ŽIAR NAD HRONOM. Celkom 91 starých odrôd ovocných stromov vysadia v mestskom sade, ktorý sa rozhodli založiť v žiarskom parku Štefana Moysesa. Podľa primátora Petra Antala, ktorý v pondelok vlastnoručne zasadil prvý z nich, tu takýto sad bol aj v minulosti, o stromy sa staral sám biskup Moyses. V parku sa dodnes nachádzajú štyri takéto staré orechy.
Marcela Gendiarová z Mestského úradu v Žiari nad Hronom priblížila, že sad vyrastie na ploche o veľkosti približne 1,2 hektára. "Sme radi, že sa nám tento projekt vydaril a že vysadíme staré odrody. Bude to slúžiť aj ako rekreačná plocha pre ľudí," podotkla Gendiarová.
O bežnú údržbu sadu sa budú starať mestské Technické služby. O stromy sa však v prvých rokov bude starať krajinný ekológ Ľudovít Vašš. Podľa jeho slov je sad výnimočný v tom, že v ňom budú vysadené dlhoveké stromy. "Sú naštepené na divokých koreňoch, na planých podpníkoch. Je to sad, kde bude 91 odrôd, nebudú tu duplicity. Budú tu naštepené odrody, ktoré sú aj lokálne z tohto územia," priblížil Vašš.
Žiar bude mať jedinečný mestský sad s historickými odrodami Čítajte Sad bude navyše verejne prístupný, každý strom bude označený. "Na Slovensku je to dá sa povedať unikát, že to bude verejne prístupný ukážkový sad, ktorý by mal byť aj odrazovým mostíkom možno aj pre iné iniciatívy a mal by nastaviť istý štandard kvality, ktorý žiaľ dosiaľ nemáme, lebo na Slovensku je absencia mladej výsadby takýchto stromov," zhodnotil krajinný ekológ.
Vysadené budú v ňom jablone, ako napríklad homolky, citrónky, niekoľko druhov kožoviek. V sade budú mať svoje miesto aj viaceré druhy hrušiek, ako napríklad muškatelky, ovsenačky či slivka duranzia. Nájdu sa tu však aj čerešne, lieskové orechy a moruše. Pri výbere odrôd odborník prihliadal aj na typ pôdy.
Rodiť by mali stromy až po niekoľkých rokoch, ich životnosť by mohla byť pri niektorých odrodách aj sto rokov. Podľa Vašša je dôležité, aby stromy nevstúpili skoro do plodnosti. "Zapestovaním koruny im doprajeme silný rast a detstvo, kedy sa zakorenia. Potom keď sú pripravené, tak vstúpia do plodnosti a môžeme to odhadovať pri slivkách v štvrtom - piatom roku ale pri hruškách možno až v siedmom - ôsmom roku, ale životnosť stromu bude dlhá," vysvetlil Vašš.
Prioritou je podľa Gendiarovej vypestovať ovocie, ktoré nebude obsahovať žiadne chemické postreky. Úrodu chcú potom dodávať do miestnych základných a materských škôl.
