Mužstvo Pohronia malo minulý rok štart do sezóny ako zo zlého sna. Čo ste počas letnej prípravy urobili, aby sa podobný scenár nezopakoval?
R. Štanga: Futbal je o výhrach a prehrách. Aby sme tento rok boli lepší ako minulý, do pozície športového riaditeľa klubu sme prijali Miroslava Poliačeka. Náplňou jeho práce je vyplniť nefunkčnú časť mozaiky, doplniť mužstvo o potrebné typy mladých hráčov, ktorí majú hráčsku kvalitu II. Ligy.
Aké budú ciele mužov v II. lige?
R. Štanga: Samozrejme, tie najvyššie. Hrať o čelné miesta v tabuľke, predvádzať atraktívny futbal a určite naplniť nový štadión divákmi. Získanie ďalších finančných zdrojov, a tým zlepšiť finančnú stabilitu.
Na futbalistov čaká nový štadión. V čom všetkom sa konkrétne zlepšia ich podmienky oproti minulosti, keď hrávali v Dolnej Ždani?
R. Štanga: V prvom rade chcem poďakovať obci Dolná Ždaňa za pekné futbalové prostredie, ktoré využívalo naše mužstvo. Prežili sme tu krásne futbalové okamihy pri neskutočných fanúšikoch. V Žiari nad Hronom sa vybudoval štadión, ktorý spĺňa všetky potrebné kritéria Slovenského futbalového zväzu, na ktorom môžu odohrať zápasy aj mládežnícke reprezentácie a samozrejme aj zápasy I. ligy.

Na čo všetko sa divák okrem kvalitného futbalu môže tešiť na novom štadióne?
R. Štanga: Ľudia, ktorí prídu na štadión, určite pocítia zmenu. Pohodlie, komfort, príjemné prostredie sa stanú neodmysliteľnou súčasťou futbalových zápasov.
Ak by ste si trúfli tipnúť, koľko divákov približne očakávate na domácich zápasoch?
R. Štanga: Pri prekročení polovici kapacity štadióna budeme spokojní. Samozrejme, by nás potešilo párkrát za sezónu napísať na bránu vypredané.
Koľkí z hráčov majú v tíme profesionálnu zmluvu?
R. Štanga: Dnešný futbal je nesmierne finančne náročný. Kvalitní hráči sú na trhu cennejší a žiadanejší. Profesionálna zmluva s hráčom nám zaručí, že v najbližšom prestupovom období neodíde za nízku tabuľkovú transferovú sumu pre amatéra do iného klubu. Naša II. liga si vyžaduje, aby sa kluby správali profesionálne, a preto aj my máme až desať profesionálnych hráčov.
Aké príchody a odchody ste zaznamenali v “A“ mužstve?
R. Štanga: Odchodov nebolo veľa. Tomáš Lehocký sa stal brankárskou jednotkou v klube Baník Horná Nitra (III. liga). Do klubu zavítali mladí, perspektívni chlapci - Lipták z Popradu, Župa a Pavúk z Prešova. Prestupový termín je v plnom prúde, nevylučujem, že sa nejaké nové mená ešte objavia.
Pohronie má svoj “B“ aj “C“ tím. Hrajú ale len okresné súťaže. Majú takéto tímy zmysel?
R. Štanga: Vždy majú zmysel. Nemajú síce vysokú kvalitu, ktorá by postačovala na rozohranie hráča po zranení alebo s menšou zápasovou záťažou v “A“ tíme, patria však k športovému vyžitiu pracujúcich ľudí. Je to súčasťou stretávania sa ľudí v obci.
S akými cieľmi nastúpi do sezóny žiarska futbalová mládež?
R. Urgela: Určite nastúpi s myšlienkou pracovať oveľa lepšie a odbornejšie ako doteraz. V dorasteneckých kategóriách je cieľom posun do vyšších poschodí v tabuľke a príprava hráčov pre A-tím dospelých. Po vypadnutí žiakov z I. ligy budeme klásť dôraz na to, aby sme v nižších súťažiach patrili k lídrom a našich mladých hráčov naučili čo najviac z futbalovej abecedy. V prípravkách je snahou pritiahnuť najväčšie talenty z okolitých dedín a vštepovať im základy už v útlom veku.
Čo robíte pre to, aby Pohroniu vyrastali stále lepší a lepší hráči?
R. Urgela: Snažíme sa vytvárať čo najlepšie futbalové podmienky, vzdelávať trénerov a zvyšovať postupne kvalitu tréningového procesu.
Je niečo, na čo ste ako športový riaditeľ mládeže pyšný?
R. Urgela: Určite na dlhodobú kvalitnú prípravu a prácu s mládežou. Za nastavenie systematickej a odbornej prípravy. Za naplnenie jednotlivých mládežníckych kategórií. Taktiež za nastavenie serióznej spolupráce medzi trénermi. Na najlepšie mládežnícke kategórie, akou je napríklad ročník 2003. Ten za posledných 5 - 6 rokov patrí na Slovensku k absolútnej špičke a veľakrát zviditeľnil klub či mesto Žiar nad Hronom vynikajúcimi výsledkami.

Naopak, je niečo, čo by bolo potrebné zlepšiť?
R. Urgela: Ak sa chcete posunúť ďalej, vždy je čo zlepšovať. Zlepšiť musíme prácu s mladými hráčmi pri prechode z prípraviek medzi žiakov a taktiež zo žiakov do dorastu. Tam sa nám to nedarí podľa predstáv. Na to sa musíme v nasledujúcich sezónach určite viac sústrediť. A taktiež na lepšiu kvalitu a intenzitu tréningového procesu vo všetkých kategóriách.
Pracujete s mladými futbalistami, zrejme sa tým pádom aj vy cítite pri nich mlado. Je tomu skutočne tak?
R. Urgela: Napriek tomu, že ešte „nedávno“ som behal po ligových trávnikoch a stále sa cítim mladý, vek neoklamete. Ale niekedy sa ešte s nimi zabavím pri nejakej hre na tréningu, tam už v takej top forme nie som (smiech).
Najmä divákov občas dokážu rozzúriť sporné rozhodnutia rozhodcu. Reagujete podobne? Viete uviesť príklad, kedy ste nad daným rozhodnutím dlho škrípali zubami?
R. Urgela: Niekedy áno, niekedy nie. Snažím sa ale postupne si to nevšímať, ako človek starne a dozrieva, ale nie vždy to ide, ak cítite krivdu na vlastných hráčoch. A príkladov by som vedel uviesť neúrekom. Najmä z jarnej časti súťaže I. ligy starších žiakov U15. Tá bola niekedy z toho pohľadu takýmito rozhodnutiami „posiata“ a doslova neregulárna.
Aké charakterové vlastnosti mladého futbalistu vás dokážu najviac vyviesť z miery? Čo mladým futbalistom neodpúšťate?
R. Urgela: Hráčom sa nemusí dariť, ale lajdáckosť a nezaangažovanosť v tréningu ma „vytáčajú“ najviac. Neodpustím ani zlý prístup k svojim povinnostiam a tiež, ak nejdú v zápase naplno. Prístup, nasadenie, srdiečko, pokora a športová ambícia. Toto sú a mali by byť základné veci, ktoré musí mať každý dobrý mladý hráč so športovým cieľom presadiť sa v konkurencii tých najlepších.