Nedeľa, 29. marec, 2020 | Meniny má Miroslav

ZÁHADA: Hľadaný „hrobový“ kameň je už v múzeu. Preskúmať ho má aj geológ

Tajomné nápisy na vrchu Velestúr sú dlhé desaťročia jadrom sporov a polemík. Jasnejšie svetlo do témy má vniesť preskúmanie dlho hľadaného náhrobného kameňa.

Dlho hľadaný kameň. V múzeu si počká na seriózny výskum, ktorý má datovať pôvod nápisov. Na snímke historik Daniel Haas Kianička. Dlho hľadaný kameň. V múzeu si počká na seriózny výskum, ktorý má datovať pôvod nápisov. Na snímke historik Daniel Haas Kianička. (Zdroj: Kveta Fajčíková)

KREMNICA. O pôvode runového písma na vrchu Velestúr v Kremnických vrchoch sa vášnivo diskutuje od 60. rokov 19. storočia, keď skalu s nápismi objavil kremnický archivár Pavel Križko.

Odvtedy vzniklo množstvo teórií o tom, ako a v ktorom období nápisy vlastne vznikli. Spájali ich už s Germánmi, Slovanmi, Keltmi aj druidmi a predpokladaný vznik nápisov datovali najčastejšie do 3. či 4. storočia, ale tiež do obdobia raného stredoveku, či dokonca do období pred naším letopočtom.

Veľmi skoro po ich nájdení sa však objavili teórie, že ide jednoducho o historický podvrh a nápisy vznikli práve v 19. storočí ako snaha o „ostaršovanie“ národov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Tieto tendencie boli v období romantizmu veľmi silné prakticky v celej Európe. A rovnako, ako existovali názorové rozdiely týkajúce sa pôvodu nápisov na skalách vtedy, tak existujú aj dnes.

Kameň čaká výskum

Teraz však vzniká reálna šanca, že v datovaní písma by sme mohli mať jasnejšie. Neďaleko Velestúru sa totiž podarilo nájsť dlho hľadaný hrobový, či náhrobný kameň, ktorý opísal už Križko. Potom sa však na dlhé roky záhadne stratil a nedarilo sa ho uprostred lesov nájsť napriek tomu, že po ňom pátrali rôzne skupiny nadšencov histórie.

Zlom nastal pred niekoľkými rokmi, kedy sa ho konečne podarilo objaviť a dnes je už kameň prevezený v NBS – Múzeu mincí a medailí v Kremnici.

Historik Daniel Haas Kianička hovorí, že k skúmaniu skaly, ktorá váži viac ako tonu, chcú prizvať geológa. Ten by mal presne určiť, v akom období nápis do skaly vytesali.

Nápisy na najznámejšom vrchu Velestúr totiž neboli jediné. Podobná zvláštna skala s písmom sa nachádza aj nad Hornými Pršanmi pri Banskej Bystrici, ďalšia v kremnickej Zechenterovej záhrade, no najznámejší bol popri Velestúre práve spomenutý hrobový kameň. Ten však dlho odpočíval ukrytý v lese zrejme aj vďaka tomu, že sa spolovice nachádzal zahrabaný v zemi a bol zarastený machom.

„Výhodou nápisov na tejto skale je, že nie sú poškodené, ani dodatočne prerobené. V prípade Velestúru ich už viackrát v minulosti niekto presekal. Určiť ich datovanie tak môže byť jednoduchšie,“ hovorí historik. Podľa neho neuberie z historickej zaujímavosti tejto skaly ani fakt, ak sa potvrdí, že nápis naozaj pochádza až z 19. storočia, čo sa ukazuje ako najpravdepodobnejšie.

„Naozaj si treba uvedomiť, že aj táto časť našich dejín je veľmi zaujímavá a že obrodenecké hnutie malo aj takúto stránku. Napríklad v Čechách si dokážu aj túto časť svojej histórie výborne predať,“ dodal. V múzeu plánujú časom vydať aj publikáciu na túto tému, ktorá by konečne vniesla reálne svetlo do tejto témy.

