ŽIAR NAD HRONOM. Igor Korbela je prezidentom volejbalového klubu v Žiari nad Hronom. Porozprávali sme sa s ním o nadchádzajúcej sezóne, ale i minulosti, ktorá bola v žiarskom volejbale nie vždy ružová.
Aké družstvá plánujete prihlásiť do súťaží v novej sezóne 2017/2018?
– V tejto sezóne bude fungovať družstvo žien, ktoré sme spustili minulý rok a v podstate sme s nimi dosiahli celkom dobrý výsledok. Skončili štvrté vo východnej skupine druhej najvyššej súťaže. Bude fungovať aj družstvo kadetiek, starších žiačok, pri mladších žiačkach budú fungovať dva tímy A a B. Tieto mladšie žiačky budú hrať šestkový, ale aj štvorkový a trojkový volejbal. No a nakoniec bude fungovať aj prípravka.
S akými cieľmi pôjdete do sezóny?
– Sme pomerne malé mesto a nemáme tak veľký výber dievčat. Cieľom pri ženách bude umiestniť sa do štvrtého miesta. S kadetkami by sme chceli postúpiť na majstrovstvá Slovenska. Staršie žiačky chceme zachrániť v prvej skupine bez toho aby museli hrať baráž. Mladšie žiačky sa v podstate volejbal učia hrať, tam netrváme na výsledkoch, ale aby získali správne volejbalové návyky a naučili sa mať túto hru radi. Pri prípravke chceme dobudovávať káder a hľadať nové talenty. V podstate sa ako klub snažíme hrať tak aby sme zabránili vypadnutiam našich družstiev zo súťaží. Samozrejme svojou hrou chceme tešiť aj divákov.
Koľko členov zastrešuje klub?
– Vyše sto členov. Nie sú to všetko dievčatá ale aj funkcionári, tréneri a podobne. Dievčat je okolo osemdesiat. Dá sa povedať, že v súčasnosti sme už najväčším klubom v rámci MŠK, čo sa týka dievčat, predbehli sme už aj basketbalový klub. Stále je ale medzi nami málo dievčat, ktoré majú tendenciu do budúcnosti hrať špičkový volejbal.
Igorovi Korbelovi slovenský volejbal pripomína ten žiarsky. (zdroj: LUCIA SVITKOVÁ)Fanúšikov asi najviac zaujíma družstvo žien. Nemáte problém s jeho vyskladaním?
– Máme, pretože dievčatá, ktoré končia ako juniorky odchádzajú na vysoké školy. Okamžite ich máte na päť rokov stratené. Sú mimo mesta a dnes už nie sú ochotné cestovať z Bratislavy do Žiaru aby tu trénovali a ešte počas víkendov nastúpiť na zápas. Ďalším problémom pre nás je, že potom sa vydajú, nájdu si zamestnanie v cudzích mestách a už sa nám nevracajú. To sú problémy prečo nevieme vyskladať kvalitné družstvo, ktoré by hralo trebárs aj extraligu.
Ako teda bude vyzerať spomínané družstvo žien?
– Momentálne sme schopní ho zostaviť na základe kombinácie žien a junioriek, ktoré nezaradíme tento rok do súťaže.
Rovnako ako vy, aj pán Nagy, či Pajunk sa vyjadrili, že najväčším problémom žiarskeho športu je absencia vysokej školy v meste.
– Presne tak. Vysoké školy máme aj vo Zvolene, alebo Banskej Bystrici, ale tam chodí minimum dievčat. Väčšinou je to Nitra, či Bratislava. Ak hrali ten juniorský volejbal vcelku dobre, tak si ich tieto mestá nechávajú. Preto v týchto väčších mestách extraliga funguje. Dievčatám dávame hosťovačky do týchto družstiev, a keď si nájdu zamestnanie tak ich púšťame. Zbytočne by sme im stáli v ceste. Nemáme ich ani viazané zmluvami, odchádzajú na základe nášho súhlasu.
V minulosti sa v Žiari hrala extraliga. Ako to bolo vtedy možné?
– Bola tu skupina žien, ktoré patrili ešte do tej bývalej kategórie, ktorá hrala až do vysokého veku. Samozrejme raz musí prísť koniec a neskôr dali prednosť rodinnému životu. Momentálne za nich nemáme adekvátnu náhradu.
Finančne by ste extraligu dokázali utiahnuť?
– To je ďalšia vec. Keďže patríme pod MŠK, tak príjmy doň sú zo strany mesta i sponzorov. Pred tromi rokmi sme končili v extralige. Baráž sme síce vyhrali, ale nemohli sme v lige ostať, lebo dievčatá nám odišli preč. Licenciu sme predali. Vtedy vznikla požiadavka, či by sme vedeli vyskladať družstvo na extraligu, keby sme ich zaplatili. Väčšina dievčat bola z Nitry, Bratislavy, či Senice a keď sme narátali sumu, ktorá bola potrebná na fungovanie družstva celú sezónu, došli sme k záveru, že je to pre nás neschodná cesta. Myslím, že ani Žiarčania by nás nepochváli, keby za nás hrali cudzie hráčky a ešte za peniaze. Vrhli sme sa na výchovu mládeže. Naša odchovankyňa je momentálne reprezentantka, to sú príjemné pocity.
