REPIŠTE. Najlepšie sa cíti v bezpečí svojej izby a pri počítači, kde môže celé hodiny pracovať na témach, ktoré ho zaujali. Je to hlavne mytológia, história, či vesmír.
Miloš Bahúl (24) je Asperger. Ide o poruchu z autistického spektra, pri ktorej sa prejavuje narušenie v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a vzorcov správania.
Na druhej strane však mávajú jedinci s Aspergerovým syndrómom často výnimočné schopnosti a s touto poruchou sa zvyknú spájať aj mnohé mená vedcov a mysliteľov. Je to napríklad Isaac Newton, Thomas Alva Edison, Albert Einstein či Isaac Asimov.
Pre Miloša sú ich životy a osudy veľkou inšpiráciou a možno aj malým návodom, že osudu sa netreba poddať.
Neuniesol tlak zmien
Pred časom sa pustil do písania témy s príznačným názvom: Život autistu z dediny – Moja vlastná skúsenosť a skúška životom. Miloš sa v nej otvorene spovedá zo svojich pocitov a skúseností, ktoré prežíva s Aspergerom.
„Vo svojom živote som to nemal jednoduché. Najmä v škole. Po nastúpení do 5. triedy v Hliníku nad Hronom sa mi začali hromadiť problémy. Počas celej základnej školy sa pri mne vystriedali tri asistentky. Pýtate sa prečo? Vtedy štát nemal na ich výplaty, preto škola získavala financie z úradu práce. Bolo to strašne málo. Vzhľadom na moju diagnózu mi ich striedanie nerobilo dobre,“ spovedá sa.
Nakoniec to dopadlo tak, že základnú školu dokončil doma. Neuniesol tlak a zmeny zo všetkých strán a jedného dňa v škole odpadol.
Ošetrujúca lekárka mu odporučila ostať doma a učiteľka chodila do rodiny raz do týždňa.Ako objaviť sám sebaLekárka mu odporučila ostať v domácom prostredí, a tak od skončenia základnej školy až do osemnástich rokov zostal doma.
Neskôr navštevoval denný stacionár v Banskej Štiavnici. Nezvykol si hneď, no postupne sa to stabilizovalo.
„Potom prišlo niečo, o čom sa mi ani nesnívalo: Môj mozog sa začal uvoľňovať a postupne som zisťoval o sebe veci, o ktorých som vôbec netušil, že ich dokážem. V mozgu sa mi uvoľňovali aj iné pocity, ale tie už bolo ťažšie dostať pod kontrolu. Trvalo mi to aj niekoľko mesiacov. Cítil som nutkanie na veci, ktoré boli vtedy ešte neuskutočniteľné a nemohol som s tým nič urobiť. Chytal som záchvaty plaču,“ priznáva.
Postupne však prichádzali pozitívne životné momenty. Jedného dňa sa zveril, že vie rozprávať príbehy z gréckej mytológie. Vtedy mu navrhli, aby o tom pripravil prezentáciu.
Za pomoci programu PowerPoint a skicáru sa mu to podarilo nad očakávanie, hoci spočiatku o konečnom výsledku aj on sám pochyboval. No keď prišla premiéra, všetci žasli.
A Miloš sa odvtedy venuje prezentáciám pravidelne. Zasadne k počítaču a ukazuje nám, že je to poriadne náročné. Približne tri mesiace systematickej prípravy na jednu prezentáciu.
Žiakom základných škôl v okolí, ale aj študentom stredných a vysokých škôl už takto predstavil napríklad staroveký Egypt, druhú svetovú vojnu, ale tiež záhady vesmíru, osudy Walta Disneyho či históriu vzniku videohier. A teraz už poctivo pracuje na vynálezoch a objavoch.
Ku každej prednáške si v predstihu pripraví aj plagát. „Zaberie mi to zhruba deň, najčastejšie pracujem s corellom, či photoshopom,“ hovorí.
Povzbudzujú ho aj priatelia
Jeho hnacím motorom je hlavne mamka, ktorá mu venuje všetok svoj čas a priatelia Hubert a Lenka. Vďaka homeopatovi Hubertovi Hilbertovi odprezentoval jednu zo svojich tém aj na Fakulte prírodných vied UMB v Banskej Bystrici.
Bol to pre neho zážitok, lebo vtedy necíti trému, či nepokoj.
Lenka Búciová z ranču Zlatý vrch sa mu zas venuje pri hippoterapii a ďalších aktivitách. „Jazda na koníkoch mi veľmi pomáha, uvoľním sa,“ hovorí.
A aký bol najkrajší pocit, ktorý pri prezentáciách na školách zažil? „Keď mi jeden z chlapcov základnej školy po prezentácii povedal: Tak toto bolo naozaj super.“
Dodáva, že zároveň chce cez tieto aktivity poslať odkaz všetkým deťom, mladým, dospelým aj rodičom, ktorí bojujú s náročným osudom, aby sa nedali odradiť a išli za svojim snom.
