ŽIAR NAD HRONOM. Syn prekonal otca. Aspoň po tej futbalovej stránke. O tom, aké je to vychovávať futbalovú superstar, ale aj o mnohých ďalších veciach sme sa porozprávali s Ľubomírom “Gagom“ Škriniarom.
Medzi vašimi známymi vám zrejme nikto nepovie inak ako Gago. Ako vznikla táto prezývka?
– Mal som asi tri roky, keď mi ju dali. Je spojená s futbalom, v Ladomerskej Vieske som hrával futbal so staršími chlapcami a s loptou som bol hernejší. Zrejme som im pripomínal Gaga z Realu Madrid (smiech).
Aká je vaša futbalová minulosť?
– Začínal som hrávať v Ladomerskej Vieske za žiakov. Neskôr tam táto kategória zanikla, a tak som prešiel do Lutily. V doraste som sa však vrátil nazad do Viesky. V 84. som narukoval a odišiel do Čiech, kde som hrával aj druhú Československú národnú ligu. V 86. som sa vrátil nazad do Ladomerskej Viesky. S ňou som zažil postupy do štvrtej aj tretej ligy. Hráčsku kariéru som skončil vo veku 39 rokov.
Nasledovala vaša trénerská kariéra...
– Áno, trénoval som žiakov v Žiari nad Hronom, medzi nimi aj Miňa. Hrali sme prvú žiacku ligu. Neskôr, keď syn odišiel za futbalom do Žiliny, som s trénovaním prestal. Už mi to časovo nevychádzalo.
Vo futbale ste si toho teda preskákali mnoho. Čo najkurióznejšie vám ostalo v pamäti?
– Zrejme môj gól kolenom od polovice ihriska. V drese Viesky sa mi ho podarilo streliť Hliníku nad Hronom. Atakoval som súperovho stopéra, ten ma nastrelil a lopta nakoniec skončila až v bráne.
“Gago“ s manželkou Slavomírou. (zdroj: FOTO: FB Slavomíra Škriniarová)Boli ste v podstate prvým človekom, ktorý si na novom žiarskom štadióne kopol do lopty, keďže sme mali slávnostný výkop. Potešilo vás, že pri výbere padlo práve vaše meno?
– Určite to bola pre mňa česť. Podľa mňa rátali s tým, že slávnostný výkop bude mať Miňo, tomu sa ale v tom čase nedalo pricestovať na Slovensko, a tak padla voľba na mňa.
Futbalom žijete. Ako trávite futbalové víkendy?
– Áno, žijem. Navštevujem zápasy v našom regióne. Najčastejšie chodím na Pohronie, Ladomerskú Viesku, chodieval som aj do Slaskej. Minule sme boli s manželkou aj v Miláne, na zápase Miňovho Interu s Fiorentinou.
Ako sa Milan javil ako futbalista, ešte keď pôsobil v žiarskom klube?
– Pôvodne bol útočník a aj preto ho Žilina brala do svojich žiackych kategórií. Samozrejme, dá sa povedať, že vynikal, keďže hrával s o dva roky staršími spoluhráčmi. Potom si ho vybrala Žilina, mal dvanásť rokov, keď odchádzal.
Kedy ste začali tušiť, že by z Milana mohol vyrásť špičkový futbalista?
– Možno práve pri tom prestupe do Žiliny. Hrali sme tam zápas a zaujal tamojších trénerov. Sami si ho vybrali, ja som ho nikam netlačil. Bolo z toho najprv hosťovanie, potom trvalý prestup.
Do Žiliny teda odišiel v mladom veku, ako ste to zvládali?
– Bolo to ťažké. Kým bol v škole alebo na tréningu, bolo to v pohode. Potom prišli večery a on ostal sám, bez rodičov. Ostatní jeho spoluhráči boli väčšinou zo Žiliny alebo z Hričova, boli s rodinami, on sám na internáte.
Žilina je známa svojou kvalitnou prácou s mládežou, myslíte si, že práve tam položili základy jeho hviezdnej budúcnosti?
– Také tie najzákladnejšie základy mal zo Žiaru. Ale áno, Žilina mu veľa dala, tam napredoval určite rýchlejšie.
Bolo aj isté obdobie, konkrétne v Zlatých Moravciach, keď boli médiá k jeho výkonom kritické, ako ste to vtedy vnímali?
