Streda, 25. apríl, 2018 | Meniny má Marek
ROZHOVOR

Folklorista z Hronu o tanci: Nie je to ako spartakiáda, musíme byť presvedčiví (FOTO+VIDEO)

Boli obdobia, keď bol dostatok ľudí aj nápadov, ale aj časy, keď ľudí bolo pomenej a súbor bolo treba oživiť, hovorí vedúdi Hronu OLIVER DÁVID. Žiarsky folklórny súbor oslavuje šesťdesiat rokov od svojho vzniku.

Hroňáci pozývajú na oslavu 60. výročia. (Zdroj: Archív FS Hron)

ŽIAR NAD HRONOM. Žiarsky Folklórny súbor Hron oslavuje 60 rokov svojej existencie. Ku svojim začiatkom sa vráti prostredníctvom svätej omše a galaprogramu. Vedúci súboru OLIVER DÁVID hovorí o tom, ako tanečníci, speváci a hudobníci spolu vytvorili rodinu.

Slávnostný program k 60. výročiu Folklórneho súboru Hron ste nazvali Korene... Tu sme ich zapustili. Prečo?

– Prečo korene? Odtiaľto sme vzišli a tu sme ich zároveň zapustili. Cez deti, ktoré vedieme k tradíciám, ktoré pokračujú v našich snaženiach. Vnímam to ako rodinný odkaz, ktorý im odovzdávame. Máme vlastné rodiny, ale aj tú súborovú, ktorá našťastie, stále existuje. Keď vidíte syna, dcéru, vnuka, vnučku, tak vás to utvrdzuje, že to má význam.

Článok pokračuje pod video reklamou

Pôsobia v súbore aj vaše vlastné deti?

– Aktuálne syn, no v minulosti aj dcéra, ktorej to už neumožňujú pracovné povinnosti.

Kedy a za akých okolností Hron vznikal?

– Súbor vznikol v 57. roku minulého storočia. Žiar bol vtedy novým mestom a aktivít a záujmových krúžkov sa tu v tých časoch rozbiehalo viacero. Zakladateľom bol Ján Polák, bývalý spevák SĽUK-u, na jeho podnet sa pridali ďalší. Najznámejším bol zrejme Pavol Dlhopolec, spojil hudobnú, spevácku a tanečnú zložku, ktorej sa aj venoval.

Súbor sa rozvíjal a prežil až do dnešnej doby. Zažil úspešnejšie, ale aj menej úspešné periódy, zvykneme hovoriť: Raz sme hore a raz dolu, ale stále spolu. Boli obdobia, keď bol dostatok ľudí aj nápadov, ale aj časy, keď ľudí bolo pomenej a súbor bolo treba oživiť.

Koľko je vás dnes?

– Aktuálne je nás asi štyridsať aktívnych členov, spolu so spevom a hudobnou zložkou. Celkovo je nás 54, no vždy sa dejú nejaké zmeny, keď členovia odchádzajú na vysoké školy, kde sa venujú tancu v iných súboroch – v Bratislave, v Nitre, v Banskej Bystrici. Chýba nám najmä veková skupina siedmakov, ôsmakov a deviatakov, v regióne ju má podchytenú akurát Makovička v Hliníku nad Hronom. Súborov, ktoré sa venujú deťom v predškolskom veku a na prvom stupni, je dostatok, sú to Dukátik v Kremnici, ale aj Hronček, a Hroniarik v Žiari.

Ako sa líšil nábor členov v dobe vzniku súboru a v súčasnosti? Čo sa zmenilo?

– Kedysi sa počty napĺňali aj vďaka systému, socializmus od mladých ľudí vyslovene vyžadoval, aby boli aktívni, aby sa niečomu venovali. Niektorí sa teda rozhodli pre súbor. Dnes je to o niečom inom, robíme výchovné koncerty pre základné školy, kde uvidia predstavenie a získajú informácie o tom, ako sa môžu pridať.

Máme vlastné rodiny, ale aj tú súborovú, ktorá, našťastie, stále existuje.

Oliver Dávid


Záujem majú zrejme predovšetkým dievčatá. V čom sa mýlia chlapci, ak si myslia, že tanec v súbore je najmä pre opačné pohlavie?

