ŠÁŠOVSKÉ PODHRADIE. Niekedy viac spievajú, ako sa rozprávajú, no mama Antónia Pulišová hovorí, že je to krásny spôsob komunikácie. Svoje tri dospelé dcéry doslova odchovala na speve a tie posúvajú tento dar na svoje potomstvo. Keď sa u nej doma v Šášovskom Podhradí všetci zídu, je hneď jasné, že sa bude nacvičovať.
Pred necelými dvoma rokmi založili rodinnú folklórnu spevácku skupinu s názvom Pohronka. „Pôvodne sme uvažovali, že sa budeme volať Pohrončan. Môj otecko, ktorý pôsobil ako učiteľ v Horných Opatovciach, totiž kedysi písal články o Pohroní pod menom Anton Gocník Pohrončan,“ hovorí pani Antónia s tým, že práve od jeho pseudonymu chceli odvodiť aj svoj názov.
Napokon však padla voľba na Pohronku, ktorá je svojim zložením naozaj mimoriadna. Jej umeleckou vedúcou je mama Antónia, spievajú v nej dcéry Martina Ponická Pulišová, Daniela Boboková Pulišová a generačne najmladšiu časť tvoria vnučka Petra Vývodová a vnuk Daniel Bobok. A samozrejme, zabudnúť nemôžeme na najmladšiu členku súboru, iba trojročnú Danielku Boboková.
Mamka Antónia verí, že ešte sa k nim pridá aj tretia dcéra, Lydka Vývodová, o ktorej zatiaľ hovorí ako o „nádejnom“ členovi.
Spievajú prevažne piesne z Tekova, Podpoľania, ale napríklad aj z Horehronia. Na svojom repertoári pracujú veľmi systematicky a predchádza tomu precízna príprava. „Nechceme totiž iba poskladať ľudové piesne z rôznych častí Slovenska bez toho, aby to malo koncepciu a aby sme vôbec vedeli, z ktorého kúta Slovenska táto pieseň pochádza. Preto pátrame v starých spevníkov, mnoho vecí sa nám podarilo zohnať aj cez internet,“ dodáva s tým, že sama vlastní okolo 50 piesní, na ktorých postavili časť repertoáru. Dominuje v ňom stredné Pohronie. „Zaujímavosťou je, že napríklad Šášovské Podhradie nemalo vlastnú folklór, no vďaka pltníkom z Hrona, ale aj svätokrížskemu jarmoku sa tu striedali rôzne vplyvy,“ hovorí.
V skriniach majú malé folklórne múzeum
Keďže najčastejšie spievajú piesne z Podpoľania, Tekova, či Pohronia, prispôsobujú tomu aj kroje. Pani Antónia otvorí skriňu a zrazu máte pocit, že sa nachádzate v malom folklórnom múzeu. Časti pôvodných krojov sa im podarilo pozháňať a odkúpiť v rôznych regiónoch, veľkú časť folklórnej garderóby si však šijú samé. Pani Antónia už pošila krásne oplecká, či košele, jej dcéra Danka zas krivou ihlou vyšila nádherné podpolianske čepce.
„Našu filozofiu staviame aj na tom, že chceme aj oblečením prezentovať ten kraj, odkiaľ berieme pieseň,“ hovorí.
Stíha dokonca šiť časti krojov aj pre folklórny súbor Hron, s ktorým úzko spolupracujú. „Ja niekedy hovorím, že sú to moje adoptívne deti,“ pochvaľuje si.
Čepčenie je krásna vec
Skupina už účinkovala na festivaloch v Prenčove, Veľkej Lehote, Beluji, či v Banskom Studenci, často ich však vídať aj na svadbách pri čepčení neviest.
„Som rada, že táto tradícia v posledných rokoch ožila a že je stále žiadanejšia,“ hovorí.
Jej dcéry si našli nové domovy v obciach regiónu, keď sa teda zídu na nácvik, musí to už ísť rýchlo. Dopredu sa však na to dôkladne pripravujú. Mama im pošle piesne, texty a na spoločnom stretnutí už iba dolaďujú detaily.
Plány majú veľké a chcú sa pustiť aj do nových zaujímavých výziev. Jediný mužský zástupca rodiny v skupine, vnuk Daniel Bobok je totiž nielen vynikajúci harmonikár, no zvláda aj gajdy. Trojpíšťalové gajdy mu zostrojil popredný výrobca gájd Šaňo Ladziansky a má z nich veľkú radosť.
„Aj vďaka tomu by sme chceli už na budúci rok pripraviť program s gajdošskými spevmi od Zvolena,“ hovorí o plánoch netradičného rodinného zoskupenia. Hoci manžel pani Antónie, ani manželia jej dcér priamo v súbore neúčinkujú, patria k najvernejším fanúšikom.
Pred niekoľkými týždňami vystúpila Pohronka aj na stretnutí rodákov v zaniknutej obci Horné Opatovce a ich vystúpenie malo veľký ohlas. Pani Antónia hovorí, že ju veľmi potešilo toto pozvanie. K zaniknutej obci má stále vrúcny vzťah. „Ocko bol učiteľom na slovenskej škole v Komárne a neskôr mal na výber medzi Banskou Bystricou a Opatovcami. Bol rodákom z Ladomerskej Viesky a preto sa veľmi potešil, že získal učiteľské miesto tak blízko rodnej obce,“ hovorí Antónia s tým, že práve v Horných Opatovciach získala k spevu a folklóru krásny vzťah. „Naši nám vždy vštepovali okrem iného aj lásku k hudbe a folklóru a vo mne to zostalo dodnes. Som rada, že je to akýsi rodinný klenot aj pre moje dcéry a vnúčence,“ dodáva.
