ŽIAR NAD HRONOM. Fanúšikovia futbalu zo Žiaru a priľahlého okolia sa konečne dočkali. S veľkoleposťou otvorený nový futbalový štadión začal konečne slúžiť svojmu účelu. V sobotu 12. augusta sa tomu prizerali necelé dve tisícky divákov. Štadión za zvukov bubeníckeho zoskupenia Campana Batucada prišli slávnostne otvoriť prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik, poslanec NR SR a futbalová legenda Dušan Galis, chýbať nemohol ani primátor mesta Peter Antal. Po ich príhovoroch sa do vzduchu vzniesli balóniky klubových farieb Pohronia z rúk malých futbalových nádejí a program mohol začať.
Slovenské legendy porazili tie žiarske
V prvom zápase na seba narazili veteráni zo Žiaru nad Hronom proti internacionálom, ktorí písali históriu slovenského futbalu. Žiarske farby si po rokoch opäť obliekli brankár Gašpír a Vladimír Číž, obrancovia Mužík, Rastislav Urgela, Záhorec, Branický, Ondrej Číž, Rozemberg, Netolický a Glezgo, záložníci Jankech, Dolinský, Kutáš, Svižovský, Peter Urgela a Rapčan, útočníci Šimko, Páleník, Nemec, Štefan Číž, Žiak a Ivan. Z internacionálov divákov svojimi výkonmi tešili brankár Fišan a hráči Krištofík, Pecko, Glonek, Valachovič, Kinder, Pinte, Obšitník, Maixner, Rusnák, Timko, Semeník, Faktor a Petráš, z lavičky tím sledoval Galis. Pred zápasom sa aspoň prostredníctvom videa prihovoril divákom Milan Škriniar, ktorý v Žiari robil svoje prvé futbalové kroky. Slávnostný výkop zaobstaral jeho otec Ľubomír a zápas mohol začať.
Historický prvý gól si pripísal strelec, ktorý mnohé roky tešil fanúšikov žiarskeho futbalu. Michal Páleník potrestal chybu Fišana a pohodlne otvoril skóre. Potom prišli chvíle, ktoré pripomenuli slávu skvelého ligového strelca Róberta Semeníka, ktorý za dobu asi šiestich minút hetrikom otočil skóre v prospech internacionálov. Zápas sa hral na dva polhodinové polčasy. Na začiatku toho druhého sa presadil pred brankárom Krištofík a zvýšil na hrozivých 4:1. To nabudilo žiarske legendy a v 40. a 42. minúte sa presadili Rapčan s Ivanom. Posledné slovo ale patrilo opäť Semeníkovi, ktorý uzavrel skóre na 5:3 v prospech internacionálov.
Sám Semeník o otvorení žiarskeho štadiónu povedal: „Som rád, keď takýto futbalový stánok vyrastie. Malo by sa tak diať nielen vo veľkých, ale aj v menších mestách. Je to paráda, že takýto štadión dnes Žiar otvára.“ Zalistoval si v pamäti a dozvedeli sme sa, že v našom meste odohral niekoľko prípravných zápasov, majstrovský zápas však nie. Svoje štyri góly si cení, nakoľko protihráči boli o niečo mladší a dosť behaví. Róbert Semeník je ešte stále aktívnym futbalistom, pôsobí v piatej lige v drese Sásy. To znamená, že sa občas predstaví aj divákom z nášho okolia, veď nakoniec, nedávno odohral zápasy v Ladomerskej Vieske a v Štiavnických Baniach. Ukončí v drese Sásy kariéru? „Chcenie pokračovať vo futbale a možno aj v drese tímu z vyššej ligy nechýba, ale už ma pomaly opúšťajú kolená a chrupavky, takže uvidíme.“ hovorí Semeník. Zo svojej bohatej kariéry najradšej spomína na pôsobenie v Banskej Bystrici a v Košiciach, kde pocítil ako chutí Liga majstrov.
