ŽIAR NAD HRONOM. S Adamom Pajunkom, prezidentom Atletického klubu MŠK Žiar nad Hronom sme sa porozprávali o súčasných radostiach a strastiach žiarskej či slovenskej atletiky
Ako vyzerala vaša cesta do žiarskeho atletického klubu?
S atletikou som začínal vo Zvolene na strednej škole a konkrétne som sa venoval šprintom. Potom som prestúpil do Žiaru, kde som začal trénovať aj deti. Nakoniec som sa dostal k pozícii prezidenta klubu po Mirovi Rybárskom. Spolu vedieme všetky tréningy, aj s Mariánom Podolcom a ostatnými trénermi.
Ako ste sa dostali k miestu prezidenta klubu?
Miro Rybársky už chcel skončiť, nájsť nástupcu, tak som to zobral. Bolo to hlavne z dôvodu, aby sa mohol venovať viacej mládeži, pretože mal najviac skúseností.
Máte len 27 rokov, nestretávate sa s pochybnosťami, či dokážete riadiť klub?
Keď niekde idem, tak sa naozaj stretávam s pohľadmi a reakciami v zmysle, že som mladý a čo tu chcem. Pozerám sa na to inak. Síce nemám toľko skúseností ako ostatní ľudia, ktorí riadia atletiku, ale považujem za dôležité dať do vedenia aj mladú krv. Doba ohľadom techniky išla veľmi dopredu, na čo sú niektorí starší hákliví. Toto považujem za svoju výhodu.
Koľko atlétov klub zastrešuje?
V žiarskom klube máme sedemdesiatštyri detí. Máme aj starších, ktorí za nás pretekajú a tiež aj tzv. farmy, napríklad v Hliníku nad Hronom.
Adam Hriň patrí medzi veľké talenty žiarskej atletiky. (zdroj: ATLETIKA.MSKZIAR.SK )Koľkí z vašich atlétov nich sú aj reprezentanti Slovenska, prípadne vynikajú úspechmi?
Reprezentácia na Slovensku je od starších žiakov. Najväčší úspech máme momentálne s Adamom Hriňom, úspešní sú aj Radka Môcová a Lukáš Muha. Pri mladších žiačkach je to Barbora Brňáková v chôdzi, Sofia Beliančínová na 600m a ďalšie medailistky v rámci Slovenska. Keďže sú však ešte príliš mladé, nemôžu nás reprezentovať v zahraničí.
Je tu nejaké prepojenie s banskobystrickou Duklou? Odchádzajú mladé talenty práve tam?
Spolupracujeme so všetkými klubmi. Veľa záleží od toho kam ide dieťa na strednú, alebo vysokú školu. Potom sa mu snažíme vybaviť, aby čo sa týka tréningov, alebo podmienok v škole tie najlepšie podmienky. Ak je to talent, nedržíme ho tu nasilu.
Presadia sa odchovanci aj vo väčších kluboch?
Jasné, môžem spomenúť napríklad Peťa Kováča, ktorý bol teraz nedávno na majstrovstvách Slovenska druhý v behu na 1500 metrov.
Vo Zvolene má dôjsť k rekonštrukcii atletického štadióna. Aké podmienky na trénovanie majú žiarski atléti? Kde trénujú?
Žiarski atléti využívajú škvarovú dráhu na Prvej základnej škole, telocvične a park. Máme aj vlastné tréningové priestory, sú tam vybudované bežiace pásy, na ktorých sa snažíme trénovať cez zimu. Najlepšie čo by pre nás bolo, je tartanová dráha. Mesto robí všetko pre to, aby nám ju mohli vystavať. Pravdepodobne sa bude stavať na Štvrtej základnej škole. Je to však zatiaľ iba v štádiu plánovania.
Aké podujatia organizuje váš klub?
Medzi najväčšie podujatia patrí Žiarsky polmaratón a Chodecký míting. Na ňom sa stretla celá slovenská špička, medzi nimi aj Matej Tóth, či Jozef Pribilinec. Robíme aj detskú atletiku. Najbližším podujatím bude Beh na Šibák.