Podľa Daniela Haasa Kianičku by však bolo určite zaujímavé, keby sa v okolí Velestúru uskutočnil aj archeologický výskum. Samotný kameň zostane súčasťou expozície múzea aj po skončení jeho skúmania.

Úspešné pátranie

Kremnický nadšenec histórie Milan Rybársky víta, že múzeum by mohlo potisnúť tému velestúrskych nápisov po dlhých rokoch diskusií opäť ďalej.

„Posledná písomná zmienka o náhrobnom kameni bola z augusta 1868, kedy bol pri ňom Križko spoločne so spisovateľom Zechenterom – Laskomerským,“ hovorí.

Už v tej dobe bol kameň spolovice zasypaný zemou. O to ťažšie ho bolo nájsť po viac ako sto rokoch. „Neúspešne ho hľadali nadšenci histórie z bystrickej aj kremnickej strany, napokon sa to podarilo Štefanovi Končokovi z Bartošovej Lehôtky, v tom čase členovi Slovenskej archeologickej spoločnosti.

Podarilo sa mu to už v roku 2003, no keďže kameň vážiaci viac ako tonu bolo zložité odviesť z lesného prostredia, aspoň ho „zamaskoval“ do doby, než sa ho ujmú odborníci. Hrozilo totiž, že nápisy by mohol niekto – podobne ako v prípade Velestúru poškodiť či doplniť. Takto sa zachovali v autentickej podobe,“ dodal.

Hoci prevoz ťažkého kameňa zo zložitého terénu bol náročný, napokon sa to podľa Milana Rybárskeho podarilo nielen vďaka iniciatíve múzea a Mestských lesov Kremnica, ale aj kremnickej mincovne.

Diskusie bez konca

„Prišiel Silian od severu, zboril Kremnicu a Turov i všetky hrady i bolo rokov po Ture dvesto a osemdesiat,“ toto zhruba by mal hlásať nápis na Velestúre, ktorý vek Kremnice posúva až do 3. storočia. Podľa moravského bádateľa Antonína Horáka bol napísaný v praslovančine balkánskeho pôvodu.

Rovnako často sa však objavovali teórie, že ide skôr o keltské, vikingské, druidské či germánske nápisy. Čo sa však u historikov objavovalo najčastejšie – že ide o umelo vyrobené nápisy z 19. storočia.

Či ale za týmto historickým podvrhom naozaj stojí samotný archivár Križko, ako ho neskôr obvinil jeho nástupca Michal Matunák, bude ešte predmetom seriózneho výskumu. Nie je totiž vylúčené, že na Križkovu hlavu sa vznieslo takéto obvinenie neprávom a jeho meno môže byť časom v tejto historickej „kauze“ očistené.

Daniel Haas Kianička dodáva, že stále je veľká časť pozostalosti známeho archivára, ktorá sa zachovala v rôznych archívoch, nepreskúmaná. V romantizme boli falzifikáty „in“Obdobie romantizmu, keď sa malé národy chceli svojou históriou a kultúrou priblížiť veľkým, bolo vynikajúcou živnou pôdou pre historické podvrhy. Vlnu falzifikátov spustil škótsky básnik James Macpherson, ktorý vydával vlastné básnické dielo The Poems of Ossian za diela keltského básnika z 3. storočia.

Podobným spôsobom vznikli v Čechách aj rukopisy Zelenohorský a Kráľovodvorský, objavené v 19. storočí. Za autorov podvrhu už zakrátko po nájdení spisov označili jazykovedca Václava Hanku a spisovateľa Josefa Lindu.

Za pôvodcov falzifikátu na Velestúre zas viacerí autori označili kremnického archivára a historika Pavla Križku spolu s prírodovedcom a sochárom Jozefom Božetechom Klemensom.

Na ich podnet mal písmo do skaly vytesať kremnický obuvník Karol Moravčík na základe Klemensových nákresov.

