu si počká na seriózny výskum, ktorý má datovať pôvod nápisov. Na snímke historik Daniel Haas Kianička. (Zdroj: Kveta Fajčíková)

KREMNICA. O pôvode runového písma na vrchu Velestúr v Kremnických vrchoch sa vášnivo diskutuje od 60. rokov 19. storočia, keď skalu s nápismi objavil kremnický archivár Pavel Križko.

Odvtedy vzniklo množstvo teórií o tom, ako a v ktorom období nápisy vlastne vznikli. Spájali ich už s Germánmi, Slovanmi, Keltmi aj druidmi a predpokladaný vznik nápisov datovali najčastejšie do 3. či 4. storočia, ale tiež do obdobia raného stredoveku, či dokonca do období pred naším letopočtom.

Veľmi skoro po ich nájdení sa však objavili teórie, že ide jednoducho o historický podvrh a nápisy vznikli práve v 19. storočí ako snaha o „ostaršovanie“ národov.

Tieto tendencie boli v období romantizmu veľmi silné prakticky v celej Európe. A rovnako, ako existovali názorové rozdiely týkajúce sa pôvodu nápisov na skalách vtedy, tak existujú aj dnes.

Kameň čaká výskum

Teraz však vzniká reálna šanca, že v datovaní písma by sme mohli mať jasnejšie. Neďaleko Velestúru sa totiž podarilo nájsť dlho hľadaný hrobový, či náhrobný kameň, ktorý opísal už Križko. Potom sa však na dlhé roky záhadne stratil a nedarilo sa ho uprostred lesov nájsť napriek tomu, že po ňom pátrali rôzne skupiny nadšencov histórie.

Zlom nastal pred niekoľkými rokmi, kedy sa ho konečne podarilo objaviť a dnes je už kameň prevezený v NBS – Múzeu mincí a medailí v Kremnici.

Historik Daniel Haas Kianička hovorí, že k skúmaniu skaly, ktorá váži viac ako tonu, chcú prizvať geológa. Ten by mal presne určiť, v akom období nápis do skaly vytesali.

Nápisy na najznámejšom vrchu Velestúr totiž neboli jediné. Podobná zvláštna skala s písmom sa nachádza aj nad Hornými Pršanmi pri Banskej Bystrici, ďalšia v kremnickej Zechenterovej záhrade, no najznámejší bol popri Velestúre práve spomenutý hrobový kameň. Ten však dlho odpočíval ukrytý v lese zrejme aj vďaka tomu, že sa spolovice nachádzal zahrabaný v zemi a bol zarastený machom.

„Výhodou nápisov na tejto skale je, že nie sú poškodené, ani dodatočne prerobené. V prípade Velestúru ich už viackrát v minulosti niekto presekal. Určiť ich datovanie tak môže byť jednoduchšie,“ hovorí historik. Podľa neho neuberie z historickej zaujímavosti tejto skaly ani fakt, ak sa potvrdí, že nápis naozaj pochádza až z 19. storočia, čo sa ukazuje ako najpravdepodobnejšie.

„Naozaj si treba uvedomiť, že aj táto časť našich dejín je veľmi zaujímavá a že obrodenecké hnutie malo aj takúto stránku. Napríklad v Čechách si dokážu aj túto časť svojej histórie výborne predať,“ dodal. V múzeu plánujú časom vydať aj publikáciu na túto tému, ktorá by konečne vniesla reálne svetlo do tejto témy.

Podľa Daniela Haasa Kianičku by však bolo určite zaujímavé, keby sa v okolí Velestúru uskutočnil aj archeologický výskum. Samotný kameň zostane súčasťou expozície múzea aj po skončení jeho skúmania.

Úspešné pátranie

Kremnický nadšenec histórie Milan Rybársky víta, že múzeum by mohlo potisnúť tému velestúrskych nápisov po dlhých rokoch diskusií opäť ďalej.

„Posledná písomná zmienka o náhrobnom kameni bola z augusta 1868, kedy bol pri ňom Križko spoločne so spisovateľom Zechenterom – Laskomerským,“ hovorí.

Už v tej dobe bol kameň spolovice zasypaný zemou. O to ťažšie ho bolo nájsť po viac ako sto rokoch. „Neúspešne ho hľadali nadšenci histórie z bystrickej aj kremnickej strany, napokon sa to podarilo Štefanovi Končokovi z Bartošovej Lehôtky, v tom čase členovi Slovenskej archeologickej spoločnosti.

Podarilo sa mu to už v roku 2003, no keďže kameň vážiaci viac ako tonu bolo zložité odviesť z lesného prostredia, aspoň ho „zamaskoval“ do doby, než sa ho ujmú odborníci. Hrozilo totiž, že nápisy by mohol niekto – podobne ako v prípade Velestúru poškodiť či doplniť. Takto sa zachovali v autentickej podobe,“ dodal.

Hoci prevoz ťažkého kameňa zo zložitého terénu bol náročný, napokon sa to podľa Milana Rybárskeho podarilo nielen vďaka iniciatíve múzea a Mestských lesov Kremnica, ale aj kremnickej mincovne.

