ZL. MORAVCE/ŽIAR N. HR. Priezvisko Urgela prinieslo žiarskym futbalovým fanúšikom množstvo radosti. Tí môžu aktuálne sledovať umenie 27-ročného Ľubomíra. Po pôsobení v českej druhej lige sa vrátil na Slovensko, aby posilnil prvoligový tím FC ViOn Zlaté Moravce – Vráble. Dobre stavaný útočník si zaspomínal na svoje hráčske zastávky i mladosť strávenú v Žiari.
Váš aktuálny tím, Zlaté Moravce, mal úspešný vstup do sezóny, pričom pri víťazstve nad Ružomberkom ste sa podieľali víťazným gólom. Asi ste si nevedeli predstaviť lepší úvod.
– Určite áno, vyhrať prvý zápas pred domácim publikom a streliť v ňom víťazný gól, to je paráda.
V kádri pôsobí aj ďalší bývalý hráč Žiaru - Peter Orávik. Ten sa vypracoval na nenahraditeľného hráča tímu. Ako by ste ho zhodnotili?
– Petra som registroval už vtedy, keď hrával v Žiari a hrali sme aj zopár zápasov proti sebe ako súperi. Je to výborný futbalista a aj chalan a vždy, keď hral proti nám, tak narobil poriadny vietor.
Predtým ste pôsobili aj v českej druhej najvyššej súťaži, ako by ste ju porovnali s Fortuna ligou?
– Keď som pred troma rokmi odchádzal do druhej českej ligy, do Karvinej, tak som nevedel, do čoho idem. Nikdy predtým som ju nesledoval. Súťaž je dosť fyzicky náročná – behavá a silová, niekedy sa mi dokonca zdalo, že chalani behajú ako blázni iba kvôli tomu, aby zapôsobili na trénera (smiech).
Čo sa týka návštevnosti, tak v Karvinej to nebolo až také dobré ako v Baníku. To sa nedá porovnať. Keď sme s Baníkom hrali doma vo Vítkoviciach, tak vždy prišlo minimálne 3-tisíc ľudí. Keď sa hralo derby proti Opave, tak bolo 12-tisíc, Proti Vítkoviciam 7-tisíc. A keď sme dostali trest a museli hrať pred prázdnymi tribúnami, tak si fanúšikovia rozložili tábor tesne za bránami štadiónu a spievali tak nahlas, že sme ich počuli až na ihrisko, a to ich tam bolo tiež okolo 800. Pyro, choreo, organizované fandenie, niečo neskutočné, doslova husia koža.
V drese Baníku Ostrava sa stretol s fanatickými priaznivcami klubu. (zdroj: FCB.CZ)Ste rodák zo Žiaru nad Hronom. Ako si spomínate na mladosť strávenú v tomto meste?
– Mal som krásne detstvo, aj vďaka našim úžasným rodičom. Letné prázdniny som trávil najskôr u jedných starkých a potom na striedačku u druhých. Na dvore s partiou a loptou, alebo BMX-kou, korčuľami, skateboardom, proste sme sa nenudili, furt sme niečo vymýšľali.
Sledujete výsledky FK Pohronie?
– Nielen sledujem, ale im aj fandím! Kapitán, ktorý si neželal byť menovaný, je môj veľmi dobrý kamarát a navyše ich momentálne trénuje tréner, ktorý mňa futbalovo vychoval.
Ste dobre stavaný útočník. Zrejme pri hre využívate viac fyzické atribúty ako techniku. Je to skutočne tak?
– Dobre stavaný asi áno, keď treba využiť fyzický atribút, tak ho využijem a keď technický, tak tiež.
Mám rád technický futbal, keď lopta ide z nohy na nohu, na jeden na dva dotyky, ale niekedy sa to zvrhne na nakopávané lopty. Tie je treba uhrať, zakryť a k tomu potrebujete využiť kilá. Mám ich 82, tak snáď to bude stačiť.
Na Slovensku pôsobil taktiež v drese Myjavy. (zdroj: FB LUBO URGELA)Aké máte ešte ambície vo futbale?
– Som v najlepších futbalových rokoch. Chcem sa futbalom zabávať a živiť, pokiaľ mi to zdravie dovolí.
Čomu by ste sa venovali, keby ste neboli futbalistom?
– Ťažko povedať. Na strednej škole som bol na gymnáziu v triede so zameraním na IT, ale to iba pol roka. Pretože som kvôli futbalu menil gymnázium v Žiari za gymnázium v Dubnici nad Váhom a to bolo všeobecné. Takže možno niečo v tom obore.
Na čo z vašej kariéry určite nikdy nezabudnete?
– Iba dve slová – Vlastimil Petržela.
