Ste poslancm BBSK aj v súčasnosti. S čím ste do toho pred štyrmi rokmi išli a čo z vašich zámerov, cieľov sa vám podarilo naplniť?
- Moje zámery vychádzali vždy z kompetencií samosprávneho kraja. Aj dnes niektorí hovoria o veciach, ktoré ani nemôžu naplniť. Mojím hlavným cieľom bolo presadzovať opatrenia pre oblasť dopravy, a to najmä z komisie dopravy pri zastupiteľstve.
Myslím si, že som sa stal jej plnohodnotným členom a striehol som veľmi pozorne, ako sa rozdeľujú a míňajú finančné prostriedky na úseky, ktoré sa mali opravovať v našich troch okresoch – v Žiari, v Žarnovici a v Banskej Štiavnici. Len pre samotný Žarnovický okres sa nám podarilo získať 1,4 milióna eur, čo predstavuje zhruba 20 kilometrov zrekonštruovaných ciest.
Rovnako som už pred dvomi rokmi navrhoval spoločne s predsedom komisie županovi, aby sa predĺžila zmluva s dopravcami SAD Zvolen a SAD Lučenec, tým pádom by sme mohli rozložiť odpisy na desať rokov a medziročne získavať niekoľko miliónov eur. Žiaľ, vtedy to nebolo priechodné a župa k tomu pristúpila až teraz.
Som tiež rád, že sa nám cez dotácie podarilo dostať do regiónov približne 98-tisíc eur na 76 projektov a ďalšie zdroje sa aj vďaka mojej iniciatíve dostali do cestovného ruchu, rovnako priamo do obcí a miest.
Ako hodnotíte ostatné štyri roky fungovania kraja ako celku?
- Musím povedať, že som nastúpil do veľmi zložitého obdobia, keďže nastala zmena na pozícii župana. Stal sa ním človek, ktorý nemal v zastupiteľstve ani jedného poslanca.
Prvé dva roky som znášal veľmi ťažko, keďže nie som naučený na štýl práce, ktorý sa predvádzal na zastupiteľstvách. Hodinu, dve trvalo, kým sme doladili program, návrh župana neschválilo zastupiteľstvo, návrh zastupiteľstva nepodpísal župan. Dôsledkom je aj rekordný počet zastupiteľstiev za štyri roky – až 44.
Až postupom času sa komunikácia zlepšila, pričom, myslím si, plnil často úlohu akéhosi prostredníka medzi županom a väčšinou za Smer-SD a KDH náš klub nezaradených.
Ak by sa situácia, keď župan a poslanci stoja proti sebe, mala zopakovať aj v ďalšom období, kraju by to neprospelo.
Ako sa vám darilo zladiť prácu poslanca krajského zastupiteľstva a starostovanie?
- Na zastupiteľstvá som si brával dovolenku a jazdil som na ne výlučne súkromným autom, nijako sa to teda nedotklo mojej práce pre obec. Ale pri tých zastupiteľstvách ma viackrát napadlo, raz som to aj priamo okomentoval, že ak by sme sa takto správali na úrovni obcí, ľudia by nás z úradov hnali metlami.
Do volebného súboja idete opäť? Prečo?
- Už som vo veku, že mám bohaté skúsenosti z práce pre samosprávu, pre súkromný sektor, aj pre zahraničnú firmu. Uplynulé obdobie v krajskom zastupiteľstve mi dalo veľa, rád by som v začatej práci pokračoval. Niektoré úlohy treba dotiahnuť alebo striehnuť, aby sa niektoré služby a podmienky pre žarnovický okres zachovali aj v budúcnosti. Príkladom je gymnázium v Novej Bani.
V okrese Žarnovica ste pred štyrmi rokmi porazili aj primátora Novej Bane, hoci štatisticky sú šance primátorov pre vyšší počet obyvateľov miest vyššie. Čím si svoj úspech vysvetľujete?
- Je pravda, že primátori majú prirodzene väčší elektorát, teda objem voličov v mestách, ako starostovia v obciach. Ale ja to nechávam na rozhodnutí ľudí. Ak niekto chcel vidieť a videl moju prácu za štyri roky, nech to zhodnotí a sám si povie, či si zaslúžim byť poslancom aj ďalej alebo nie.
Môj vnútorný pocit je, že kombinácia primátor a starosta je pre okres výhodnejšia ako model predtým. Starostovia dostali za štyri roky oveľa viac informácií, pomoci v porovnaní s obdobím predtým. Mestá si žijú svojím vlastným životom a obce fungujú trochu inak. Na toto som vsádzal a snažil som sa byť starostom nápomocný v maximálnej miere. Do akej miery sa mi to podarilo, to musia zhodnotiť oni.
Dlhodobo zastupujete záujmy obcí Kľakovskej doliny. Aké sú ich súčasné problémy, ktoré sa dajú riešiť na krajskej úrovni?
- Cesty a ich stav sú stále prioritou. Dôležité je však aj školstvo. Máme u nás v Župkove základnú školu spádovú pre všetky obce Kľakovskej doliny. Môžeme vytvoriť podmienky, aby sa stredné školy u nás prezentovali, no ony musia vytvárať vhodné a atraktívne podmienky, nové odbory, ktorých absolventi nebudú rozširovať rady nezamestnaných.
