ŽIAR N. HR./KREMNICA. Najstaršou obyvateľkou okresu Žiar nad Hronom a určite aj jednou z najstarších žijúcich Sloveniek je Kremničanka Helena Majerová, ktorej ľudia z jej blízkeho okolia nehovoria inak ako teta Ilka.
Len pred pár dňami, 19. augusta, oslávila 106 rokov. Ako otvorene priznáva, ani sama neverila, že sa ich dožije. „No keď tak Pán Boh chcel, tak som tu,“ povie. Práve viera jej pomáha vydržať. Keď ju trápia bolesti, či pamäť neposlúcha ako za mladi, utieka sa prostredníctvom modlitby práve k Bohu.
Kalendár si nosí v hlave
Napriek problémom so zrakom a sluchom sa obyvateľka Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Kremnici snaží byť aj v súčasnosti čo najviac samostatná. „Sama sa učeše, naje, napije, má podrobný prehľad aj o tabletkách, ktoré dostáva,“ približuje bežné činnosti, ktoré sa vo vysokom veku často stávajú náročnými úlohami, riaditeľka domova Božena Schniererová.
Teta Ilka spomína, že detstvo pre ňu nebolo jednoduchým obdobím, už ako dievča prišla o matku. „Bolo to ťažké, boli sme chudobní,“ hovorí.
Rodáčka z kremnického Veterníka prežila dve svetové vojny, po dlhej chorobe pochovala aj druhú otcovu manželku, starala sa o súrodencov a neskôr pracovala ako upratovačka.
Keď sa pani Majerovej pýtame, ako vie, aký je deň, keď nemá kalendár, s úsmevom odpovie: „Kalendár mám predsa v rozume.“
Aj dnes sa živo zaujíma, čo sa deje v miestnom evanjelickom cirkevnom zbore. „Od pána farára viem, že kostol v Žiari je už hotový a posviacka bude na Pamiatku reformácie,“ prezradí nám novinku.
Keď si s ňou chceme pripiť jej obľúbeným Karpatským horkým, štamprlík si nechá naplniť sotva do polovice. Keď ho vypije, vysvetlí nám: „Keď mám bolesti alebo ma dusí, troška si vezmem, nie kvôli pitiu, ale na zdravie.“
Spoločný darček v tvare srdca
Oslavy narodenín tety Ilky v domove trvajú v rôznych podobách aj tri dni, prichádzajú gratulanti, muzikanti, pookrejú aj tamojší klienti.
„Na jej stotrojku sme zorganizovali veľkú oslavu, na ktorú prišli jej príbuzní. Hoci sama nemá potomkov, zavítala sem jej rodina zo strany vlastných aj nevlastných súrodencov. Dnes už veľké oslavy nechce, uprednostňuje ďakovnú pobožnosť za to, že sa dožila takého vysokého veku,“ hovorí riaditeľka domova dôchodcov.
Od zamestnancov a klientov domova dostala už po niekoľkýkrát vankúšik v tvare srdca s vyšitým jubileom. Na jeho tvorbe pracujú spoločne. „Niekto vyšíva, niekto plní srdiečko,“ opisuje tvorbu daru riaditeľka domova. Ornamenty a výšivka na srdiečku aj tento rok korešpondovala s výzdobou na veľkej torte.
Teta Ilka si zaspievala nábožné piesne a spolu s Duom Danyo zo Zvolena si zaspomínala aj na svoju obľúbenú ľudovku Zahučali hory, zahučali lesy. Tá akoby vystihovala jej život. „Moje mladé časy nezažili krásy, moje mladé letá nezažili sveta...“
Napriek tomu, že ju ako Veterníčanku mrzí, že sídlo okresu sa pred desiatkami rokov presunulo z Kremnice do Žiaru, čitateľom našich novín venovala takýto odkaz: „Prajem im veľa prospechu, zdravia, sily, no aj veľa rozumu a dôvtipu. Nech sa im ujde všetkého dobrého.“
