BANSKÁ ŠTIAVNICA. Približne pred dvoma rokmi sa spojili tvorivé cesty dvoch talentovaných Sloveniek – Karolíny Hruškovej z Čierneho Balogu, ktorá vystupuje pod značkou Folková a Lucie Hruškovej z Bratislavy, známej pod značkou Lucy Touch Art.
Zhoda priezvisk je v tomto prípade čisto náhodná, hoci Karolína sa usmeje, že náhody podobného charakteru sa dejú zriedka, a tak ich občas pochytí snaha pátrať po svojich koreňoch.
Karolína, ktorá je dnes známa predovšetkým svojimi originálnymi výšivkami s horehronskými folklórnymi motívmi, sa v tom čase venovala ešte prevažne maľbe obrazov.
„Obdivovala som Luckine diáre a zápisníky, a tak vznikla myšlienka, že ja vytvorím výšivky a ona ich zakomponuje do svojich diárov. Ukázalo sa, že je to veľmi zaujímavé spojenie,“ hovorí.
Ich spolupráca vyvrcholila originálnou kolekciou s názvom Moja Marína. Nafotili ju priamo v uličkách Banskej Štiavnice, kde sa pred rokmi zrodil aj nesmrteľný ľúbostný príbeh medzi študentom evanjelického lýcea Andrejom Sládkovičom a mladučkou Máriou Pischlovou.
A práve to bola ďalšia inšpirácia, ktorá dala kolekcii netradičnú patinu.
„Spojiť starobylé mestské prostredie baníckej Štiavnice s folklórnymi motívmi sa nám zdalo veľkou výzvou, no nechceli sme, aby to vyznelo prvoplánovo,“ hovorí Karolína.
Aby mohli naplno precítiť genius loci mesta a dávneho príbehu lásku, ktorý sa zrodil v tunajších strmých uličkách, vybrali sa sem na viac dní.
Príbeh ožíva v nových šatách
Chceli, aby mali fotografie dušu a aby z nich bolo cítiť posolstvo dávneho príbehu. Vybrali sa preto do Banskej Štiavnice na viacdenný pobyt spoločne s fotografkou Soňou Vozárovou, ktorá súčasne robila aj modelku a s druhou modelkou Anetkou Sulákovou.
„Bolo to naozaj spojenie príjemného s užitočným. Prežili sme tu krásne chvíle, fotili sme na Kalvárii aj na Trotuári. Dokonca sme boli príjemne prekvapené, že rovnaký názov, aký sme dali našej kolekcii, nesie aj jeden z obchodíkov,“ hovorí Karolína.
Bol to príjemný pocit chodiť po rovnakých uličkách, ktorými sa kedysi zrejme prechádzal mladý básnik so svojou Marínou.
Príliš tmavý Čierny Balog
Zaujímavosťou kolekcie je nepochybne to, že ku každej sukni, šatám či doplnkom s folklórnym motívom patrí aj diár v rovnakom umeleckom štýle. Hoci Karolína Hrušková dnes žije striedavo v Čiernom Balogu a vo Zvolene, čaro horehronskej výšivky je pre ňu stále najsilnejšou inšpiráciou.
„Paradoxne to však nie je výšivka z Čierneho Balogu, odkiaľ pochádzam. Tento kroj totiž patril na Horehroní k najtmavším. Skôr čerpám námety z farebne výrazných čepcov z Polomky, či z heľpianskych a pohorelských motívov,“ hovorí.
Oslovila ju však aj výšivka z okolia Trnavy, ktorá v minulosti zdobila rukávy krojov. Kolekciu Moja Marína tvoria napríklad sukne s krojovkou, vyšívaný náhrdelník, opasok, top a samozrejme krásne diáre, zdobené výšivkami.
Marína by sa potešila
Keby dnes žila Mária Pischlová, určite by sa tejto myšlienke potešila. Marína bola totiž nielen básnikovou múzou, no sama mala veľmi blízko k umeniu a kráse.
Dokladom toho je Encyklopédia Márie Pischlovej z roku 1836, ktorú uchovávajú v Slovenskom banskom múzeu. Kniha Múza, ktorú zostavila Adriana Matejková, je dokonca ilustrovaná kresbami Márie Pischlovej, medzi ktorými dominujú jemné tvary kvetov. Marína mala evidentne rada všetko krásne, jemné a prírodné.
Jej encyklopédia je pohľadom do duše vtedajšej vzdelanej ženy a nájdete v nej veľa odpovedí na to, aká táto žena, ktorej láska k Sládkovičovi napokon nenašla naplnenie, skutočne bola.
Obetavá a láskavá matka a manželka pernikára a voskára Juraja Gerzsoa. Napriek tomu , že manželstvo bolo pre ňu posvätné, zbierku Marína vraj opatrovala až do svojej smrti.