– V našom galaprograme budeme popri predvádzaní tanečných čísiel premietať dokrútky, v ktorých sme sa pýtali bývalých Hroňákov, prečo do súboru prišli. Spomínajú prípady, že im to niekto odporučil, ale aj, že sa chceli zoznámiť s dievčaťom. Zaujímavý je aj môj príbeh. Bol som športovec, chcel som behať maratóny, ale nemal som kde posilňovať. Vtedy neboli fitness centrá ako dnes, preto som šiel do súboru. Vôbec mi pritom nenapadlo, že sa to obráti a mne zostane láska k folklóru.

Príprava je zrejme aj fyzicky náročná.

– Samozrejme. Existujú rôzne druhy tanca, ale ten folklórny je všestrannou pohybovou prípravou. Zo začiatku je to aj o základnej gymnastike, jednoduchých baletných figúrach. Napríklad, ak prišiel do súboru niekto, kto predtým tancoval hip-hop alebo spoločenské tance, bol jednoducho úzko zameraný. Jeho pohyby boli tak špecifické, že bolo ťažké odučiť ho určité návyky. Ale naopak, keď sa folklorista dostal k hip-hopu alebo k inému tancu, hneď sa etabloval a bol v ňom rýchlo ako doma.

Keď sa chce dieťa venovať hokeju, lyžovaniu, stojí to jeho rodičov veľa peňazí. Čo stojí mať dieťa vo folklórnom súbore?

– Nič, len chuť prísť a to cestovné, na auto, na autobus. Ja sa snažím získať peniaze od ľudí, ktorí ich majú, ktorí nám vedia pomôcť sponzorsky. Treba ísť za nimi, rozprávať sa s nimi a dohodnúť sa na podpore. Najdrahšie v súbore sú voľný čas a chuť sa niečo nové naučiť. O ostatné sa postarám ja ako vedúci.

Cítite to, keď študenti odchádzajú na vysoké školy? Prichádzate o nich pre väčšie súbory?

– Ja si myslím, že neprichádzame. Oni sa radi vracajú, lebo vedia, odkiaľ vzišli. Vážia si svoje korene. Je to o rodine, súbor je súčasťou ich života, životný štýl. Keď majú členovia dobré zázemie doma v rodine, tak aj súborová rodina funguje ďalej.

Z čoho Hron pri svojich choreografiách čerpá? Nachádza v domácom regióne Tekova dostatok podnetov?

– Tu sme doma, odtiaľto máme rodičov, starých rodičov, preto je nám najľahšie a najbližšie zisťovať od predkov zvykoslovné tradície, ktoré tu existovali. Sú pre nás základom. Snažíme sa ich zachovať v tanci, v programoch. Fašiangy robíme spolu s Dominikom Garajom, gajdošom z Veľkej Lehoty, spievame napríklad piesne z Dolnej Ždane.

Lepšie je nám pochopiť tunajšie zvyky, lebo odtiaľto sme vzišli. Ťažšie nám je robiť Detvu, Myjavu, Zemplín, lebo odtiaľ nepochádzame. Naučiť sa to samozrejme môžeme, ale vernejší sme v domácich tancoch a zvykoch. Nejde predsa o to, aby sme to odcvičili ako spartakiádu, ale aby sme boli presvedčiví.

Kedysi sa počty napĺňali aj vďaka systému, od mladých ľudí vyslovene vyžadoval, aby boli aktívni, aby sa niečomu venovali.

Oliver Dávid

Zdá sa, že folklór je v trende. V čom je rozdiel v jeho vnímaní oproti minulosti?

– Pre mňa folklór nikdy nebol trendom, že to dnes ľudia tak vidia, to ovplyvniť neviem. Myslím si, že si to folklór nezaslúži. Dôležité ale je, že televízia, ale aj iné médiá ho aspoň nejakým spôsobom približujú ľuďom cez svoje relácie. Hoci vidno, že sa komercionalizuje a zmysel akoby sa strácal.

Aj na šou Zem spieva boli rozporuplné reakcie, nedá sa predsa porovnávať jednotlivec a súbor, príde mi to až smiešne, ale vďaka aj za to. Zrejme si tento spôsob dnešná doba vyžaduje. Televízny divák, ktorý sedí v obývačke, si povie, aké pekné, no nevie si predstaviť, čo sa za tým skrýva, koľko hodín nácvikov a potu, speváckych skúšok.

Hovoríte o tom, že možno doba si vyžiadala zmenu v tom, ako sa folklór k ľuďom dostáva. Aká je to doba?

