KREMNICA. Augustový Deň otvorených dverí v niekdajšom Františkánskom kláštore v Kremnici sa stretol s mimoriadnym záujmom, taký nápor návštevníkov organizátori nečakali. Boris Kollár zo spoločenstva Obnov František svoj dom hovorí, že počas jedného dňa si kláštor, ktorý bežne otvorený nie je, prišlo pozrieť až 600 ľudí. Už 30. septembra počas podujatia ku Svetovému dňu turizmu budete mať podobnú príležitosť opäť.
„Aj počas tohto dňa sprístupníme katakomby, kvadrum – átrium, divadelnú miestnosť, redakčnú miestnosť či Františkánsku sýpku,“ hovorí Boris Kollár s tým, že kláštor nie je bežne sprístupnený verejnosti a otvorený býva len výnimočne.
„Pravidelne kláštor zatiaľ neplánujeme otvárať,“ dodáva.
Zachraňujú ho postupne
Kremnická farnosť sa snaží rozsiahly objekt zachraňovať v rámci svojich možností, uvítajú však akúkoľvek iniciatívu na jeho záchranu.
Prvá lastovička sa črtá v Slovenskom šachovom zväze, ktorý by chcel na prízemí kláštora zriadiť Sieň slávy.
Správca farnosti Marian Krajč hovorí, že obnova sa v tomto roku zameriava na výmenu strešnej krytiny na bašte kláštora, keďže tá už bola v havarijnom stave. Na tento účel získali grant z ministerstva kultúry vo výške 9-tisíc eur.
Reštaurátorské a statické práce by mali pokračovať aj na najstaršom objekte stavby – sýpke z 13. storočia, na ktorú získali dotáciu vo výške 8-tisíc eur. Správca farnosti dodáva, že v nasledujúcom roku chcú podať viacero žiadostí, napríklad na reštaurovanie hlavného oltára vo farskom kostole a kazateľnice.
Kým nezaúradovali komunisti
V kláštore pôsobila po dobu tristo rokov rehoľa františkánov. V roku 1949 františkánov násilne odvliekli a komunistický režim kláštor zlikvidoval. Objekt už nesmel slúžiť na náboženské účely, prešiel pod štát a podstúpil úpravy, ktoré pamiatku vážne poškodili.
Za socializmu prišlo aj k poškodeniu podzemných hrobiek a zneuctenie pozostatkov rehoľníkov, ktorí tu boli pochovaní. Kláštor má zaujímavé dispozičné riešenie. Jadrom je štvorcové kamenné nádvorie – kvadrum, kláštorné chodby na troch podlažiach a niekoľko desiatok kláštorných ciel.
Súčasťou kláštora je systém podzemných chodieb a krýpt. V zadnom krídle kláštorného komplexu sa nachádza niekdajšia divadelná miestnosť františkánov. Sú tu aj miestnosti, ktoré františkánom slúžili ako redakcie celoslovenských periodík, napríklad časopis pre deti Priateľ dietok a časopis pre členov františkánskeho svetského rádu Serafínsky svet. V Kremnici pôsobili františkánski literáti Rudolf Dilong či Libor Mattoška.
