Po zápase Pohronie – Podbrezová B si všetci prítomní na žiarskom futbalovom štadióne dlhým potleskom uctili dlhoročnú ikonu zadných radov tímu Jožka Sekereša. Ten nastúpil na svoj posledný zápas v drese Pohronia a potlesku sa mu dostalo už v 64. minúte, keď schádzal z ihriska, aby ho vystriedal Ján Sojka.
37-ročný pilier obrany si s nami zaspomínal na časy strávené v drese Dolnej Ždani, či neskôr Pohronia: „Bolo to krásne obdobie. Od samého začiatku, v podstate od piatej ligy až po druhú. Postretával som veľa skvelých chalanov a dobrých ľudí. Takže pre mňa to boli krásne roky a som rád, že som ich mohol s takouto partiou ľudí , či už to bolo v Ždani, alebo v Žiari, prežiť.“
(zdroj: DUŠAN PETHO)Tímy potrebujú osobnosti a Seky, ako znie jeho prezývka, ňou pre Pohronie určite bol. V drese Dolnej Ždani a Pohronia odohral dokopy vyše jedenásťtisíc minút. Na čo bude spomínať najradšej? „Určite na tie oslavy postupu z jednej ligy do druhej. A taktiež aj na niektoré výnimočné zápasy, ktoré dávajú takú tu naozajstnú radosť z futbalu.“ hodnotí Sekereš.
37 rokov je čas, kedy sa niektorí futbalisti poberajú do dôchodku. Je to aj jeho prípad, alebo ho nebodaj uvidíme v drese pohronského „béčka“, či „céčka“? „Určite futbal nechcem skončiť hrať, ale čo bude ďalej, to je ešte priskoro hovoriť.“ zakončil líder tímu.