– Je to doba, ktorá sa vracia k folklóru, no aj doba, keď SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský – pozn. red.) pred niekoľkými rokmi chcel v súvislosti s ľudovu piesňou udeľovať autorské práva. Komu by ich dával? Našim predkom? Nositeľom ľudovej tradície? Našťastie to neprešlo. Ľudové hudby a súbory môžu fungovať bez toho, aby si museli plniť oznamovaciu povinnosť a nahlasovať pred podujatiami zoznamy skladieb.

Ale aj to je svedectvo o dobe, ktorú žijeme. Ak mi pamätník povedal nejaký príbeh, zaspieval nejakú pieseň, ktoré boli súčasťou jeho života, to sa predsa nedá spoplatniť, je to nevyčísliteľná hodnota.

Ako teda vidíte zmysel fungovania súborov, ako je Hron, v tejto dobe?

– Pre mňa je dôležité udržať tradíciu, z ktorej sme vzišli, odkaz starých rodičov, rodičov. Tie podstatné veci sú v nás, či chceme či nechceme, v pohyboch, ale aj v melódiách, v textoch piesní, ktoré nás učili staré mamy. Máme ich v podvedomí a postupne sa vynárajú. Nikde sa to nepíše, nikto to nehovorí, ale je to aj o zbližovaní sa a o pestovaní medziľudských vzťahov. Keď sa rodina stretne pri nejakej udalosti, sme spolu, oslavujeme, rovnako aj v súbore, keď má niekto narodeniny, meniny, postavíme sa do radu a všetci mu vinšujeme.

Ako blížiace sa výročie oslávite? Koľko sa vás pri tejto príležitosti zíde?

– Snažili sme sa pozvať všetkých bývalých Hroňákov, ktorí žijú, spolu je to asi tristo ľudí. Niektorí prídu, iní nemôžu, napríklad zo zdravotných dôvodov, čo chápeme. Nebolo jednoduché dať dokopy kontakty, pomohla nám aj sociálna sieť a dlhoročné súborové, priateľské vzťahy. Rozposlali sme zároveň dotazníky s otázkami, ktoré nám pomôžu dať dohromady aj informácie z histórie súboru.

Galaprogram pripravujete už dlhšie. Lístky sú už teraz vypredané. V čom bude výnimočný?

– Celý program bude mať dejovú líniu. Bude práve o tých spomínaných koreňoch a o ich zapúšťaní. Preto sme prizvali aj detské súbory zo Žiaru a blízkeho okolia. V dokrútkach budeme spovedať bývalých Hroňákov. Ukážeme, že v súbore sa tvoria silné vzťahy. Štatistiky nemáme, ale vzniklo u nás napríklad viacero manželských párov. Jedna z takýchto dvojíc, ktorá má dnes už dospelé deti, porozpráva o tom, ako sa spoznali.

Medzi hosťami sa tiež objaví Martin Kalman z Pohorelej, operný spevák a rezbár, ktorý rovnako vedie svojich potomkov k folklóru. Málokto však vie, že začínal ako dieťa práve v Hrone.

Štatistiky nemáme, ale vzniklo u nás viacero manželských párov.

Oliver Dávid

V akom veku ste s folklórom začali vy?

– Venujem sa mu od pätnástich rokov, prvýkrát som k nemu pričuchol v obci Dolná Ždaňa, kde sme ako mládežníci nacvičili program k otvoreniu nového kultúrneho domu. K mojim folklórnym začiatkom patrí aj to, že sme od večera do rána v dedine postavili sedemnásť májov, to už vieme len my, ktorí sme pri tom boli (úsmev). Máj, fašiangy a Vianoce – to sú príležitosti, keď sa v obci mládežníci stretávajú so zvykoslovím aj dnes.

Čo vám dalo pôsobenie v súbore, ako sa prejavilo vo vašom živote?

– Iný rozmer, iný pohľad na všetko. Naučil ma vážiť si ľudí a svojich predkov. Naučil ma rozoznávať skutočné hodnoty v živote a vedieť ich odovzdávať ďalej. Keď rozmýšľam nad svojím životom, spomeniem si na starých rodičov, ako žili oni a ich rodičia. Človek si pozrie svoj rodostrom a zrazu zistí, odkiaľ pochádza. Som vďačný za to, že som súčasťou súboru Hron a aj vďaka nemu môžem byť lepším človekom.

