Maroš Pažout sa na nedostatok trénerskej práce sťažovať určite nemusí. Popri výchove brankárov v rámci celého klubu má na starosti aj dievčenský tým a chlapčenskú U9. Ako sa mu pozdáva jeho práca?
O pohronských babách
Pohronie dáva priestor aj dievčenskému futbalu. Vy sám ste trénerom takéhoto družstva do 15 rokov. Aké je to trénovať takýto tím?
- Dievčatá trénujem už rok, je to trošku iná práca ako s chlapcami, kde aj vzhľadom na vek dievčat k nim musíme pristupovať inak. Naše baby však vedia čo chcú a našou úlohou je im k tomu pomôcť.
Aké sú rozdiely v trénovaní chlapcov a dievčat?
- Je to trénovanie ako aj v inej kategórii. Rozdiel je v tom, že u nás na Slovensku nie je ešte futbal dievčat, respektíve žien tak rešpektovaný ako u chlapcov. Taktiež aj komunikácia s dievčatami musí byť iná, ale v tréningovom procese rozdiel nevidím, až na pár detailov, pokiaľ ide o kvantitu zaťaženia v tréningovej jednotke
Kto ľahšie znáša prehry, chlapci, či dievčatá?
- Na toto sa ťažko odpovedá, nikto nemá rád prehry, závisí to aj od osobnosti človeka a spôsobov ako dáva emócie von zo seba. Povedal by som však, že rovnako.
Stretli ste sa už so situáciou, že by sa dievčatá v zápase medzi sebou pobili?
- To nie, keď sa hrá zápas, nejaké napätie tam je, ale to patrí k športu. Určite v FK Pohronie, ani v iných tímoch takéto niečo nepodporujeme. Naopak, vedieme našich hráčov k fair play.
V Žiari sa nie tak dávno hral kvalitný ženský futbal. Aké ambície má FK Pohronie ohľadom ženského futbalu?
- V prvom rade chceme stabilizovať káder, a od leta hrať ligu. Zatiaľ hráme len ligu v rámci oblastného zväzu a prípravné zápasy. Vrátili sa k nám aj sestry Fabiánové, Ema Hromádková a spojením s mladšími babami vzrástla aj kvalita.
Spomedzi kádra sa javí ako líderka Zuzana Nina Nárožná. Akú budúcnosť jej predpovedáte?
- Zuzka patrí k vekovo najmladším v kádri a má obrovský potenciál. Zatiaľ však musí na sebe pracovať a časom sa uvidí, či ho aj zúročí .Určite jej v tom pomôžeme.
Pohronskí chlapci
Okrem dievčenského tímu trénujete aj U9 chlapcov. Ako vyzerajú vaše tréningy? Čomu sa počas nich venujete najviac?
- V klube máme Miška Košudu, ktorý zastáva teóriu Coerver , čo je práca s loptou a v tréningovom procese maximálny počet dotykov v pohybe. Touto cestou smerujeme aj my v U9.
Maroš Pažout s chlapčenským tímom U9. (zdroj: ARCHÍV MAROŠ PAŽOUT)Víťazstvá nie sú v tejto kategórii prvoradé, no predsa, dostavili sa už nejaké úspechy?
- Pre mňa ako trénera je úspech, že na tréningy chodia všetci chlapci, pribúdajú noví a za moje pôsobenie odišiel len jeden. Úspech je už len to, že ich to baví. Výsledky neriešime, dôležité je vychovať z nich slušných ľudí a futbalom sa musia zabávať. Deti musia ostať deťmi.
Aký máte vzťah s rodičmi hráčov, ktorých trénujete? Nezasahujú vám do tréningu?
- Každý človek má svoj názor a rodičia takisto. V našej kategórii nezasahujú rodičia do tréningu vôbec. Ale som zástanca toho, že musí fungovať trojuholník dieťa – rodič – tréner, čiže vždy musíme mať spätnú väzbu. Opakujem, v prvom rade musíme z nich vychovať slušných ľudí a futbal je jednou z foriem ako naučiť deti disciplínu a zodpovednosť.
Čo s chlapcom, ktorý sa „zatne“ a odmieta trénovať, čo robíte ak nastane takáto situácia?
- V prvom rade, na všetko existuje nejaký dôvod, čiže aj táto situácia musí mať dôvod. Získať u detí dôveru je ťažké a ak ju získate, nesmiete ju stratiť. Ja sa snažím s deťmi často rozprávať ako s dospelými a funguje to.
Timotej Gordulič s plačom v náručí trénera Pažouta po strelení si vlastného gólu. (zdroj: ARCHÍV MAROŠ PAŽOUT)Strážcovia troch žrdí
Ako úspešný brankár, tento post máte ako tréner na starosti od mužov, až po deti. Sú v Pohroní kvalitní brankári?
- Určite máme na týchto postoch kvalitu, ale učíme sa celý život .Bol som na stáži v Spartaku Trnava a podobným smerom budeme pracovať aj s brankármi u nás.
Na čo ste v práci s nimi najviac hrdí?
- Na to ako napredujú a chcú sa neustále zlepšovať.
Lukáš Urminský je na odchode z klubu. Vyrástla mu v klube náhrada?
Myslím, že Roman Packo si stále drží svoj vysoký štandard. Čo sa týka dorastencov, Martin Repiský, aj Matej Repiský majú potenciál na to, aby skočili do áčka ako pripravený brankári, ale musia na sebe pracovať.
Sám sa ešte objavuje v bráne v zápasoch Béčka a Céčka Pohronia. Chytanie vás teda stále baví?
- Ešte ma baví, ale už treba dávať priestor aj mladším.
