Počas minulej sezóny sa o pitelovskom futbale dalo vo všeobecnosti hovoriť pozitívne. Mužstvo pôsobiace v VII. lige, v skupine B, obsadilo piatu priečku spomedzi deviatich účastníkov (Banská Štiavnica B odstúpila) a dostalo sa do nadstavbovej skupiny o postup do vyššej súťaže. Tu už TJ Družstevník Pitelová veľa vody nenamútil a skončil na poslednej desiatej priečke. O pomeroch a budúcnosti pitelovského futbalu sme sa porozprávali s Mariánom Štefankom, ktorý riadi klub.
Počas leta sa po dedine pošuškávalo, že futbal v Pitelovej možno nebude pokračovať. Zakladali sa na pravde?
– Boli to pravdivé zvesti. Po skončení sezóny sme si však s chlapcami sadli a dohodli sme sa, že budeme pokračovať aj v ďalšej sezóne. Bola by škoda prerušiť tradíciu.
Ako sa pitelovskí futbalisti pripravovali na sezónu? Odohrali nejaké prípravné zápasy?
– Príprava bola klasická ako každý rok. Odohrali sme futbalový turnaj v Prochote. Odohrali sme dva zápasy, ten prvý s Hornou Ždaňou, remizovali sme 1:1 a vyhrali na pokutové kopy. Postúpili sme teda do finále, v ktorom sme prehrali s domácim Prochotom 5:3.
Trénovalo sa počas leta?
– Tréningy mávajú chlapci každú stredu. Dohadujú sa cez Facebook, na ihrisku sa ich stretne približne deväť, desať. S prípravou sme teda spokojní. Momentálne sme ale bez trénera. Hráči trénujú pod taktovkou skúseného staršieho hráča, ktorý prestal hrať zo zdravotných dôvodov. Ide o Jána Mališa.
Zaznamenali ste nejaké príchody alebo odchody hráčov?
– Odchody sme mali dva. Vlado Kysel sa vrátil späť do svojho rodného Ihráča, ktorý sa opäť po niekoľkých rokoch prihlásil do súťaže. Taktiež od nás odišiel Lukáš Urgela do Trnavej Hory.
S akými cieľmi vstúpite do ligy?
– Chceli by sme sa dostať medzi prvú trojku, aby sme sa následne dostali do skupiny o postup. Ale ak by sa to aj nepodarilo, nevadí.
Skúste porovnať celkovú atmosféru futbalu v Pitelovej spred možno dvadsiatich rokov a v súčasnosti.
– Futbal sa hrá podľa mňa vždy pre oko diváka. Keby futbal v našej dedine nebol, nebolo by tam nič. Aj preto som rád, že sme ho zachovali a pokračujeme ďalej.
Čo najviac chýba pitelovskému futbalu?
– (Smiech) Samozrejme, ako v každom športe chýbajú financie, ale pretĺkame sa, ako môžeme. Snažíme sa hrať svoj futbal, so svojím štýlom.
Futbal sponzoruje len obec?
– Áno, iba obec. Tá každoročne prispeje sumou tisícpäťsto eur. Taktiež máme niečo z dvoch percent daní. Všetko funguje na dobrovoľnej báze, chlapci hrajú zadarmo, za pivo.
Kedysi boli futbalisti v obci vážené osoby, zrejme to dnes už tak nie je.
– U nás je to tak, že polovica hráčov je domácich a polovica cezpoľných, väčšinou zo Žiaru. Je to dobrá partia. Ťažko povedať, či majú svoju vážnosť, tí starší však majú určite väčší rešpekt.
Zrejme sa na takejto úrovni musíte často stretávať s vtipnými či kurióznymi situáciami.
– Zrejme to nie je kuriozita, ale skôr slabosť Oblastného futbalového zväzu. Ide o to, že na veľa zápasov nie je delegovaný žiaden rozhodca. Často ich pískajú laici, a potom to tak aj vyzerá.
Aký máte názor na rozhodcov, ktorí vám pískajú zápasy?
– Niektorí rozhodcovia sú kvalitní, niektorí to robia len na báze dobrovoľnosti či za finančnú odmenu, pričom nemajú ani šajnu o futbale.
Dokážu vás vytočiť sporné momenty?
– Vytočil som sa možno len raz. Hrali sme u súpera a rozhodca sa snažil zvrátiť výsledok v prospech domácich, tak som niečo vykríkol a dostal som trest ako recidivista.
Zažili ste si aj bitku rozhodcu?
– My sme rozhodcu nikdy nebili. Čo si pamätám, niečo podobné sa odohralo pri jednom majstrovskom zápase s Janovou Lehotou. Zápas sme vyhrali a hosťujúci fanúšikovia využili, že rozhodca nešiel do šatne, ale medzi fanúšikov a udreli do dáždnikom. Trest sme však dostali my. Za nezabezpečenú usporiadateľskú službu sme dostali pokutu päťsto korún a jeden zápas sme hrali bez divákov.
Máte v súvislosti s futbalom nejaký sen?
– Nemám žiadny, chcem, aby fungoval a chlapci mi pomáhali, hoci nie vždy tak, ako by som chcel, ale snažia sa.
Na ktoré tímy sa tešíte túto sezónu najviac?
– Teším sa na zápas v Lovči, kde si hráči zahrajú na veľkom ihrisku s miestnym “B“ tímom. Budeme vidieť aké mužstvo postavia, hovorí sa o dorastencoch a niektorých vyslúžilcoch.
Má podľa vás vyžrebovanie súťaže logiku? Najväčší rivali z Ihráča, Jastrabej alebo Trnavej Hory hrajú v druhej skupine.
– Oblastný futbalový zväz to spravil tak, ako bolo treba. Od budúcej sezóny by sa už mužstvá siedmej ligy mali hrať v jednej skupine.
Akého najmladšieho a najstaršieho hráča máte v kádri?
– Najmladším bude domáci Rasťo Heško, ktorý sa k nám vrátil z hosťovania zo Slaskej, ten má sedemnásť rokov. Najstarším bude 41-ročný Ján Egyed.