Môžete prezradiť aj rozpočet, s ktorým budete pracovať budúcu sezónu?
– Bude sa pohybovať v hraniciach 25-28 tisíc eur, plus nejakých štyri tisíc sme dostali pre kategóriu žien. Sami si hľadáme ešte sponzorov, ktorí by nám vedeli financovať niektoré aktivity. Rozpočet sa zdá veľký, ale keď ho rozrátame na toľko družstiev, vyjde to len tak-tak.
V septembri je v pláne konferencia o smerovaní kolektívnych športov v Žiari. Bude to podľa vás osožné?
– Pôjde o vypracovanie vízie do budúcnosti pre tieto športy. Uvidíme ako prebehne. Viete, peňazí je vždy málo. Keby ste mali raz toľko, stále vám bude málo. Ja hovorím, že sa treba uskromniť s tým čo máme.
Na čo ste pyšný ako riaditeľ klubu?
– Po pár rokoch som pyšný na to, že družstvo mladších žiačok v trojkovom volejbale na Majstrovstvách Slovenska vo Zvolene získalo striebornú medailu. Neočakávali sme to, bola to pre nás čerešnička na torte za uplynulou sezónou. Teší nás aj to, že hrávame v zrekonštruovanej hale. Predtým tam bývali obrovské zimy, teraz je to oveľa lepšie, za čo ďakujeme hlavne mestu.
Už ste spomínali niektoré z problémov, ktoré klub trápia. Je ešte aj niečo iné, v čom by mohla byť situácia lepšia?
– Trápi nás taktiež aj trénerská otázka. Ťažko vieme nájsť nových trénerov. Teraz nám dvaja skončili. Celé leto hľadáme náhradu, pred začiatkom sezóny ich navyše budeme musieť poslať na školenie, aby získali licencie. Ľuďom sa do toho príliš nechce.
Plánujete podobne ako basketbalový klub usporiadať v zrekonštruovanej hale niektoré z majstrovstiev Slovenska?
– Záležať bude od toho, ako sa umiestnia naše dievčatá. V rámci kraja je na to potrené uhrať prvé, alebo druhé miesto. Nasleduje baráž medzi východom, západom a stredom, potom bude jasné kto sa prebojuje na majstrovstvá. Ak bude dobré umiestnenie, vtedy ich má zmysel organizovať. Taktiež je to finančne náročné, treba opäť zháňať sponzorov. Federácia nám na to nedáva nič, minulý rok sme do toho dali okolo štyritisíc eur. Je okolo toho kopec roboty. Samozrejme by to nevadilo, najprv ale potrebujeme dobré umiestnenia od našich družstiev.
V akom stave je podľa vás slovenský volejbal?
– Slovenský volejbal ako celok mi pripomína ten náš žiarsky. Zdá sa mi, že hlavne v mužskom volejbale je príliš málo družstiev. Tým trpí reprezentácia, pretože má zúžený výber. To čo teraz hrá je ešte fajn, ale to sú ľudia, ktorý ten volejbal už niekoľko rokov hrajú. Čo príde po nich je veľkým otáznikom. U žien je to podľa mňa ešte horšie. Nie čo sa týka množstva, ale kvality. Nie sú už schopné sa prebojovať na majstrovstvá Európy, či sveta. Mám pocit, že v posledných dvoch rokov už nehrávajú ani vrcholné medzinárodné súťaže.
Okrem prezidentskej funkcie vo volejbalovom klube ste aj vedúcim športových zariadení mesta. Medzi ne patrí aj žiarske plážové kúpalisko. Zatiaľ asi nevládne spokojnosť so sezónou.
– Nie, určite nie. Bol som teraz na dovolenke, ale ľudia mi hovorili, že nechodili, pretože tu boli stále búrky. Má sa otepľovať, ale to čo sme už stratili už nedobehneme.
Žiarske kúpalisko má svoj potenciál. Kremnica ostáva tento rok zatvorená, inak sú na okolí viac-menej len aquaparky, kde si ľudia za služby priplatia. Aké máte do budúcna plány s kúpaliskom?
– Tým najväčším je zrekonštruovať veľký bazén. Má už snáď 50 rokov a rozpadáva sa. Každý rok sa musí pracne opravovať a natierať. Ale som rád, že minulý týždeň tu už bol pán primátor Antal a vypočul si moje názory na túto problematiku. Prišiel už aj s človekom, ktorý sa tomu venuje. Asi to nebude v dohľadnom čase, pretože po futbalovom štadióne, prichádza rekonštrukcia zimného, po ňom nasleduje plaváreň. Počítam, že v priebehu dvoch rokov by sa na rad mohlo dostať aj kúpalisko. Existuje metóda, ktorá by bola efektívnejšia a lacnejšia ako potiahnuť bazén fóliou, uvidíme ako to všetko nakoniec dopadne.
