ŽIAR NAD HRONOM. Žiarski hasiči opäť ukázali, že patria medzi slovenskú elitu. Zo súťaže o putovný pohár prezidenta Hasičského a záchranného zboru pre najlepšie družstvo hasičov záchranárov v Humennom si tento rok priniesli to najvyššie ocenenie, keď porazili konkurenciu a skončili prví.
Zvládnuť museli viaceré technické disciplíny, ale aj predlekársku prvú pomoc, ktorá je dôležitou súčasťou aj pri ich každodennej záchranárskej práci.
„Súťažíme už roky, no v tých posledných sa vytvoril kolektív, ktorý má záujem zlepšovať sa. Berieme to v podstate ako majstrovstvá Slovenska, takže výsledok nás samozrejme teší, najmä to, že sme dokázali poraziť aj družstvá z brigád, ktoré majú doma tréningové veže a ich možnosti na kvalitnú prípravu sú lepšie,“ hovorí Ján Kobelár, vedúci družstva, ktoré v súťaži aj tentoraz reprezentovalo hasičov z celého Banskobystrického kraja.
Vychytali chybičky z minulých rokov
Členmi úspešného družstva boli František Páleník, Miroslav Krajči, Maroš Kravec, Milan Jaďuď, Michal Kukura a ako náhradník Peter Kocian. „Traja sú zo Žiaru, jeden z Banskej Štiavnice, ďalší z Novej Bane a jeden nedávno zo Štiavnice prešiel do Zvolena,“ pripomína pestré zloženie tímu Kobelár.
Žiarski hasiči vedeli, že v tomto ročníku majú našliapnuté na dobrý výsledok, v súťaži, ako je táto, však rozhodujú detaily a sekundy.
„Do určitej miery je to aj zhoda okolností. Čo sme my pokazili po iné roky, teraz pokazili iní,“ hovorí Miroslav Krajči, no vzápätí povie, že prípravu rozhodne nepodcenili a čo-to odkukali aj od konkurencie.
„Mali sme videá z minulých ročníkov, snažili sme sa zlepšiť naše časy – pri vyťahovaní raneného zo studne, na kladke, na karabíne, vychytali sme chyby a popasovali sa s našimi slabosťami,“ potvrdzuje jeho slová tímový kolega František Páleník.
Zvíťaziť chcú aj na budúci rok
Skúsení záchranári trénovali v Žiari, ale aj vo výcvikovom centre v Lešti, všetko do seba muselo zapadnúť. Stálo to čas, energiu a rodiny a blízki si niekoľko dní v roku museli poradiť bez nich. Už po prvom súťažnom dni, ktorý sa vydaril, prišla malá oslava.
„Ale iba symbolická, disciplína a zodpovednosť musí byť. Chlapi cítili, že to môžeme dať,“ spomína na dramatické chvíle z konca septembra Kobelár. Keď bežali do cieľa, bol to, ako hovoria, „poriadny hukot“. Po aktuálnom prvom mieste sú ambície jasné. „Končiť sa nechystáme, takže jednoznačne chceme výsledok obhájiť. Aj keď vieme, že to bude ťažké a poraziť nás bude chcieť najmä Humenné. Ak sa nám podarí vyhrať trikrát, pohár ostane u nás,“ hovorí vedúci družstva.
Ako dobrú reklamu vníma víťazstvo tímu Ivan Pružina, šéf Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom.
„Skončiť v rámci Slovenska na prvom mieste je určite úspech. Sme radi, že sa im to podarilo. Aby sme to obhájili, potrebovali by sme väčšiu podporu. Uvidíme, ako sa k tomu postaví krajský riaditeľ,“ hovorí.
Tímu by pomohlo najmä technické vybavenie, predovšetkým nadstavba základného lezeckého výstroja, ale aj lepšie tréningové možnosti.
Jedna z mobilu. (zdroj: Archív František Páleník)Stres pri reálnom zásahu je iný
Hasičov sme sa opýtali aj na to, čo súťaž prináša do ich štandardnej práce. „Pracujeme tam s rozbrusovačkou, s hydraulickým náradím, so zdvíhacími vankúšmi a podobne. Rozhodne nám to dáva zručnosť. Keď človek nejakú činnosť trénuje a skúša, získa väčšiu istotu a môže poradiť aj kolegom,“ hovorí Miroslav Krajči.
Stres pri súťaži a pri skutočnom zásahu je však podľa členov tímu rozdielny.
„V tom druhom prípade sa človek bojí o život zachraňovaných, aj o ten svoj. V súťaži je to bezpečnejšie. Pri výjazde človek musí myslieť na viac vecí naraz. Tu to máme nacvičené, vieme, čo čakať, ale v teréne nás môže hocičo prekvapiť a my na to musíme byť pripravení a reagovať. V súťaži je to stále rovnaké, v teréne je každá situácia iná,“ objasňuje Krajči.