Či to však bolo naozaj tak, ukáže zrejme až skúmanie doteraz neprebádaných archívnych zdrojov. Čo je však podstatné – velestúrska legenda stále žije svojím bohatým životom a je to jedno z najnavštevovanejších miest Kremnických vrchov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok
  2. "Škoda riskovať!"
  3. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť?
  4. Fixné výnosy do 8 % p.a. v závetrí mimo otriasajúcej sa burzy
  5. Z opustenej priemyselnej zóny je dnes živá časť mesta
  6. Nestarnú, ale dozrievajú
  7. Expert radí: Najväčším nepriateľom pri investovaní sú emócie
  8. Madeira je rajom pre milovníkov prírody
  9. KORONAVÍRUS: Päť rád na bezpečné bankovanie
  10. Pivný duel: Aké pivo pijú muži a aké viac chutí ženám?
  1. Pravda o kamerách do auta - reportáž serveru Volant.TV
  2. Ako na daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti?
  3. Ako postupovať pri dani z príjmu z prenájmu nehnuteľností?
  4. Férová nadácia O2 dá 50 000 EUR na online vzdelávanie
  5. EUBA predlžuje termín podávania prihlášok do 15. apríla 2020
  6. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok
  7. Odpad ako bezpečnostné riziko v období koronavírusovej pandémie
  8. Quarantine reading: Explore Slovakia from home
  9. Do seniorov sa oplatí investovať
  10. Aj napriek koronavírusu vyrážajú farmári na polia
  1. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť? 37 534
  2. "Škoda riskovať!" 15 203
  3. Môže nám hroziť nedostatok potravín, varujú farmári 13 826
  4. Madeira je rajom pre milovníkov prírody 13 189
  5. Sú pridrahé alebo majú krátky dojazd. Jeden elektromobil vyniká 11 336
  6. Pivný duel: Aké pivo pijú muži a aké viac chutí ženám? 10 180
  7. Aké novinky pripravili kúpeľné domy na Slovensku? 9 613
  8. Z opustenej priemyselnej zóny je dnes živá časť mesta 9 127
  9. Mobil a voda nestačia. Čo by vám na horách nemalo chýbať? 8 751
  10. Staráte sa o chorého člena rodiny? Na toto máte nárok 7 481

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Kraj hľadá pomocný personál pre karanténne centrá

Jedno z karanténnych centier vznikne aj v Banskej Štiavnici. Kraj avizuje prísne bezpečnostné opatrenia.

Respirátor typu FFP3.

Máte chuť počas karantény viac čítať? Banskoštiavnický antikvariát prišiel s nápadom

Vedenie miestneho antikvariátu spustilo projekt Kniha v rúšku. Cieľom je potešiť a zabaviť čitateľov aj v týchto dňoch.

Banskoštiavnický antikvariát prišiel s nápadom.

S manželom ušili stovky rúšok, rozdali ich zadarmo

„Najmä v prvých dňoch som videla, že ľudia sú zúfalí, veď tie rúška sa nikde nedali zohnať. Vtedy mi bolo až do plaču,“ hovorí Žarnovičanka Darina Vuongová.

Darina Vuongová pri práci.

Už sa doma nudíte? Tak sa zapojte do výzvy MY a blysnite sa originálnym výtvorom

Najvyšší čas dokončiť odložené alebo vytvoriť niečo nové. MY spúšťame výzvu, v ktorej sa fantázii medze nekladú.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus: Na Kysuciach sú ďalšie tri prípady

Celkovo potvrdili za včerajší deň 23 nových prípadov ochorenia.

V Považskej Bystrici pribudli ďalšie prípady nakazených ľudí

Ľudia, ktorí prišli do úzkeho kontaktu s nakazenými, idú do karantény.

Na Slovensku pribudlo ďalších 23 prípadov ochorenia COVID-19. Je medzi nimi aj žena z okresu Prievidza

Na Slovensku pribudlo počas piatka 23 nových prípadov nákazy novým koronavírusom, celkový počet evidovaných prípadov ochorenia COVID-19 teda stúpol na 292.

Už ste čítali?