Streda, 25. apríl, 2018 | Meniny má Marek

ZÁHADA: Hľadaný „hrobový“ kameň je už v múzeu. Preskúmať ho má aj geológ

Tajomné nápisy na vrchu Velestúr sú dlhé desaťročia jadrom sporov a polemík. Jasnejšie svetlo do témy má vniesť preskúmanie dlho hľadaného náhrobného kameňa.

Dlho hľadaný kameň. V múzeu si počká na seriózny výskum, ktorý má datovať pôvod nápisov. Na snímke historik Daniel Haas Kianička. (Zdroj: Kveta Fajčíková)

KREMNICA. O pôvode runového písma na vrchu Velestúr v Kremnických vrchoch sa vášnivo diskutuje od 60. rokov 19. storočia, keď skalu s nápismi objavil kremnický archivár Pavel Križko.

Odvtedy vzniklo množstvo teórií o tom, ako a v ktorom období nápisy vlastne vznikli. Spájali ich už s Germánmi, Slovanmi, Keltmi aj druidmi a predpokladaný vznik nápisov datovali najčastejšie do 3. či 4. storočia, ale tiež do obdobia raného stredoveku, či dokonca do období pred naším letopočtom.

Veľmi skoro po ich nájdení sa však objavili teórie, že ide jednoducho o historický podvrh a nápisy vznikli práve v 19. storočí ako snaha o „ostaršovanie“ národov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Tieto tendencie boli v období romantizmu veľmi silné prakticky v celej Európe. A rovnako, ako existovali názorové rozdiely týkajúce sa pôvodu nápisov na skalách vtedy, tak existujú aj dnes.

Kameň čaká výskum

Teraz však vzniká reálna šanca, že v datovaní písma by sme mohli mať jasnejšie. Neďaleko Velestúru sa totiž podarilo nájsť dlho hľadaný hrobový, či náhrobný kameň, ktorý opísal už Križko. Potom sa však na dlhé roky záhadne stratil a nedarilo sa ho uprostred lesov nájsť napriek tomu, že po ňom pátrali rôzne skupiny nadšencov histórie.

Zlom nastal pred niekoľkými rokmi, kedy sa ho konečne podarilo objaviť a dnes je už kameň prevezený v NBS – Múzeu mincí a medailí v Kremnici.

Historik Daniel Haas Kianička hovorí, že k skúmaniu skaly, ktorá váži viac ako tonu, chcú prizvať geológa. Ten by mal presne určiť, v akom období nápis do skaly vytesali.

Nápisy na najznámejšom vrchu Velestúr totiž neboli jediné. Podobná zvláštna skala s písmom sa nachádza aj nad Hornými Pršanmi pri Banskej Bystrici, ďalšia v kremnickej Zechenterovej záhrade, no najznámejší bol popri Velestúre práve spomenutý hrobový kameň. Ten však dlho odpočíval ukrytý v lese zrejme aj vďaka tomu, že sa spolovice nachádzal zahrabaný v zemi a bol zarastený machom.

„Výhodou nápisov na tejto skale je, že nie sú poškodené, ani dodatočne prerobené. V prípade Velestúru ich už viackrát v minulosti niekto presekal. Určiť ich datovanie tak môže byť jednoduchšie,“ hovorí historik. Podľa neho neuberie z historickej zaujímavosti tejto skaly ani fakt, ak sa potvrdí, že nápis naozaj pochádza až z 19. storočia, čo sa ukazuje ako najpravdepodobnejšie.

„Naozaj si treba uvedomiť, že aj táto časť našich dejín je veľmi zaujímavá a že obrodenecké hnutie malo aj takúto stránku. Napríklad v Čechách si dokážu aj túto časť svojej histórie výborne predať,“ dodal. V múzeu plánujú časom vydať aj publikáciu na túto tému, ktorá by konečne vniesla reálne svetlo do tejto témy.

Podľa Daniela Haasa Kianičku by však bolo určite zaujímavé, keby sa v okolí Velestúru uskutočnil aj archeologický výskum. Samotný kameň zostane súčasťou expozície múzea aj po skončení jeho skúmania.

