BANSKÁ ŠTIAVNICA. Historické mesto má novú atrakciu, ktorá má do jeho čarovných uličiek prilákať ďalších turistov, a to nielen domácich, ale tiež zahraničných. Uplynulý víkend otvorili v Banskej Štiavnici zážitkovú expozíciu Epicentrum lásky v Dome Maríny. Má ambíciu stať sa časom akýmsi pútnickým miestom zaľúbencov.
Venovali ju nielen najdlhšej ľúbostnej básni na svete, ktorou je už od apríla i oficiálne, s certifikátom o svetovom rekorde, Marína Andreja Sládkoviča, ale i nenaplnenej láske básnika a jeho múzy.
Z obrazov hovoria Roth a Pauhofová
Novinka je v slovenských pomeroch unikátom, autori nápadu totiž pri jeho uskutočnení zapojili moderné technológie a značné zdroje.
V expozícii s dobovým zariadením tak vidíte, ako sa pohybujú klávesy klavíra a znejú tóny bez toho, že by pri tomto nástroji niekto sedel, alebo, ako ožívajú a rozprávajú postavy zarámované v obrazoch na stenách.
„Po väčšinu života svojho žila som práve v tomto dome. Postavený bol dávno, pred päťsto rokmi...“ prihovára sa návštevníkom Marína Pischlová z váženej štiavnickej rodiny, tu ale s podobou a s hlasom herečky Táne Pauhofovej.
O krásach Banskej Štiavnice hovorí Robert Roth ako Andrej Sládkovič: „Tak zvodná, magická, čarovná, priam predurčená pre ľúbosť a vášeň.“ „A taká spaľujúca, romantická a vášnivá bola aj naša láska, v mnohom nekonečná, aj keď osudovo nenaplnená,“ vyznáva sa prirovnávajúc vzťah dvoch mladých ľudí k štiavnickému vulkánu.
V čase, keď si ho najali na doučovanie Maríny, bol Sládkovič len študentom tunajšieho evanjelického lýcea. Ich láske mala preto brániť matka Maríny, tá totiž trvala na vydaji dcéry za bohatého pernikára a voskára Juraja Gerzsöa, k čomu neskôr aj došlo.
Od povinného čítania k populárnemu príbehu
V Epicentre lásky sa snažia vyrozprávať príbeh nenaplnenej lásky spôsobom, aby návštevníkov zasiahol, vyniknúť nechávajú jeho romantické prvky.
Dvojice môžu dotykom oživiť verše básne, intenzitu svojho vzťahu si skúšajú odmerať prostredníctvom takzvaného Láskomeru.
Srdcom expozície je jedinečný priestor Archívu lások vytvorený z 2 900 veršov rukopisu básne Marína. „V tých je pre návštevníkov pripravených takmer 100-tisíc schránok lásky. Každá z nich reprezentuje jedno písmenko, znak alebo medzeru najdlhšej ľúbostnej básne na svete,“ priblížila PR manažérka Epicentra lásky Katarína Javorská s dôvetkom, že cieľom je zaplniť archív príbehmi dvojíc a zmeniť tak nenaplnený vzťah Maríny a Sládkoviča na nekonečnú lásku.
„Chceme, aby Marína nebola len povinným čítaním, ale aby si k nej našli cestu mladí a stala sa populárnou,“ vysvetľuje zámer projektu spolumajiteľ objektu Ján Majsniar.
Či zámer funguje, si otestoval na synovi – ôsmakovi. „Keď v škole preberali Marínu, pozval som celú triedu aj s učiteľkou, nech si prídu prezrieť našu expozíciu. Syn sa obával, že sa strápni pred spolužiakmi, no napokon bol hrdý, lebo sa im tu páčilo,“ spomenie, ako vtedy na atrakciu zareagovali tínedžeri.
Riaditeľ banského múzea: Ľudia idú za zážitkom
Verše Maríny oživili svojím dotykom aj manželia Labudovci, ktorí k sebe patria už 34 rokov. „Bola to neopakovateľná atmosféra, spomenula som si, ako sme si pred 34 rokmi povedali áno. Veru aj slzy sa mi tisli do očí,“ komentuje zážitok z prehliadky Alena.
„Veru, láska je všetko, pocit, rodina, my dvaja sme to zažili,“ dopĺňa ju jej manžel Jozef Labuda, ktorý je riaditeľom Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
„Ľudia idú za zážitkom a toto je expozícia pre všetky generácie. Súdiac podľa množstva zámkov, ktorými si zaľúbenci zamykajú pred týmto domom svoju lásku už dlhé roky, má veľký potenciál.“ hovorí.
„Som rád, že sa do projektu podarilo zapojiť aj naše muzeálne zbierky. Napríklad sú tu prezentované Marínine kresby z mladosti. Určite vieme spolupracovať aj v ďalšej fáze, máme toho u nás viac,“ dodáva.
Podobne nadšené reakcie si po prehliadke nenechal pre seba mladý pár Veronika a Milan. „Je to niečo výnimočné, určite si to turisti veľmi obľúbia. Je to interaktívne, niečo úplne iné ako to, na čo sme u nás zvyknutí. Zanechalo to v nás silný dojem,“ hodnotí Milan.
Na Veroniku zapôsobili práve hovoriace obrazy. „Ale aj to, že sme sa mohli pozrieť do domu, kde Marína skutočne žila. Vraj sedávala pri okne a vyzerala Sládkoviča, keď sa vracal z lýcea. Ich príbeh tu nadobúda úplne iný rozmer,“ hovorí.
V dome sídlili úrady, cez strechu zatekalo
Za zmenou účelu objektu, kde od 90. rokov minulého storočia sídlili štátne úrady, je predovšetkým dvojica Ján Majsniar a Igor Brossmann. „Keď na dome začala zatekať strecha a štát nemal peniaze na jej opravu, pričom dochádzalo k poškodzovaniu fasády aj interiéru, rozhodol sa ju predať,“ približuje Majsniar moment, keď plán spopularizovať príbeh Maríny a Sládkoviča, ktorý im zrel v hlavách už dlhšie, začal nadobúdať reálne kontúry.
„Na začiatku sme celkom nevedeli, ako to uchopíme, aktuálny stav je výsledkom dvojročnej práce. Postupne chceme sprístupniť aj ostatné časti domu, v talóne máme aj ďalšie technológie,“ naznačuje.
Hoci podľa pôvodného zámeru mali dať Maríne a Sládkovičovi hlasy amatérski herci, napokon túto úlohu zverili profesionálom. „Ako recituje Robo Roth, to je niečo úžasné. Dnes už si nevieme predstaviť inú Marínu ako Táňa Pauhofová. A Milka Vášáryová ako matka Maríny? Jednak má k Banskej Štiavnici veľmi silný vzťah a v minulosti sama žila v dome medzi týmto objektom a lýceom, ktoré navštevoval Sládkovič. Ako keby aj takto bránila tej láske. Nikto iný to nemohol byť,“ objasňuje výber.
O konkrétnych nákladoch na rekonštrukciu domu a vytvorenie Epicentra lásky jeho iniciátori hovoriť nechcú. Spojili však svoje súkromné zdroje a peniaze z úveru veriac, že sa im to vyplatí.
Epicentrum lásky bude v prvých mesiacoch otvorené vo štvrtky, piatky, soboty a nedele, už v budúcoročnej turistickej sezóne však všetkých sedem dní v týždni. Od februára bude expozícia prístupná aj v angličtine a neskôr aj v maďarskom a v nemeckom jazyku.
