OSTRÝ GRÚŇ. V obci Ostrý Grúň sa dnes naposledy rozlúčili s Annou Novákovou (†83), ktorá bola poslednou priamou účastníčkou masakry, vyvraždenia a vypálenia obce Ostrý Grúň v roku 1945.
Kým jej to zdravie dovoľovalo, podávala svedectvo o tragickej udalosti, pri ktorej prišla o blízkych, no sama ju akoby zázrakom prežila.
Starostka Jana Angletová hovorí o veľkej strate pre obec a Kľakovskú dolinu. „Bude nám chýbať nielen na pietnych spomienkach, bude nám chýbať jej slovo, jej svedectvo. Dnes je pre celú dedinu veľmi ťažký deň,“ povedala pred smútočným obradom.
Vyšla z masového hrobu
Annu Novákovú poznali miestni ako skromnú a tichú ženu, no podľa Angletovej o hrozných udalostiach z jej detstva nikdy neprestala hovoriť.
„Svedectvá sa nedajú položiť na tabuľu, ani nakresliť, tie je treba povedať,“ poznamenala Angletová a dodala, že obec sa bude snažiť zachovať odkaz pamätníčky, ktorá ako jedna z deviatich prežila vraždenie v Ostrom Grúni. „Doslova vyšla z masového hrobu,“ povedala starostka.
Obavy o odkaz Anny Novákovej má však dôchodkyňa Emília Šurianska, ktorá pri masovom vraždení prišla o matku aj o sestru. „Neviem, asi to nebude ružové. Mladí ľudia zabúdajú na všetko, čo sa v minulosti prežilo,“ myslí si.
„Spomínam si na ňu pekne, lebo prežila toho dosť, ako aj ja,“ povedala.
Mičev: Stráca sa reálna pamäť
Existujú nahrávky, záznamy, články, ktoré zachytávajú slová Anny Novákovej, no ako pred poslednou rozlúčkou s ňou povedal riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev, priame svedectvo nikdy nenahradia.
„Už pomaly nemá kto rozprávať o tom, čo sa tu dialo. Najhoršie je, keď sa stráca reálna pamäť. U nás sme sa naučili neveriť tomu, čo hovoria historici, ale keď prehovoril svedok takýchto udalostí, tak tí, čo pochybovali, že to tak bolo, naraz zbadali, že pravda je niekde inde. Bez nej bude oveľa ťažšie hovoriť o tých udalostiach, pretože mnohí mladí ľudia si myslia, že je to rozprávka, ktorá sa stala už veľmi dávno a netýka sa ich,“ zareagoval na otázku, čo odišlo s Annou Novákovou, Mičev.
Pripomenul, že práve ona hovorila o všetkom, čo prežila, napriek tomu, že to nebolo jednoduché, svoje spomienky si totiž niesla ako celoživotnú traumu.
Múzeum sa podieľalo na zriadení pamätnej izby v Ostrom Grúni, ktorú navštevujú aj školské exkurzie, a do budúcna chce rovnako v spolupráci s obcou pri pamätníku 64 obetiam z dediny osadiť vonkajšie tabule v slovenskom a anglickom jazyku. „Aby sa ľudia, ktorí pôjdu okolo, mohli dozvedieť, čo sa tu stalo. Nahradiť priameho účastníka týchto udalostí však nie je možné,“ dodal Mičev.
V okamihu prišla o celú rodinu
Anna Nováková bola jedinou priamou účastníčkou takzvanej Krvavej nedele (21. januára 1945), keď príslušníci protipartizánskej jednotky Edelweiss na čele s Ladislavom Nižňanským spolu s príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd a jednotkou Heimatschutzu zavraždili v dedinách Ostrý Grúň a Kľak 148 ľudí.
Ako dieťa prišla o celú rodinu a v útlom veku ostala sirotou. „Prežívam to každú chvíľu. Mne sa to pred očami všetko predstavuje, mala som len desať rokov, keď sa to udialo,“ spomínala v roku 2015 Anna Nováková z Ostrého Grúňa na to, ako celú rodinu aj s ostatnými obyvateľmi nahnali do jedného z domov v dedine.
„Bola som tam spolu s rodičmi a súrodencami. Išli sme všetci. Keď sme už boli v tej hromade, moja maminka vravela: „Poďte deti moje sem, keď nás majú zabiť, nech nás zabijú naraz a všetkých spolu.“
Vraždenie prežila ako jedna z mála. Zranená, s priestrelom nohy, privalená telami ďalších čakala, aby sa zachránila.