Prečítajte si tiež:Stredoškolák Martin maturoval v kroji. To však nie je všetko + FOTO


  1. Pri nehode sa vážne zranili aj Žiarčanka a Hliníčanka 661
  2. Desať najdrahších futbalistov hrajúcich na Slovensku. Koľko stojí Pohronie? 218
  3. Žiarska ulica zmenila na pár dní farbu. Je celá ružová Foto 187
  4. Žarnovica s nešťastnou prehrou, Št. Bane i Lovča si schuti zastrieľali 153
  5. Pamäť kronikárke zo Starej Kremničky závidia aj mladší Foto 96
  6. Minerály na okraji Banskej Štiavnice môžu ľudia hľadať legálne Foto 74
  7. Muž chytil mačku divú. Chcel ju vymeniť cez internet 55
  8. Neporiadok v okolí Žiarskeho rybníka. Neuveríte, koľko odpadu po sebe zanechal rybár 51
  9. Plaváreň musí počkať. Radnica zatiaľ nevie, koľko bude stáť Žiarčanov zimák 48
  10. Na čo míňame? Kultúra a vzdelávanie sú aj v žiarskom regióne na chvoste 45

Najčítanejšie správy

Žiar

Pri nehode sa vážne zranili aj Žiarčanka a Hliníčanka

Okolnosti vážnej nehody polícia vyšetruje. Pri udalosti zahynul aj spisovateľ Peter Krištúfek.

Desať najdrahších futbalistov hrajúcich na Slovensku. Koľko stojí Pohronie?

Celková hodnota futbalistov Pohronia je o 300-tisíc eur vyššia ako Zvolenčanov.

Žiarska ulica zmenila na pár dní farbu. Je celá ružová

Viete, ktorá ulica Žiaru nad Hronom je v týchto dňoch najkrajšia?

Žarnovica s nešťastnou prehrou, Št. Bane i Lovča si schuti zastrieľali

Uplynulý víkend priniesol viacero zaujímavých futbalových stretnutí v regionálnych súťažiach.

Pamäť kronikárke zo Starej Kremničky závidia aj mladší

Kronikárka a knihovníčka Alica Vankuličová zo Starej Kremničky čoskoro oslávi 80 rokov. Aktivitám v obci sa venuje takmer celý svoj život.

Blízke regióny

Hľadajú nezvestnú 19-ročnú Lýdiu

Polícia žiada o pomoc pri pátraní po nezvestnej 19-ročnej Lýdii Horváthovej. Prechodné bydlisko má v Považskej Bystrici a trvalé v Prahe.

Časť Prievidze je bez pitnej vody

Voda pôjde až po odstránení havárie.

V súvislosti s vážnou haváriou pri Bystrici začal vyšetrovateľ trestné stíhanie pre prečin všeobecné ohrozenie

Do vyšetrovania pribrali aj znalcov z odboru súdneho lekárstva a cestnej dopravy.

Tréner mládeže: Deti nešportujú, pretože veľa rodičov je pohodlných a nechce im obetovať svoj čas

Športu na Slovensku sa venuje stále menej detí. Tréner hokejistov Dušan Žember si myslí, že za to môžu aj rodičia.

Všetky správy

Sakovú vytiahol na ministerstvo bývalý manžel, Kaliňákov kamarát

K aktivitám nádejnej ministerky vnútra sa Alexander Sako nevyjadruje. Sám je v niekoľkých verejných funkciách.

Trenčín zázračný obrat nedotiahol. Titul obhájili Banskobystričania

V rozhodujúcom siedmom finále play off Tipsport ligy zvíťazili hokejisti Banskej Bystrice na ľade Trenčína 5:1.

Premrhaná príležitosť. Kiska nie je so Sakovej nomináciou spokojný

V Moste-Híde dúfali, že Smer vyberie za ministra vnútra človeka, ktorý nebude polarizovať spoločnosť. Kaliňákova spolupracovníčka im neprekáža.

Slováci podľahli Rusom a vo štvrťfinále narazia na Švédsko

Slovensko bojovalo s Ruskom o druhé miesto v skupine.

Výsmech, nepredstaviteľná arogancia. Čo povedali na výber novej ministerky vnútra

Nomináciu kritizujú Iniciatíva Za slušné Slovensko, strany OĽaNO aj SaS či politológ Grigorij Mesežnikov.