Zo strany žiarskych veteránov sa s nami o svoje pocity podelil Rastislav Urgela: „V každom z nás vládnu fantastické pocity. Do Žiaru sa po mnohých rokoch vrátil futbal, navyše v takomto zápase legiend. Bol to pre nás veľký sviatok a česť nastúpiť proti takým futbalistom ako Semeník, Laco Petráš, Pecko, či Glonek, každý jeden hráč je osobnosť.“ Za seba povedal, že možno v kútiku duše čakal vypredané hľadisko, no i tak sa zišlo na štadióne veľa divákov. Ako asistent trénera v FK Pohronie vie, že v prvom radi oni ako tím musia dobrým futbalom prilákať divákov na štadión
Krstilo sa škvarou
Prestávku medzi zápasmi vyplnil krst knihy História svätokrížskeho a žiarskeho futbalu od Milana Barniaka. Kniha bola symbolicky pokrstená škvarou z atletickej dráhy, ktorá predtým lemovala ihrisko. Sám Barniak dával materiál ku knihe dokopy poriadne dlho: „Pri príležitosti 75. výročia futbalu v meste ma oslovili funkcionári s tým, aby som pri 80. výročí prišiel s publikáciou, ktorá by mapovala históriu tohto športu v meste. Bola pripravená, ale futbal v meste padol. O pár rokov som sa stretol s primátorom mesta a s pánom Glezgom, ktorí mi navrhli, aby som dopísal posledné roky, s tou myšlienkou, že by kniha mohla vyjsť súbežne s otvorením nového štadiónu. Kniha mapuje obdobie od roku 1929 do roku 2016.“
S knihou mu pomáhali viacerí ľudia, ktorý k nemu prišli so staršími publikáciami, či novinami. A na ktoré obdobie z histórie žiarskeho futbalu si spomína najradšej? „ Boli to tri postupy za sebou. Keď som prišiel do Žiaru, tak z prvej A triedy sme postúpili do Majstrovstiev kraja, tam sme boli dva-tri roky a následne sme postúpili do divízie. V nej sme strávili dve sezóny a postúpili do 1. slovenskej národnej ligy, čo bola tretia najvyššia súťaž v Československu. V nej sme pôsobili sedem rokov.“ povedal Milan Barniak.
Pelegríni dostal fanúšikov do víťazného tranzu
Nasledoval majstrovský zápas druhej ligy medzi domácim Žiarom a Spišskou Novou Vsou. Domáci hráči sa snažili čo najskôr otvoriť skóre a potešiť početnú divácku kulisu. Podľa oficiálneho zápisu si na štadión našlo cestu 1591 divákov. V siedmej minúte vystrelil z 20 metrov Paraj, jeho strela šla tesne vedľa. Na konci 16. minúty sa k strele dostal rovnaký hráč, v poslednom momente mu však dráhu strely skrižoval hosťujúci obranca. V 19. minúte utrpel zranenie domáci Sojka, ktorý bol niekoľko minút ošetrovaný. Počas oslabenia mohla streliť gól Spišská Nová Ves, po centri do šestnástky z troch metrov netrafil hosťujúci hráč bránu. V 42. minúte sa cez Matića dostal Lipták a mieril sám na bránu, obranca hostí ho fauloval a videl červenú kartu. Do konca polčasu sa už nič zaujímavé nestalo, divákov viac zaujímali kúdoly dymu valiace sa z neďalekého vrakoviska.
V druhom polčase sa do prvej šance dostal domáci Garaj, jeho strela po zemi si však nenašla cestu do siete. V 67. minúte vyslali domáci center do šestnástky, nabiehal si naň Pavúk, no hlavou nezasiahol loptu. O dve minúty neskôr mali superšancu aj hostia, ich hráč však zoči-voči brankárovi Urminskému zlyhal. V 76. minúte mohol domácich pochovať Vilkovský, ale brankár domácich opäť dobre zakročil. Domáci hrali v početnej výhode, ale v tejto fáze hry to vôbec nebolo vidieť. V 77. minúte sa z diaľky zastreľoval Pelegríni, niektorí diváci už kričali gól, trafil však len bočnú sieť. Blížil sa záver zápasu a domáci stupňovali tlak. Prišiel nadstavený čas a dlhé autové vhadzovanie do šestnástky, k lopte sa dostal Pelegríni, ale Huszárik fantasticky zasiahol. Zdalo sa, že domácim nádejam je koniec. O tom aký vie byť futbal krásny sa však diváci presvedčili v posledných sekundách zápasu, kedy Pohronie zahrávalo priamy kop z veľkej diaľky, loptu si postavil Pelegríni a bombou nádherne umiestnil loptu do vyšších poschodí brány. Na štadióne vypukla eufória, ktorá trvala ešte dlho po skončení zápasu. Žiar tak privítal nový štadión víťazstvom.