Diskusie bez konca

„Prišiel Silian od severu, zboril Kremnicu a Turov i všetky hrady i bolo rokov po Ture dvesto a osemdesiat,“ toto zhruba by mal hlásať nápis na Velestúre, ktorý vek Kremnice posúva až do 3. storočia. Podľa moravského bádateľa Antonína Horáka bol napísaný v praslovančine balkánskeho pôvodu.

Rovnako často sa však objavovali teórie, že ide skôr o keltské, vikingské, druidské či germánske nápisy. Čo sa však u historikov objavovalo najčastejšie – že ide o umelo vyrobené nápisy z 19. storočia.

Či ale za týmto historickým podvrhom naozaj stojí samotný archivár Križko, ako ho neskôr obvinil jeho nástupca Michal Matunák, bude ešte predmetom seriózneho výskumu. Nie je totiž vylúčené, že na Križkovu hlavu sa vznieslo takéto obvinenie neprávom a jeho meno môže byť časom v tejto historickej „kauze“ očistené.

Daniel Haas Kianička dodáva, že stále je veľká časť pozostalosti známeho archivára, ktorá sa zachovala v rôznych archívoch, nepreskúmaná. V romantizme boli falzifikáty „in“Obdobie romantizmu, keď sa malé národy chceli svojou históriou a kultúrou priblížiť veľkým, bolo vynikajúcou živnou pôdou pre historické podvrhy. Vlnu falzifikátov spustil škótsky básnik James Macpherson, ktorý vydával vlastné básnické dielo The Poems of Ossian za diela keltského básnika z 3. storočia.

Podobným spôsobom vznikli v Čechách aj rukopisy Zelenohorský a Kráľovodvorský, objavené v 19. storočí. Za autorov podvrhu už zakrátko po nájdení spisov označili jazykovedca Václava Hanku a spisovateľa Josefa Lindu.

Za pôvodcov falzifikátu na Velestúre zas viacerí autori označili kremnického archivára a historika Pavla Križku spolu s prírodovedcom a sochárom Jozefom Božetechom Klemensom.

Na ich podnet mal písmo do skaly vytesať kremnický obuvník Karol Moravčík na základe Klemensových nákresov.

Či to však bolo naozaj tak, ukáže zrejme až skúmanie doteraz neprebádaných archívnych zdrojov. Čo je však podstatné – velestúrska legenda stále žije svojím bohatým životom a je to jedno z najnavštevovanejších miest Kremnických vrchov.


  1. Pavilón B žiarskej nemocnice čaká aj po župných voľbách 286
  2. Obvinia policajta, ktorý zasiahol Tomáša (†17) v unikajúcom aute? 268
  3. Dve smutné udalosti počas jedného týždňa 147
  4. Pohronie odohralo ďalšie dva prípravné zápasy 137
  5. Najlepšia jedenástka nášho oblastného futbalu je už známa 136
  6. Trojica dobrovoľných hasičov pomohla pri požiari auta na R1. Za zásah ju ocenili 111
  7. Kameňolom v katastrálnom území Janovej Lehoty plánujú rozšíriť 102
  8. Veľká zmena: Bežkári budú za využívanie tratí na Skalke po novom platiť 60
  9. Dnes pustý zimák čaká rekonštrukcia. Zvonku má pripomínať žiarsku športovú halu 48
  10. V obciach si pripomenú obete krvavej masakry 28

Najčítanejšie správy

Žiar

Pavilón B žiarskej nemocnice čaká aj po župných voľbách

Zmena nastala na poste predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja aj na čele spoločnosti Svet zdravia.

Obvinia policajta, ktorý zasiahol Tomáša (†17) v unikajúcom aute?

Strelca z policajnej naháňačky zatiaľ neobvinili, vodič unikajúceho auta sa postaví pred sudcu už tento týždeň.

Dve smutné udalosti počas jedného týždňa

Okolnosti dvoch úmrtí z minulého týždňa preveruje polícia.

Pohronie odohralo ďalšie dva prípravné zápasy

Futbalisti Pohronia získali cenný skalp prvoligistu.

Najlepšia jedenástka nášho oblastného futbalu je už známa

Najviac hráčov v nej oblieka dres Repišťa a Hornej Vsi.

Blízke regióny

Ronaldinho hral aj na Slovensku. Hovorí sa, že jeho dres bývalý futbalista Púchova prehral

Bohatú kariéru ukončila futbalová ikona z Brazílie. V časoch najväčšej slávy si v drese Barcelony zahrala aj na Slovensku.

V Lučenci našli zamrznutého muža

Smutné ráno na Ľadove.

V Lučenci otvoril plesovú sezónu Reprezentačný ples mesta (+FOTO)

Zaplesať si prišla aj Sisa Lelkes Sklovská, ktorú uchvátili priestory historickej budovy.

Diviakov v okolí miest výrazne ubudne. Dôvodom je hrozba afrického moru

Hrozba afrického moru ošípaných umožní poľovníkom loviť diviačiu zver aj v období, kedy to bolo po minulé roky zakázané.

Opäť padol rekord. Na Pochode vďaky 2194 registrovaných účastníkov (+FOTO)

Tradičné turistické podujatie sa teší veľkému záujmu. Na 43. ročníku si účastníci užili krásnu prírodu.

Všetky správy

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe polícia našla telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?