LUXEMBURG. Šesťdesiat stánkov z rôznych krajín sveta, takmer 1 500 dobrovoľníkov a návšteva luxemburskej veľkovojvodkyne Márie Terezy – to je iba stručný výpočet charitatívneho Medzinárodného bazáru, ktorý existuje už 50 rokov a Slovensko sa ho zúčastňuje od roku 2009.
V hlavnom meste Luxemburska Luxemburgu sa bazár konal koncom novembra a pritiahol množstvo záujemcov. Vedúcou slovenského stánku bola Kremničanka Michaela Brunnerová, ktorá žije v Luxembursku so svojou rodinou.
„Bola som vedúcou slovenského stánku, išlo však skôr o formálnu záležitosť, lebo o všetkom rozhodujeme spoločne. Ja väčšinou chodím na schôdze a podpisujem nejaké dokumenty. Sme štyri Slovenky, ktoré sa tomu aktívne venujeme celý rok. Počas roka a cez bazár nám pomáha ďalšia tridsiatka ľudí, ” hovorí Michaela.
Dodáva, že v stánku prezentujú výhradne slovenské výrobky a potraviny: „Dávame si na to veľký pozor. Ponúkame šúpolienky, medovníčky, anjelov, sviečky, textilné a drevené hračky.”
Folklórne prvky letia
Každoročne sa snažia ponuku obmieňať, aby mali pravidelní zákazníci stále niečo nové. „Tento rok bodovali tričká s folklórnym motívom, minulý rok zas anjeli a bábiky. Tradične podávame kapustnicu, lokše, klobásy,” hovorí s tým, že jedna celá časť je venovaná vínam, trnavskej medovine, či tradičným slovenským pálenkám.
Celý výťažok z predaja posielajú na charitatívne projekty bazáru, chápu to však súčasne ako prezentáciu Slovenska a slovenských výrobkov v Luxembursku a tiež ako pomoc slovenským živnostníkom. Každoročne mávajú pred stánkom hudobno-tanečné vystúpenia, tento rok prišiel vypomôcť folklórny súbor Juránek zo Záhoria.
Čo sa týka ponuky jedál, väčšinu klientov v slovenskom stánku tvoria Česi a Slováci, žijúci v Luxembursku a okolitých krajinách.
„Niekedy prídu cudzinci v sprievode svojich slovenských známych a vtedy sa dajú nahovoriť na naše jedlá. Zatiaľ máme pozitívne odozvy,“ dodáva s tým, že krajania ich prídu podporiť a pochutiť si na slovenských špecialitách, kúpiť oblátky, bryndzu, či korbáčiky. Zahraničných zákazníkov zas lákajú viac naše koláče, najmä makové.
„Vo Francúzsku sa mak nepestuje, je to pre nich tak trochu exotika. Nemci ho zas poznajú a vyhľadávajú. Bez rozdielu však všetci kupujú našu medovinu, či vína, “ usmeje sa.
Princezná prišla bez korunky
Michaelinej dcére Estherke dokonca tento rok pripadla milá úloha – mala privítať jej kráľovskú výsosť - veľkovojvodkyňu Máriu Terezu. Michaela priznáva že dcérka mala trošku trému, ale zvládla to nakoniec na jednotku.
„Bola však trošku sklamaná, že princezná Stéphanie - budúca veľkovojvodkyňa, ktorá po manželovej matke postupne preberá charitatívne projekty, nemala ani korunku, ani krásne dlhé šaty. Prišla v nohavicovom kostýme,” usmeje sa.
Michaela vysvetľuje, že finančné prostriedky, získané zo všetkých predajov a od sponzorov počas celého roka posielajú stánky na účet bazáru.
Výbor Bazáru potom tieto financie prerozdeľuje medzi viac ako 80 projektov po celom svete. Každý stánok má právo menovať dva projekty ročne z jeho domovskej krajiny a z rozvojovych krajín.
„Náš stánok tento rok podporuje organizáciu V prúde života, ktorá pomáha mladým ľuďom z detskych domovov pri začlenení sa do pracovného života. Druhý projekt je pod záštitou Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety z Trnavy, ktorá spolu s organizáciou HIA Slovakia pomáha deťom v utečeneckom tábore v Bejrúte. Za našu činnost na bazári sa nám doteraz podarilo podporiť nami menované projekty sumou viac ako 80 tisíc eur,” dodala.
Stretávajú sa celý rok
Slováci, žijúci v Luxembursku sa však nestretávajú iba pri príprave bazáru. Vďaka nadšencom, ktorí do toho vkladajú vlastný voľný čas, existuje Združenie Slovákov v Luxembursku – Slux. Jeho členovia organizujú rôzne podujatia pre rodiny - Mikuláša, detské divadielka, čítania v slovenčine pre najmenších a podobne.
Michaela hovorí, že prípravy na bazár trvajú prakticky celý rok: „Začíname hneď po skončení bazárového víkendu, zo Slovenska musíme totiž dovážať celý rok tovar. Cez rok organizujeme viaceré akcie a predaje, kde ďalej dopredávame náš tovar a získavame tak ďalšie finančné prostriedky.“
Na tejto akcii je podľa nej úžasné to, že sa na nej podieľa celý tím skvelých ľudí. „Niektorí dovážajú tovar zo Slovenska, iní zas predávajú tombolu, zháňajú sponzorov. Slovenskí muži pomáhajú pri stavaní a rozkladaní stánku, veľa výborných slovenských kuchárok nám pečie koláče. Ďalší tím pripravuje jedlá - varí sa 40 litrov kapustnice, plní sa 250 kusov lokší. Je to náročná organizácia, únava a zároveň radosť v jednom.
„Ockine papuče” nie sú len slovná hračka
V Luxembursku sa oficiálne hovorí troma jazykmi, vzhľadom na veľký počet cudzincov je to však malý jazykový babylon. Doma sa Michaela so svojimi deťmi rozpráva po slovensky. „Po slovensky rozumejú, vedia rozprávať, spievať piesne a recitovať riekanky, i keď niektoré veci samozrejme s chybami a niekedy je to aj smiesne. Tak vznikli napríklad „ ockine papuče, podla vzoru mamičkine,” zasmeje sa.
„Chceme, aby sa naše deti stretávali a počúvali slovenčinu. Estherka je druháčka, v škôlke sa naučila po luxembursky za niekoľko mesiacov. Od prvej triedy sa v škole učí písať a čítať v nemčine, keďže luxemburčina je skôr hovorový jazyk, písať sa v nej začalo až v posledných rokoch.”
V praxi to podľa Michaely vyzerá tak, že učiteľ zatiaľ vysvetľuje látku v luxemburčine, ale vo vyšších ročníkoch základnej školy, ktorá je len 6-ročná, už žiaci musia pracovať samostatne v nemčine a francúzštine.
Od 7. ročníka nastupujú na gymnázium, kde sa vyučuje už len v týchto dvoch jazykoch, neskôr sa priberá angličtina. „Je to na neuverenie, ale moje deti s tým nemajú problém. Pre ne je skôr divné, keď niekto hovorí len jedným jazykom,” dodáva.