Sám strelec gólu po zápase neskrýval nadšenie: „Emócie sú neskutočné. Ľudia si to zaslúžili. Ja som to trafil hlavne kvôli nášmu trénerovi, kvôli nám a týmto fantastickým ľuďom. Keby bol prvý zápas bez gólov, asi by nešli domov šťastní, takto môžu odchádzať spokojní.“ Lukáš nastúpil na posledných dvadsať minút zápasu, no drel a po zápase z jeho tváre stekali kvapky potu. Už navždy ostane historicky prvým strelcom nového štadióna v majstrovskom zápase. „Je to neskutočný pocit, ešte si to ani neuvedomujem. Ale ako hovorím, snažil som sa kvôli ostatným chlapcom. Oni tam dnes dreli celý zápas, ja som prišiel na trávnik v sedemdesiatej minúte a zlizol smotanu. Gól nebol len môj, ale celého tímu.“ povedal Pelegríni. Ten potvrdil, že mužstvo zväzovala veľká nervozita: „Určite tam bola. Otváral sa štadión, možno sme si mysleli, že to pôjde samé, ale človeku to zväzuje nohy. Mnohí pred takouto atmosférou ešte nehrali.“
Foltán: Futbal je spravodlivý
V útrobách štadiónu vládla skvelá atmosféra. O dojmy sa s nami podelil aj konateľ FK Pohronie Rastislav Štanga: „Pocity sú vynikajúce. Celá táto akcia nemohla lepšie ani skončiť, hlavne týmto gólom na záver. Zápas bol síce na začiatku nemastný-neslaný, takticky vyrovnaný, súper, aj keď hral oslabený, tak nás k ničomu nepustil. To je však vec trénera, my sme to po organizačnej stránke myslím, že zvládli. Ľudia boli spokojní, či už s priestormi, alebo vybavením.“
Očividne unavený, ale šťastný bol na pozápasovej tlačovke aj domáci tréner Miloš Foltán: „Ak dovolíte, nebudem hodnotiť zápas. Dnes to bolo o niečom inom. Je to historický moment pre žiarsky futbal. Pre mňa je veľkou cťou, že tu môžem byť, možno by bolo vhodnejšie, keby tu sedí niekto iný. Futbal je spravodlivý a dnes celé to úsilie ľudí, ktorí nepretržite pracovali na tomto futbalovom chráme sa zúročilo. Bolo to v ovzduší. Dať gól v záverečnej minúte. Navyše taký pekný, ktorý následne vyvolal emóciu u ľudí, to je presne to, čo sme chceli. Výsledok nebol dôležitý, chceli sme si získať a udržať ľudí, ktorí nás dnes prišli podporiť. V zápase bolo určite cítiť nervozitu. Hráči, ktorí boli včera, alebo dnes na tréningu neboli vo svojej koži. Chýbala nám ľahkosť, lopta nám odskakovala a nepadala do brány. Mali sme iné predstavy, že vyhráme veľmi ľahko. Bolo v pláne, že na ihrisko sa dostanú hráči, ktorí si už niečo v tíme odkrútili, napríklad Packo, alebo Sekereš. Nešlo to, bol to ťažký zápas. Máme výborných hráčov, dnes to bolo o nich. Musím špeciálne pochváliť Lukáša Pelegríniho, zobral to na seba, dve minúty pred koncom začal hecovať mužstvo, keď ja som ho naopak upokojovať, pretože sme boli veľmi nervózni."
Program po zápase pokračoval ešte koncertmi Dary Rolins a Poison Candy. Všetci zainteresovaní ľudia pripravili divákom kvalitný a nezabudnuteľní zážitok.
