HRONSKÁ DÚBRAVA. Je to na pohľad pekná dekoratívna rastlina, ktorej sa dokonca pripisujú liečivé účinky, v skutočnosti však ide o zákerného zabijaka pôvodných ekosystémov.
Hron ako dopravný prostriedok
Hoci invázna zlatobyľ kanadská a obrovská, ktorá kvitne práve v týchto dňoch, sa rozšírila prakticky do všetkých kútov Slovenska, odborníci hovoria o lokalitách, v ktorých je situácia naozaj vážna.
Botanička Ingrid Turisová z katedry ekológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici k nim zaraďuje aj nivu Hrona od Hronskej Dúbravy po Šášovské Podhradie.
Situácia je tu podľa nej veľmi nepriaznivá a ak sa nebude riešiť na všetkých úrovniach – od samospráv, cez ochranu prírody, štát až po správcu toku, vážne to poznačí celý ekosystém v nive Hrona.
„Už teraz vidieť, ako sa charakter krajiny zmenil a keďže invázne druhy majú výborné rozmnožovacie schopnosti, bude to pokračovať,“ hovorí.
Problémom podľa nej nie je iba zlatobyľ, premnožili sa tu aj ďalšie druhy inváznych rastlín – napríklad slnečnica hľuznatá, či netýkavka žliazkatá.
Ingrid Turisová vysvetľuje, prečo sa práve v nive Hrona zlatobyliam tak zapáčilo. „Semená týchto rastlín sa výborne šíria riečnou cestou, takže tu majú invázne rastliny doslova raj. A hoci podľa zákona by mal každý vlastník pozemku tieto rastliny odstraňovať, na Slovensku to zatiaľ nik dostatočne nekontroluje,“ hovorí s tým, že často ide drahý, dlhý, zväčša niekoľkoročný boj.
Semenná banka týchto rastlín v pôde je mimoriadne silná a semená si navyše dlho uchovávajú klíčivosť. Naše pôvodné rastliny v tomto smere nemajú šancu konkurovať.
Chce to koordinovaný postup
Za vážnu považuje situáciu aj riaditeľ správy Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy Dušan Trcka.
„Likvidácia inváznych rastlín je často finančne náročná aj vzhľadom na to, že ich reprodukčné obdobie sa opakuje niekoľkokrát do roka,“ dodal s tým, že podľa novely zákona o ochrane prírody zodpovedajú za túto oblasť obce.
Tie však na to nemajú často dostatok pracovníkov, ani financie. Bude preto podľa neho nevyhnutné stretnutie so starostami, Povodím Hrona a ďalšími zainteresovanými skupina, aby sa našli najvhodnejšie formy boja s inváznymi rastlinami.
V závažných prípadoch, akým je napríklad aj tento, by mal podľa neho prispieť aj štát.
Z okrasy botanických záhrad problém
Ako okrasnú rastlinu začali zlatobyľ obrovskú a kanadskú pestovať v európskych botanických záhradách už v 17. storočí, ich domovskou krajinou sú južné časti Kanady a centrálna časť USA.
Dnes je jednou z najrozšírenejších inváznych rastlín a jej likvidácia je veľmi náročná. Odporúča sa vykopávanie, vytrhávanie, prípadne kosenie porastov v čase pred kvitnutím rastlín, aby sa zabránilo tvorbe a následnému rozšíreniu semien.
V niektorých prípadoch je nevyhnutnosťou aj jej chemická likvidácia. Všetky zásahy je zväčša potrebné opakovať niekoľko rokov za sebou.
Obdobie kvitnutia zlatobyle plní aj čakárne alergológov. Silným alergénom je aj samotná zlatobyľ, tá navyše kvitne zároveň s palinou a ambróziou.