Úspešné pátranie

Kremnický nadšenec histórie Milan Rybársky víta, že múzeum by mohlo potisnúť tému velestúrskych nápisov po dlhých rokoch diskusií opäť ďalej.

„Posledná písomná zmienka o náhrobnom kameni bola z augusta 1868, kedy bol pri ňom Križko spoločne so spisovateľom Zechenterom – Laskomerským,“ hovorí.

Už v tej dobe bol kameň spolovice zasypaný zemou. O to ťažšie ho bolo nájsť po viac ako sto rokoch. „Neúspešne ho hľadali nadšenci histórie z bystrickej aj kremnickej strany, napokon sa to podarilo Štefanovi Končokovi z Bartošovej Lehôtky, v tom čase členovi Slovenskej archeologickej spoločnosti.

Podarilo sa mu to už v roku 2003, no keďže kameň vážiaci viac ako tonu bolo zložité odviesť z lesného prostredia, aspoň ho „zamaskoval“ do doby, než sa ho ujmú odborníci. Hrozilo totiž, že nápisy by mohol niekto – podobne ako v prípade Velestúru poškodiť či doplniť. Takto sa zachovali v autentickej podobe,“ dodal.

Hoci prevoz ťažkého kameňa zo zložitého terénu bol náročný, napokon sa to podľa Milana Rybárskeho podarilo nielen vďaka iniciatíve múzea a Mestských lesov Kremnica, ale aj kremnickej mincovne.

Diskusie bez konca

„Prišiel Silian od severu, zboril Kremnicu a Turov i všetky hrady i bolo rokov po Ture dvesto a osemdesiat,“ toto zhruba by mal hlásať nápis na Velestúre, ktorý vek Kremnice posúva až do 3. storočia. Podľa moravského bádateľa Antonína Horáka bol napísaný v praslovančine balkánskeho pôvodu.

Rovnako často sa však objavovali teórie, že ide skôr o keltské, vikingské, druidské či germánske nápisy. Čo sa však u historikov objavovalo najčastejšie – že ide o umelo vyrobené nápisy z 19. storočia.

Či ale za týmto historickým podvrhom naozaj stojí samotný archivár Križko, ako ho neskôr obvinil jeho nástupca Michal Matunák, bude ešte predmetom seriózneho výskumu. Nie je totiž vylúčené, že na Križkovu hlavu sa vznieslo takéto obvinenie neprávom a jeho meno môže byť časom v tejto historickej „kauze“ očistené.

Daniel Haas Kianička dodáva, že stále je veľká časť pozostalosti známeho archivára, ktorá sa zachovala v rôznych archívoch, nepreskúmaná. V romantizme boli falzifikáty „in“Obdobie romantizmu, keď sa malé národy chceli svojou históriou a kultúrou priblížiť veľkým, bolo vynikajúcou živnou pôdou pre historické podvrhy. Vlnu falzifikátov spustil škótsky básnik James Macpherson, ktorý vydával vlastné básnické dielo The Poems of Ossian za diela keltského básnika z 3. storočia.

Podobným spôsobom vznikli v Čechách aj rukopisy Zelenohorský a Kráľovodvorský, objavené v 19. storočí. Za autorov podvrhu už zakrátko po nájdení spisov označili jazykovedca Václava Hanku a spisovateľa Josefa Lindu.

Za pôvodcov falzifikátu na Velestúre zas viacerí autori označili kremnického archivára a historika Pavla Križku spolu s prírodovedcom a sochárom Jozefom Božetechom Klemensom.

Na ich podnet mal písmo do skaly vytesať kremnický obuvník Karol Moravčík na základe Klemensových nákresov.

Či to však bolo naozaj tak, ukáže zrejme až skúmanie doteraz neprebádaných archívnych zdrojov. Čo je však podstatné – velestúrska legenda stále žije svojím bohatým životom a je to jedno z najnavštevovanejších miest Kremnických vrchov.