Žiarsky polmaratón je asi najznámejšia atletická akcia v meste. Čo všetko zahŕňa organizácia podobných pretekov?
Pri organizácii spolupracujeme hlavne s mestom. Najviac komplikované je zabezpečenie križovatiek. Len kvôli tomu je potrebné zohnať dvadsaťpäť dobrovoľníkov. Ďalej je potrebné zabezpečiť cieľ a občerstvenie. Gro práce odvádza Jano Žiak a my sa mu snažíme čo najviac pomáhať.
Na čo ste ako riaditeľ atletického klubu pyšný?
Hlavne na svojich trénerov, tí fungujú viac-menej na fáze dobrovoľnosti. Tiež aj na deti, ktoré v takýchto tvrdých podmienkach podávajú skvelé výkony. Už som spomínal Adama Hriňa, skončil druhý v skoku do diaľky v rámci juniorskej kategórie na Slovensku. Navyše s krásnym osobákom, chýba mu len štyridsať centimetrov do limitu na Európsky mládežnícky olympijský festival
Čo treba zlepšiť?
Podmienky. Stále hľadáme aj ďalších trénerov, ktorí by nám pomohli čo najviac rozvíjať klub a skvalitňovať tréningové podmienky. Ale najviac nás samozrejme tlačia financie, tých nie je nikdy dostatok. Väčšinu nášho rozpočtu minieme na cestovanie.
Čo hovoríte na novú hviezdu slovenskej atletiky Jána Volka?
Je to skvelý a skromný chalan. Minule sme ho boli podporiť na Majstrovstvách Slovenska aj v Ostrave na Zlatej tretre. Má super rozbehnutú kariéru, verím, že raz tú stovku zabehne pod desať sekúnd. Podstatné je, že ide vzorom pre mladé deti.
Je to pre ne asi dobrá motivácia, keď vidia štartovať slovenského šprintéra a vo vedľajšej dráhe s ním beží Usain Bolt.
Áno, pretože vidia, že to nie je nemožné, treba len makať. Neskôr sa to ukáže a potom je to už len radosť.
Matej Tóth sa nezúčastní na augustových majstrovstvách sveta. Medzinárodná asociácia atletických federácií zistila odchýlky v jeho biologickom pase. Ako sa pozeráte na túto vec?
Veľmi som to nesledoval, pretože mám konečne týždeň voľna od tréningov a celkovo od atletiky, čiže týmto ste ma zaskočili.
Ako je to s biologickým pasom? Zrejme to neznamená, že v prípade nezrovnalostí atlét automaticky dopoval.
Poznám Mateja Tótha, verím tomu, že nie je zástanca dopingu. On je práveže, aj čo sa týka stravy veľmi pedantný. A určite nič nebral .
Všeobecne prevláda názor, že slovenskí atléti nemajú ani zďaleka tak vhodné podmienky na tréning ako majú ich zahraniční konkurenti. Je tu možné vychovať vrcholového športovca?
Čo sa týka podmienok, tie sú úbohé. Keď nás len porovnám s Českom, oni majú cez dvetisíc tartanových atletických dráh, my máme osem štyristomerových dráh. Ostatné sú len nejaké dvestopäťdesiatky pri základných školách, tých je na Slovensku maximálne dvadsať. Ale na tých sa ani nedá poriadne trénovať, lebo zákruty bežcov vynášajú. Je veľmi ťažké vychovať úspešného atléta. Chýbajú tréningové podmienky na zimu. Sú tu dve atletické haly v Bratislave a Banskej Bystrici. To je strašne málo, keď chcete behať šprinty, nemôžete ich trénovať v chlade. Človek je skrehnutý a dochádza k zraneniu.
Aj napriek ťažkým podmienkam sa zrejme občas prihodí nejaká zaujímavá príhoda.
Jasné, len nie všetky je možné publikovať (smiech). Čo sa týka motivácie, vznikajú medzi nami a deťmi časté stávky. Minule som jednu prehral a tak som deti musel ťahať na sánkach, po ešte bývalej dráhe na futbalovom štadióne.