– V Moravciach bol vtedy na hosťovaní, vtedy ho tam viedol tréner Jarábek. Myslím si, že to bolo spôsobené tým, že mu neustále menil posty, hrával inde, ako bol zvyknutý. Proste mu to nesadlo. Potom sa ešte aj zranil. On sám to tiež ťažko prežíval. Posunuli ho zo Žiliny do Zlatých Moraviec, aby nabral hernú prax, ale nakoniec tam toho veľa nenahral. Po zranení sa vrátil do Žiliny, kde ho dali dokopy a tréner Guľa z neho spravil stopéra.
Po žilinskom období nasledoval presun do veľkého futbalu, zakotvil v Janove. Spočiatku nepatril do základnej zostavy, čím presvedčil trénerov, že na to má?
– Poviem to tak, ako to je. Pod trénerom Montellom nehrával a asi mesiac ani netrénoval. Sám tréner nevedel, kto Milan je. Je to zvláštne, lebo práve on si ho do tímu vybral. Ale ako som povedal, nehrával, netrénoval, maximálne tak sám za bránou. Využíval ho len na univerzálne, doplňujúce veci a dosť. Potom prišiel tréner Giampaolo, zobral si ho do prípravy, dal mu všetko potrebné a dostal sa do základu.
Ako hodnotíte s odstupom času Majstrovstvá Európy 21-ročných? Pretrváva vo vás pocit krivdy?
– Zo začiatku to tak skutočne bolo. Vravelo sa, že sa dohodli, ale už to neriešim. V prvom rade sme mali bodovať s Anglickom, to sa nepodarilo a už sme to nemali vo vlastných rukách.
Ako dlho sa s tým vyrovnával Miňo?
– Trápilo ho to, kým boli chlapci z tímu ešte pokope. Vedeli, že už sa všetci v jednom tíme nestretnú. No tá emócia neskôr opadla, keď šiel nazad do Janova. Mal povinnosti, ktoré musel riešiť, a tak mu neostalo veľa času trápiť sa tým.
Čo hovoríte na to, že sa stal najdrahším slovenským futbalistom?
– Je to úžasné, je to úspech, ale na to sa až tak nedívam. Oveľa viac ma zaujímajú jeho výkony, ktoré podáva. Tými sa v prvom rade presadil a stanovil si cenu.
Aké máte zážitky zo San Sira? Ako často plánujete chodiť na synove zápasy?
– Úžasné. Je to krásny štadión pre 80-tisíc divákov. S manželkou sme mali vstupenky do VIP-zóny, čiže sme sa dostali aj na miesta, kam sa obyčajný človek nedostane. Som rád, že im vyšiel prvý zápas. Keby sa dalo, tak na synove zápasy chodím aj každý víkend. Mám však vybrané niektoré atraktívne zápasy, na ktoré sa chcem ísť pozrieť. Chcel by som vidieť konfrontáciu Interu s AC Miláno a SSC Neapol.
Ako Milana z osobnostnej stránky zmenilo pôsobenie v špičkových kluboch?
– Myslím, že sa nezmenil, ostal taký, aký bol. Hádam to tak aj ostane. Určite je zodpovednejší, všetko si vie sám vyriešiť, ma svoje názory. Cítim to z neho, keď sa spolu rozprávame. My s manželkou mu môžeme síce poradiť, ale vieme, že sa dokáže rozhodovať sám.
Môžete prezradiť jeho vysnívaný klub?
– Keď bol mladší tak sa mu najviac páčila španielska liga, hlavne Real Madrid.
V čase rozhovoru sme akurát po kvalifikačnom zápase Slovenska so Slovinskom. Boli ste na zápase? Ako by ste ho zhodnotili?
– Áno, bol som na ňom. Bol to ťažký zápas, najmä v tom, že nemohla nastúpiť osvedčená stopérska dvojica Škrtel s Ďuricom. Pre trénera Kozáka to bola veľmi ťažká situácia, ale mal šťastnú ruku. Synove výkony nerád vychvaľujem, nech si úsudok spravia druhí, ale podľa mňa hral spoľahlivo a dobre dirigoval obranu.
V zostave sa objavili aj viacerí hráči úspešnej 21-tky. Zastali si dobre svoje miesta?
– Chlapci sa dobre chytili a Kozákovi dokázali, že si zaslúžia svoje miesta. Klobúk dole pred Lobotkom, Rusnák taktiež zahral veľmi dobre.