  1. Pri nehode sa vážne zranili aj Žiarčanka a Hliníčanka 684
  2. Desať najdrahších futbalistov hrajúcich na Slovensku. Koľko stojí Pohronie? 205
  3. Žiarska ulica zmenila na pár dní farbu. Je celá ružová Foto 187
  4. Žarnovica s nešťastnou prehrou, Št. Bane i Lovča si schuti zastrieľali 159
  5. Pamäť kronikárke zo Starej Kremničky závidia aj mladší Foto 95
  6. Minerály na okraji Banskej Štiavnice môžu ľudia hľadať legálne Foto 74
  7. Muž chytil mačku divú. Chcel ju vymeniť cez internet 57
  8. Neporiadok v okolí Žiarskeho rybníka. Neuveríte, koľko odpadu po sebe zanechal rybár 52
  9. Plaváreň musí počkať. Radnica zatiaľ nevie, koľko bude stáť Žiarčanov zimák 46
  10. Na čo míňame? Kultúra a vzdelávanie sú aj v žiarskom regióne na chvoste 45

Najčítanejšie správy

Žiar

Pri nehode sa vážne zranili aj Žiarčanka a Hliníčanka

Okolnosti vážnej nehody polícia vyšetruje. Pri udalosti zahynul aj spisovateľ Peter Krištúfek.

Desať najdrahších futbalistov hrajúcich na Slovensku. Koľko stojí Pohronie?

Celková hodnota futbalistov Pohronia je o 300-tisíc eur vyššia ako Zvolenčanov.

Žiarska ulica zmenila na pár dní farbu. Je celá ružová

Viete, ktorá ulica Žiaru nad Hronom je v týchto dňoch najkrajšia?

Žarnovica s nešťastnou prehrou, Št. Bane i Lovča si schuti zastrieľali

Uplynulý víkend priniesol viacero zaujímavých futbalových stretnutí v regionálnych súťažiach.

Pamäť kronikárke zo Starej Kremničky závidia aj mladší

Kronikárka a knihovníčka Alica Vankuličová zo Starej Kremničky čoskoro oslávi 80 rokov. Aktivitám v obci sa venuje takmer celý svoj život.

Blízke regióny

Časť Prievidze je bez pitnej vody

Voda pôjde až po odstránení havárie.

Hľadajú nezvestnú 19-ročnú Lýdiu

Polícia žiada o pomoc pri pátraní po nezvestnej 19-ročnej Lýdii Horváthovej. Prechodné bydlisko má v Považskej Bystrici a trvalé v Prahe.

V súvislosti s vážnou haváriou pri Bystrici začal vyšetrovateľ trestné stíhanie pre prečin všeobecné ohrozenie

Do vyšetrovania pribrali aj znalcov z odboru súdneho lekárstva a cestnej dopravy.

Tréner mládeže: Deti nešportujú, pretože veľa rodičov je pohodlných a nechce im obetovať svoj čas

Športu na Slovensku sa venuje stále menej detí. Tréner hokejistov Dušan Žember si myslí, že za to môžu aj rodičia.

Všetky správy

Sakovú vytiahol na ministerstvo bývalý manžel, Kaliňákov kamarát

K aktivitám nádejnej ministerky vnútra sa Alexander Sako nevyjadruje. Sám je v niekoľkých verejných funkciách.

Trenčín zázračný obrat nedotiahol. Titul obhájili Banskobystričania

V rozhodujúcom siedmom finále play off Tipsport ligy zvíťazili hokejisti Banskej Bystrice na ľade Trenčína 5:1.

Premrhaná príležitosť. Kiska nie je so Sakovej nomináciou spokojný

V Moste-Híde dúfali, že Smer vyberie za ministra vnútra človeka, ktorý nebude polarizovať spoločnosť. Kaliňákova spolupracovníčka im neprekáža.

Slováci podľahli Rusom a vo štvrťfinále narazia na Švédsko

Slovensko bojovalo s Ruskom o druhé miesto v skupine.

Výsmech, nepredstaviteľná arogancia. Čo povedali na výber novej ministerky vnútra

Nomináciu kritizujú Iniciatíva Za slušné Slovensko, strany OĽaNO aj SaS či politológ Grigorij Mesežnikov.