KREMNICA. Bojovník s veľkým srdcom. Taký bol Kremničan Matej Tóth, ktorý vlani na konci septembra prehral svoj nerovný boj so zákernou leukémiou.
Iba pár dní predtým sa konal šiesty ročník volejbalového turnaja Zasmečuj deťom zdravie, ktorý vo svojom rodnom meste založil. Už sa ho nemohol zúčastniť osobne, no z nemocničnej postele sa poďakoval každému, kto bol ochotný prispieť na dobrú vec. A v duchu bol s nimi všetkými aspoň cez sociálne siete, keď už nemohol stáť pod sieťou volejbalovou.
Výťažok turnaja ide každoročne na projekty občianskeho združenia Svetielko nádeje, ktoré pôsobí pri onkologickom oddelení Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici. Matej ležal na tomto oddelení opakovane a dobre poznal smutné, no často aj krásne príbehy detí a kamarátov z tohto oddelenia. A keďže bol aj zanietený športovec, ktorý nevedel sedieť nečinne na posteli, rozhodol sa pomáhať napriek tomu, že neraz potreboval pomoc on sám.
Turnaj sa stane jeho memoriálom
Ani Matejov odchod však nič nezmenil na tom, že jeho turnaj bude chorým deťom pomáhať ďalej. „Vôbec sme nerozmýšľali nad tým, že by turnaj mal zaniknúť, práve naopak. Bola to Matejova srdcová záležitosť a práve preto nám záleží, aby sa v dobrej veci pokračovalo,“ hovorí Matejov otec Ladislav Tóth.
Na jeho príprave sa podieľa viacero priateľov a rodinných príslušníkov, jadro podľa Ladislava tvoria Matejova priateľka Monika Frindtová a kamarát Paťo Roob. „Samozrejme, aj mnohí ďalší, keďže náš Matej mal kopec kamarátov,“ hovorí otec s tým, že už sa im podarilo založiť aj občianske združenie, ktoré ponesie rovnaký názov ako turnaj samotný.
Matejova priateľka Monika hovorí, že záujem volejbalových družstiev o turnaj je tento rok mimoriadne veľký, dokonca už museli z organizačných dôvodov pozastaviť prijímanie ďalších družstiev. Tradične bude s turnajom spojený aj kultúrny programo, na ktorom vystúpia Adam Ďurica, či skupina Virvar. „Chceme pripraviť akciu tak, ako by si to želal Matej. Verím, že sa nám podarí vyzbierať pre Svetielko nádeje peknú sumu, vďaka ktorej sa skvalitní život malých pacientov,“ hovorí Monika, ktorá príbehy detí z oddelenia tiež dôverne pozná. S Matejom totiž strávila na oddelení nemálo času.
„Svetielkáči“ Matejovi: Pre nás zostane svetielkom
„Matej Tóth bol náš bývalý pacient, ktorému sa nechcelo zostávať v skupine, ktorá pomoc prijíma, ale chcel sa stať tým, kto pomáha. Podarilo sa mu to úžasne. Zorganizoval akciu, počas ktorej sa športuje, zabáva a pritom nezabúda na choré deti. Turnaj je toho dôkazom,“ hovorí riaditeľka občianskeho združenia Svetielko nádeje Veronika Rosová.
Za cenné považuje aj to, že Matej dokázal nadchnúť pre pomoc Svetielku nádeje široký okruh ľudí: „Toto nadšenie pretrváva aj teraz, keď už medzi nami nie je. Dôkazom toho je aj ďalší ročník volejbalového turnaja , ktorý bude tento rok Memoriálom Mateja Tótha. Ďakujeme všetkým jeho nasledovníkom, rodine i priateľom za obrovské nasadenie, s akým pripravujú siedmy ročník."
Ingrid Škropeková zo Svetielka nádeje zažila s Matejom a jeho rodinou pekné chvíle aj počas turnajov. Hoci ten posledný už bol bez Mateja smutnejší. „Tóthovci sú úžasná rodina a mňa veľmi mrzí, že im Maťo odišiel. Bol to krásny muž, človek s tak veľkým srdcom, ako bol aj on, “ hovorí. Spomína si, ako jej telefonoval počas posledného turnaja, keď už bol v nemocnici. „Bol smutný, že tam nemôže byť s nami. Napriek tomu zorganizoval toto podujatie priamo z nemocničného lôžka. Je mi cťou, že som mohla ich rodinu spoznať a poďakovať sa za to, čo kedy pre nás urobili, a tiež za to, že sa rozhodli pokračovať v krásnej akcii,“ povedala s tým, že na Maťa „Svetielkáči“ nikdy nezabudnú, lebo do sŕdc sa im navždy vryl jeho nezabudnuteľný úsmev a radosť zo života.
Optimista , ktorý ukrýval pod nemocničnou posteľou činky
Život Mateja Tótha sa zmenil počas jedného leta, keď mal osemnásť rokov. V tom čase študent Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Banskej Bystrici spočiatku pripisoval dovtedy nepoznanú únavu záťaži po športovaní. Bolo toho naňho dosť, hrával volejbal, behal, zdolával na bicykli dlhé trasy, hádzal oštepom. Krátko po začatí školského roka mu však dalo telo jasne najavo, že za problémami nie je obyčajná chrípka, či zápal hrdla. Vážnej onkologickej diagnóze dokázal vzdorovať takmer šesť rokov, hoci ochorenie sa opakovane vrátilo.
Bol to však optimista, ktorý sa nepoddával. Aj dnes si pamätám ako sa smial, keď mi rozprával, že aj počas chemoterapií skrýva pod posteľou činky, aby neprišiel o kondičku. Vtedy mi aj vysvetlil, ako sa zrodila myšlienka pomoci iným deťom: „Išli sme si s kamarátmi po volejbale posedieť a napadlo nás, že týmto spôsobom by sa dalo združeniu pomôcť. Za tie dlhé mesiace v nemocnici som vedel, čo prežívajú iné choré deti a že by som mohol urobiť niečo užitočné. Tak sme sa do toho pustili. “
Posledný vážny nápor choroby však už Matejov oslabený organizmus nezvládol. Jeho turnaj však bude naďalej pomáhať deťom, ktoré to tak veľmi potrebujú.
