KREMNICA/B. BYSTRICA. Stretli sa pred niekoľkými rokmi na outdoorovej akcii Slnko na skalách a hneď našli spoločnú reč. Kremničan Juraj Koreň, ktorý momentálne žije v Banskej Bystrici, sa usmeje, že zatiaľ čo Michal Sabovčík hlavne lezie a trochu lieta, on pre zmenu hlavne lieta a trochu lezie. „Keď to spojíme, mali by sme vedieť rovnako dobre lietať aj liezť po skalách.“
Zem, voda, vzduch
Z kamarátstva a opakovaných výstupov a následného lietania v horách sa postupne začal rodiť nezvyčajný nápad, aký zatiaľ nemá vo svete obdobu. Sabovčík s Koreňom sa totiž rozhodli vyliezť sedem neznámych vrchov na siedmich svetadieloch a potom z ich z vrcholca zletieť na paraglide.
Prvá časť ich adrenalínovej výpravy sa začne už čoskoro – v decembri na Antarktíde. Cez satelit už vytypovali niekoľko doteraz nepomenovaných vrcholov, na ktoré by chceli zdolať.
„Kritériom nie je výška vrcholov. Povedali sme si, že pôjdeme cestou dobrodružstva a zdoláme kopce, kde ešte nikdy nikto nestál a nikto z nich neletel,“ hovorí Juraj s tým, že spojiť chcú tri elementy – vodu, vzduch a zem. Pýtate sa, čo tam robí voda? K vytypovaným vrcholom sa totiž budú plaviť na plachetnici.
Vianočná kapustnica asi skončí v mori
„Čo sa týka nášho prvého bodu – Antarktídy, podarilo sa nám nájsť človeka, ktorý Drakov prieliv medzi južnou Amerikou a Antarktickým polostrovom, kde sme si vytypovali vrchy nielen na plachetnici zdolal, ale vrátil sa z plavby živý. O prielive sa hovorí, že je to námornícky Everest,“ dodáva Juraj s tým, že táto oblasť je známa vysokými vlnami a silným vetrom.
Na plavbu nastúpia priamo na Štedrý deň a bude trvať niekoľko dní, počas ktorých preplávajú takmer 1300 kilometrov.
Počítajú preto aj s morskou chorobou a s tým, že vianočná kapustnica skončí s veľkou pravdepodobnosťou vo vodách prielivu.
Vrcholce bez mena
Vybrali si päť vrcholov, dva z nich v blízkosti ostrova Adelaide. Ak vysnívaný a nedotknutý vrch zdolajú, dajú mu aj meno. Aké, nad tým ešte uvažujú. A nie je vylúčené, že vrchov zdolajú aj viac.
Výber termínu podľa Juraja tiež nie je náhodný. Kým Slovensku budú v tom čase vládnuť najdlhšie noci, v Antarktíde noci prakticky ani nebudú. „Zo športového hľadiska je to veľmi výhodné, pretože môžeme postupovať nahor bez problémov zníženej viditeľnosti počas noci,“ hovorí Juraj. Dodáva, že ich cieľom je posunúť slovenské horolezectvo a paragliding extrémnejším a dobrodružnejším smerom a búrať dogmy o tom, že sa to nedá.
Výsledkom dobrodružnej cesty bude aj filmový dokument. Na cestu idú s nimi aj dvaja dokumentaristi, tí však na samotné vrchy nepolezú. Tam si už budú musieť vystačiť sami s malými akčnými kamerami. Tie ich nezaťažia, keďže pri výstupe musia prepočítať každý gram záťaže. Našťastie, kvalitné padáky, ktoré slúžia v prípade núdze aj ako stan, vážia okolo dvoch kilogramov. A so základnými potravinami, nápojmi, či spacákom by záťaž na chrbte nemala prekročiť desať kilogramov.
Samozrejme, ide o finančne náročný projekt, takže dvojica sa uchádza aj o podporu milovníkov hôr a extrémnych športov. Rozbehli preto rôzne prezentácie, moderné formy sponzoringu a ako odmenu za podporu môžete získať napríklad tandemový let s Jurajom, suveníry z Michalovho výstupu na osemtisícové Dhaulághirí, tričká alebo napríklad aj kamienok z Antarktídy.