Prioritu získava aj sociálna oblasť a schopnosť postarať sa o starých ľudí, čo je výrazná kompetencia samosprávneho kraja. Ak dokážeme umiestniť našich ľudí v zariadeniach blízkom regióne, nie je výstavba nových priamo tu témou dňa. Budem však podporovať modernizáciu a rozvoj existujúcich zariadení.
Rezervy máme stále aj v doprave. Do novej štúdie, ktorú v tejto oblasti spracúval kraj, sme preto spolu s mestom pripomienkovali napríklad zmysluplné napojenie na niektoré vlaky.
Aké sú vaše priority v oblasti školstva? Každoročne je to veľký boj o počty tried stredných škôl v regióne. Ako vidíte túto oblasť a aká je podľa vás úloha krajskej samosprávy v tomto smere?
- Je nevyhnutné, aby v okrese Žarnovica, ktorý má približne 26-tisíc obyvateľov, ostalo zachované všeobecné stredné vzdelanie, to znamená, aby fungovalo gymnázium v Novej Bani. Máme dostatočný počet stredných škôl, skôr sa treba zamerať na vnútornú štruktúru odborov a previazanosť s praxou. Samozrejme dôležité je materiálno-technické zabezpečenie tých, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja, ale aj vytvorenie dobrého dopravného napojenia pre dochádzajúcich študentov.
Ak bude fungovať súčasný systém, boj o počty tried bude pokračovať, lebo jednotliví poslanci budú presadzovať lokálne záujmy. Na jednej strane je to dobre, lebo poslanci poznajú svoj región, na druhej strane, ak je to len o tom, aby každý získal čo najviac tried, je to zle. Nedá sa porovnať náš lobing za jednu triedu novobanského gymnázia pre celý okres s lobingom banskobystrických poslancov, kde majú niekoľkonásobne viac gymnázií a ešte chcú viac. Niekde treba nájsť tú správnu mieru.
Ak by sa kraj rozhodol pre reformu školstva, tak by to mal určite urobiť hneď na začiatku volebného obdobia, lebo k jeho koncu to nemá šancu prejsť. Alebo do toho jednoducho musí zasiahnuť štát a rozhodnúť to zhora. Lebo obrovský počet miest na stredných školách v kraji a nízky počet deviatakov vychádzajúcich zo základných škôl nás raz dobehnú. To je jednoduchá matematika.
Myslíte si, že v súčasnosti, keď BBSK v podstate neprevádzkuje žiadnu nemocnicu, môže kraj nejakým spôsobom ovplyvniť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti na svojom území?
- Novobanská nemocnica skončila pred rokmi, zmeny sa udiali aj v Banskej Štiavnici, čiže máme len jedinú regionálnu nemocnicu v Žiari nad Hronom. Myslím si, že je veľká škoda, že nedošlo k podpisu zmluvy o predaji pavilónu B v Žiari, pretože to by mohlo výrazne napomôcť skvalitneniu služieb v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ľudia z regiónu si určite zaslúžia lepšie podmienky a lepšiu zdravotnú starostlivosť. Verím, že po voľbách sa to pohne bez ohľadu na to, kto bude županom a kto bude v zastupiteľstve.
Župa síce nemá svoju nemocnicu a jej kompetencie obmedzené, no môže do toho vstupovať formou, že ak niekto investuje do nášho majetku, upraví mu podmienky nájmu, ale aj formou zápočtov investícií.
Myslím si tiež, že tak ako si nedávno Banská Štiavnica, máme legitímne právo žiadať finančné prostriedky pre zlepšenie zdravotníctva v okrese Žarnovica. Otázkou ostáva, akou formou a akým spôsobom.
Za ostatné štyri roky sa podarilo opraviť viaceré úseky ciest aj v okrese Žarnovica. Ostávajú tam ešte nejaké, za opravu ktorých by ste sa zasadzovali v ďalšom období, ak by voliči váš mandát poslanca zastupiteľstva BBSK potvrdili?
- Mali by sme sa pripraviť na to, že ak bude v novom roku Banskobystrická regionálna správa ciest mať možnosť opäť čerpať finančné prostriedky z eurofondov, mali by smerovať do ciest druhej triedy. Tu by sme chceli presadiť Ulicu Bystrickú, opravu mosta cez Kľakovský potok a dvojku Žarnovica – Veľké Pole - hranica okresu.
Z rozpočtu kraja by mali prostriedky smerovať na cesty tretej triedy. V uplynulej dobe, keď sme prišli o eurofondy, sme vlastné prostriedky museli prerozdeľovať aj na dvojky, čo nám automaticky odčerpávalo z balíka na cesty nižšej kategórie.
Ostáva nám dokončiť cestu Žarnovia – Banská Štiavnica, kde verím, že opäť nájdeme zhodu, či už my, alebo niekto iný, aj so zástupcom okresu Banská Štiavnica. Na dokončenie celého úseku chýba ešte asi 220-, 230-tisíc eur.
Ďalšie úseky, ktoré treba dotiahnuť sú Nová Baňa – Kajlovka - pokračovanie, Nová Baňa – Malá Lehota a u nás v Kľakovskej doline časť úseku Brod – Kľak, konkrétne úsek cez Hrabičov.
Myslím si, že v rozpočte je dostatok peňazí nielen na cesty, ale aj na ďalšie aktivity.
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ.
Viac informácií na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
Objednávateľ: Ing. Ján Tomáš, Župkov
Dodávateľ: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava, IČO: 35790253
