BANSKÁ ŠTIAVNICA. V banskoštiavnickom neskorogotickom Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej začali v tomto roku s realizáciou niekoľkých prieskumov. Ide o reštaurátorský prieskum obrazov Zasnúbenie sv. Kataríny a Boh Otec, ktoré boli zvesené ešte v letnej sezóne, a druhý je zameraný na vlhnutie stien kostola.
Návrhy na obnovu
Na stavbe kostola a na jeho interiérovom vybavení je podľa odbornej koordinátorky prieskumov Kataríny Voškovej množstvo problémov, ktoré je nevyhnutné čím skôr riešiť. "Po dvojročnej oprave krovu a náteroch strešnej krytiny hlavnej strechy a pultových striešok nad kaplnkami sme sa tento rok rozhodli pripraviť prieskumné práce a návrhy na obnovu pre zavlhnuté obvodové murivo," priblížila.
Všetky tieto prieskumné prípravné práce budú môcť vytvoriť podklady pre realizáciu záchrany poškodených konštrukcií či umeleckej výzdoby kostola. "Aby sme mohli zodpovedne naplánovať už prepotrebnú komplexnú pamiatkovú obnovu fasád kostola, bude nevyhnutné najprv eliminovať vlhkosť múrov, ktorá viditeľne rozožiera sokel po celom jeho obvode z vonka aj z interiéru. Tento rok preto začíname so spracovaním prípravnej dokumentácie, ktorá zistí stav a príčiny vlhkostných pomerov," podotkla Vošková s tým, že výsledky týchto výskumov vyústia napokon do návrhu na sanáciu stien a zníženia miery vlhkostných pomerov v múroch kostola.
Všimli si diery v plátne
Paralelne v kostole začali reštaurátori skúmať hlavný oltárny obraz Zasnúbenie sv. Kataríny a menší obraz Boha Otca umiestneného nad hlavným obrazom. "Na jeho veľmi zlý stav nás už dávnejšie upozorňovali diery v plátne, klincami prichytené plátno k rámu po obvode či ostrapkané okraje plátna pri ráme a celkové sčernanie maľby. Keďže bolo potrebné preskúmať aj stav a typ plátna, a to bolo možné len zo zadnej strany oltára, boli oltárne obrazy zdemontované," uviedla Vošková.
Po sňatí obrazov reštaurátori zistili, že reštaurátorský zásah na čistení obrazov naposledy realizoval Jozef Krause koncom 19. storočia, ktorý po sebe zanechal odkaz. To podľa odbornej koordinátorky svedčí o tom, že vyše 100 rokov oltárne retabulum a ani jeho obrazy neboli nijako ošetrované, nanajvýš boli robené niektoré neodborne zásahy, ktoré obraz poničili.
V tejto fáze projektu reštaurátori obraz preskúmali, odobrali vzorky z plátna, z pigmentov, aby mohol byť obraz preskúmaný čo najpodrobnejšie. Až na základe všetkých odborných analýz stanovia najvhodnejší návrh na reštaurovanie a tiež rozpočet.
Výskumné práce na stavebnej časti kostola a reštaurátorský výskum oltárneho obrazu sa realizujú vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR, a to prostredníctvom jeho grantovej schémy Obnovme si svoj dom.
