ŠTIAVNICKÉ VRCHY. Príhodné meteorologické podmienky nastupujúceho babieho leta umožnili pred niekoľkými dňami (11.10.) dvom šťastlivcom zachytiť unikátny a veľmi vzdialený pohľad zo Sitna na masív Gölleru v Mürzstegerských Alpách. Týmito slovami uviedol na svojom oficiálnom facebookovom profile pravdepodobný slovenský rekord v diaľkovom pozorovaní Slovenský hydrometeorologický ústav.


Nečakané maximum ako bonus
Dvojici v zložení Dalibor Výberči a Ivo Ivan sa z najvyššieho miesta Štiavnických vrchov podarilo dohliadnuť do Rakúska, do vzdialenosti 260,2 kilometra. Prekonali tak dosiaľ platné neoficiálne maximum z januára tohto roka, výhľad z tatranskej Končistej na Šerák v Hrubom Jeseníku v Českej republike, o viac ako 15 kilometrov.
Dalibor Výberči pripomína, že ide o pravdepodobný rekord, keďže nie všetky diaľkové fotografie musia byť verejne dostupné.
„Lovenie ďalekých výhľadov je disciplína, ktorú proste máme radi a to, že sa nám zrejme podaril rekord, nie je nič viac len zaujímavý bonus navyše. Bolo to jednoducho vtedy na Sitne super a bolo to pre nás celé veľká zábava, ako sa vraví chlieb ani maslo kvôli tomu lacnejšie nebudú,“ komentuje s nadhľadom úspech v netradičnej disciplíne jeden z pozorovateľov.
Na takmer dokonalé podmienky a výhľad si v stredu večer museli počkať. Alpy zo Sitna sa im podarilo zdokumentovať na druhý pokus. „To mi príde ako veľké šťastie. Jednak sme nemohli tušiť, či sa nám to vôbec podarí, ale aj dúfajúc, že raz áno, sme očakávali oveľa väčšiu porciu neúspešných pokusov,“ hovorí Výberči a otvorene priznáva, že klišé „byť v správny čas na správnom mieste“ sa u nich naplnilo do bodky.
Počasie sa totiž nielen na vyhliadke, ale aj na mieste, kam sa pozorovatelia snažia dohliadnuť, môže zmeniť za pár minút.

Keď sa príprava spojí so šťastím
Prečo si vybrali na pozorovanie rakúskych Álp práve Sitno, z ktorého sa dá dohliadnuť aj do našich Tatier, na Malé či Biele Karpaty, ale i do Maďarska – na pohoria Matra či Bakonský les? Strategickou je podľa Výberčiho skutočnosť, že medzi týmto slovenským vrchom a východnou časťou Álp je rozľahlá nížina.
„Vzájomnému výhľadu tu nebránia iné vrchy a pohoria,“ spomenie pochopiteľnú podmienku.Hlavným faktorom, ktorý ďalej rozhoduje o úspechu či neúspechu pozorovania, je počasie. „Musí byť jednoducho čo najpriezračnejší vzduch medzi vaším pozorovacím miestom a pozorovaným objektom,“ objasňuje s tým, že ako vyštudovaný geograf so špecializáciou na meteorológiu a klimatológiu má určitú výhodu.
Pracovne nezriedka spolupracuje so Slovenským hydrometeorologickým ústavom, má tam teda priateľov a známych, ktorí radi poradia. „Keď sa chystám na pozorovací výjazd, konzultujem podmienky aj s nimi. Veľmi rád by som poďakoval Paľovi Faškovi, on je akýmsi mojím počasiarskym tútorom,“ hovorí.
Svoju úlohu zohráva aj poloha Slnka a s ňou súvisiace osvetlenie. „Na mimoriadne vzdialenosti sa bežne pozoruje hlavne pri svitaní a súmraku,“ objasňuje.
Ďalším dôležitým aspektom, bez ktorého to jednoducho nejde, je fotografická technika. V dnešnej dobe síce podľa pozorovateľa nie je problém zadovážiť si ju, je dostupná, no jej kvalita zaváži najmä pri extrémne vzdialených cieľoch.

Každý výhľad skrýva dobrodružstvo
Diaľkové pozorovania a fotografovanie sa pre Dalibora a Iva stali záľubou, no žiadne veľké konkrétne ciele si v tejto oblasti nedávajú.
„Naším trvalým poslaním je vyznávať a propagovať aktívny spôsob života, spoznávajúc krásne zákutia a prírodu Slovenska,“ poznamenáva za oboch Výberči s dôvetkom, že čakanie na tie zo Slovenska najvzdialenejšie výhľady je pre nich relaxom. Spája sa v ňom to, čo majú radi, hory a turistika, v jeho prípade i meteorológia, klimatológia a geografia, a samozrejme dobrodružstvo.
Pre fanúšikov dychberúcich výhľadov a ich fotografovania na veľké vzdialenosti založila dvojica priateľov nedávno stránku naobzore.net, kam môže prispieť každý, kto má v tomto smere čo ponúknuť.
„V princípe stačí jednoducho niečo ďaleké odfotiť a poslať to na náš kontakt s príslušnými informáciami. My to iba obsahovo overíme a je to,“ odkazujú s tým, že výsledky zaujímavých pozorovaní, nielen tých extrémne ďalekých, radi uverejnia.
Ako ďaleko sa dá dovidieť?
Najďalej sa dá z územia Slovenska teoreticky dovidieť (zrejme) z Vysokých Tatier do Apusenských hôr v Rumunsku vo vzdialenosti vyše 330 kilometrov. Toto pohorie je tiež možné uvidieť z Kráľovej Hole.
Aktuálne platný svetový rekord v diaľkovom pozorovaní má hodnotu 443 kilometrov.
ZDROJ: NAOBZORE.NET